na Blog.cz

Predstavte si že si kľukne sedíte doma a niekde v Afrike kričí malé dievčatko. Nie preto že by niekoho stratilo ako je to v Afrike bežné ale preto že jej niekto ubližuje. Ubližuje jej žena si žiletkou, nožom a v najhoršom prípade ostrím kameňom. Ak vás už tento úvod neodradil tak vám radím a nezakrývajte si oči a prečítajte si Púštny kvet od Waris Dirie.

Príbeh Nomanskej utečenkine ktorá sa dostala do Londína a prekonáva svet v tej pravej podobe , ale bude lepšie keď začnem od začiatku.

Keď sa 13 ročná Waris od svojho otca dozvie že sa má vydať bola pohoršená. Bola predaná za tri ťavy čo je pre kočovný kmeň tá najúžasnejšia odmena. Ťava má v Afrike nesmiernu hodnotu lebo ako jediná dokáže prežiť dlho bez vody, je skvetím nosiacim prostriedkom a dáva to najvýživnejšie mlieko ktoré obsahuje dokonca vitamín C. Afričania na tomto mlieku vedia vydržať viac ako tri dni. I keď sa to Waris nepáčilo tak si s tým nelámala hlavu jej jedinou starosťou bolo čo bude s jej drahou mamou keď tu nebude ako najstarší súrodenec čo ostal. Keď jej otec predstavil jej nastávajúceho tak začala mať strach skôr o seba. Jej nastávajúci bol 60ročný starec. Waris vedela že keby s ním odišla tak za pár rokov ostane sama v púšti s niekoľkými deťmi bez manžela ktorý by sa o ňu postaral. A preto jediné rozhodnutie ktoré bolo pre ňu prijateľné bol útek. Utiekla k tete, potom chvíľku bývala u babky a sestry. Často striedala domovy až jedného dňa prišla ponuka od jej strýka ktorý si zobral sestru Warisinej mamky. Strýko bol veľvyslanec a jeho sídlo bolo v LONDINE. Waris sa okamžite ponúkla že chce ísť a po úpornom presviedčaní sa jej to podarilo. O 6 rokou neskôr jej strýko odíde a Waris ostane v Londíne sama. Vedela že je to pre nu najlepšie a aj bolo lebo sa s nej stala za pár rokou modelka ktoré odhalila tajomstvo Afrických žien.

Môj názor: Po prečítaní knihy som si ako inak pozrela aj film. A poviem vám že ak máte aspoň troška empatie tak vás šokuje to číslo na konci. 6000 a 130 000 000. Toto sú tie čísla ktoré vás donútia vytresknúť aspoň duševnu slzu nad bolesťou dievčatko ktoré obrezali a obrezávajú. Na tento knihe vás nebude šokovať príbeh tak ako myšlienka že je to skutočné. To sú veci ktoré vás dojmú viac ako fakt že je to v skutočnosti jednoduchá kniha s veľmi skreslením spomienkami. To je môj pohľad ale nemôžem to potvrdiť lebo som vyrastala tu. Nikdy som nezažila nič také hrozné aby som si to mohla pamätať. Je možné že si to Waris pamätá do detailov situácie keď mohla mať 4-5 rokov , lebo sa to proste nedá zabudnúť. To je možno jediná chyba ktorá my bola divná. Ináč vám odporúčam knihu ako soľ. Otvorý vám oči.

Film bol už o niečom inom. Nedokázala som pozerať poslednú Warisinu spomienku ako ju obrezávali. Na to proste nemám žalúdok. Už keď Cigánka vyťahovala žiletku som to preskočila ale i napriek tomu nie dosť ďaleko aby som nevidela koniec. Bol to síce film s hercami ale nezvláda som to. Možno preto že ich ľutujem a možno preto že som len empatická. To neviem. Ale keď sa proti tomu dá bojovať tak treba. Ako povedali v knihe " Ak by to boh považoval za nečisté nedal by nám to."

Ináč film nie je taký kvalitný ako kniha ale po prečítany si ho určite pozrite.

Čo ma na tom najviac šokovalo bol dôvod. Viem že sa nemusíte dostať ku knihe lebo predsa len Bratislavská knižnica si svoju prácu robí svedomito ale v menších mestách túto knihu nemusíte dostať a nie sme taký bohatý aby sme si kupovali každú knihu a tak vám poviem dôvod:

Už oddávna si ľudia vážia panenstvo ženy a preto sa ešte pred dvesto rokmi považovali za vhodné manželky. V Európe to bolo o dôvere a prehnanej starostlivosti aby si boli istý že dievča pôjde do postele len so svojim manželom. V primitívnejších kultúrach vymysleli obriezku. Dievčatku vyrežú vonkajšie pohlavne organy a čo ostane zašijú. Ostane len malý otvor na vykonanie potreby ktorá do konca života je náročná. Toto je zaručenie čistoty do svadby kým ich jej manžel neotvorí. Tieto ženy ani neposmislia na to že by po smrti manžela sa druhý krát vydali a ani sa im nedivím. Neviem si predstaviť ako ich taká prirodzenosť ako je sex musí bolieť. Obriezka je zároveň záruka že žena muža nepodvedie. Je to neľudské kruté a dokonca ani Korán o tom nepíše. Je to výplod ľudskej posadnutosti. Ale prečo?

A preto buďme radi že v tom nežijeme. Možno máme problémy peniazmi, školou so vzťahmi ale stále je to v porovnaní s niektorými krajinami niečo nezmyselné. Som rada že môžem žiť doma so svojim otcom, učiť sa, vidieť svet. Na ostatnom moc nezáleží. Vždy som to vedela ale mnoho z nás si to neuvedomuje a práve tým by som strčila do ruky túto knihu.

I keď sa dosť za to hanbím z hladom k tomu aké je to skvelé anime tak som ho nikdy nevidela v originály. Videla som v češtine a asi 10 dielov v Angličtine ale to je všetko. Už sa moc teśím na víkend kedy si najdem troška času na toto Anime. Našla som úplne náhodou torrent ktorý mal pozitívne komentáre na kvalitu a naozaj to tak aj bolo. Skvelý obraz, audio znie čisto a je to titulkované v Angličtine takže sa to naozaj podarilo. Len jediné nevíhada je tá že si to stiahlo tak málo ľudí že som aj zabudla že my počítač niečo sťahuje ( niečo vyše týždňa) Ale môže to byť aj tým že tu trávim podstatne menej času :D Už sa moc teším a som zvedavá na ten legendárny Lightou smiech o ktorom sesternica ( ktorá mala to šťastie a študuje Japončinu v Japonsku už 8smy mesiac) tak moc básnila.

Na toto sa teším póľku dna. Verte neverte až teraz som prišla zo školy ( mno tak pred pólhodinkou.) A konečne mám svôj čaj, ticho a kľud. Toto je najlepší relax pred ďalším učením ^.^" . Čo už .... Tak si pozriem jeden diel ZNT a idem na tú krásnu Ruskú povojnovú literatúru ktorú sme len dneska písaly na 2 A4.

"JUPÍÍÍÍ" :(

Ja som naozaj asi potupa Slovenska keď som v živote nedopozerala hokej ani futbal dokonca. V našej partičke som dokonca jediná ktorá sa športu nevenuje. Prečo? Lebo ma k tomu nikto neviedol a asi som aj rada. Predsalen čo je na tom také cool keď niekto dzudzí dá do bránky gól? Všeci sa tešia ako keby ho daly ony samy a ak prehráme tak je Bratislava hore nohamy. Dneska som sa to pokúšala dopozerať ale intenzita klaustrofébie bola taká veľká že som svoju partičku radšej opustila.

Neviem prečo ale je to asi obojstranne. Keď niekomu púštam Fingherstyle alebo mu zahrám tak nemá v očiach ten pohlad nadšenia ako mám ja keď si niečo vypučujem a beriem to ako výzvu. Výzva je podla mňa aj byť Nešportovcom ktorý ma takych kamarátou. Nepijem, nešportujem a snazím sa aby v mojom slovníku bolo minimum nadávok ( Niekedy je to tažké keď dávam slová ktoré som si vymyslela alebo poznám s dectva namiesto toho aby som povedala ako to je ale nechcem takto skončiť) s fajčením som bohužial neuspela a tak sa raz za dva týždne k tejto odpornosti uchýlim. ( Keď všetci pijú a ja som na kofole tak aspoňsom troška v ich svete). Raz sa ma spolužiačka opýtala " Jenny, ako to že si sa ocitla v takej partii?" Jednoducho som ich dala dokopy.

Sú to priatelia ktorý by sa inač nezoznámily alebo by sa poznaly len zbežne. Mám ich moc rada ale i napriek tomu keď sú pokope tak sa naše svety oddelujú. Je to komplikovné ale je to roovnaké ako keď je hokej. To je obdobie keď nechápem ničomu a rovnaké to je keď je celá partia pokope. Ešte predtým ako vznikla naša Rotunda Grupa tak to bolo ideálne. Mala som kamaráta ktorý ma vždy rozosmial. teraz je zázrak keď najdeme spoločnú reč, kamarátku ktorú som síce tak často nevídala ale bolo to úprimnejšie kamaráctvo a ďalšia kamoška...mno je stále taká istá až na to že ju stradná zmenila k horšiemu. Ale i napriek tomu sú chvíle keď sa spoločne zasmejeme ale býva ich stále menej. teda menej tých ktoré by sa týkaly aj mňa. Je to ako s tým športom čím viac sa naň pozerám tým menej chápem. :D Je to čiastočne aj moja chyba že som vždy od všadial odyšla ako prvá ale to som ja. Neznasiem byť dlho s viacerýmy ľudmy. Maximálne s dvoma. Rada by som sa tejto vlastnosti zbavila ale nikto nie je dokonalý. Keby som ich náhodou aj stratila tak som ich aspoň dala dokopy a zažily plno skvelích vecí.

V každom prípade sa nebudem kvôly nikomu meniť. Nebudem násilím pozerať hokej a nezačnem piť a nadávať. Ja som ja. ten divní malí človiečik vo vlastnom svete kde platí úplne iná logika ako v normalnej hlave normalného človeka.