.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Srpen 2010

Taneček

30. srpna 2010 v 21:20 | Yuki Tenshi
Ja síce nie som na taký štýl hudby ale ten tanec je ako hypnoza.


Puto zvieraťa a človeka.

26. srpna 2010 v 15:57 | Yuki Tenshi |  ♦Animal
Ak máte zviera tak si asi viete predstaviť aké to je oňho sa báť. Tieto pociti sú obojstranné a je jedno či máte mačku, psa alebo aj korytnačku. Už od narodenia som žila v domácnosti kde bolo vždy viac ako 1 zviera. Niektoré umreli a iné sme darovali tým
u ktorých som si bola istá že budú mať lepší domou. Mala som 13 keď ma jedná stráta postihla na duši. Bola to moja mačka ktorá sa dožila neuveriteľných 16 rokov. Vyrastala som s nov a preto to bolo ťažké.
Samozrejme mi bolo lúto keď nám umreli rybičky alebo chameleón ale táto strata bola ako keby som prišla o sestru. Asi si poviete že som šialená ale ja som
vtedy
nemala najlepšiu kamarátku alebo niekoho komu by som mohla veriť. Ak som plakala tak som bola pri svojej mačke. Nechcem ale prezradiť čo bolo vo veci lebo to by som povedala veľa. Potom o asi 2 roky umrel náš psík. Bola to chiwawa ktorá sa tiež dožila 16 rokov. Mali sme ju od šteniatka ale samozrejme ja som si to nepamätala. Na konci jej života som ju musela kŕmiť infekčnou striekačkou do papuľky. Najhoršie pre mňa bol spôsob ako mi to povedali. Predsa len i keď som mala 15 a niečo som o živote vedela stále to bol šok keď si s toho nikto nič nerobil že člen rodiny je preč.
Toto sú iba dva príklady toho čo som v živote stratila. Ale verím že každé zviera o ktoré som sa starala ma malo rado a vedelo že my na ňom záleží. Ak niekto chce mať zviera tak sa musí zmieriť s tým že ho raz stratí.
Ak sa má pýtate prečo sem píšem tento článok tak je to preto lebo chcem varovať tých ktorí chcú mať zvieratko a asi aj preto lebo som sa pred pár dňami sa moc bála o svojho psíka Lebo v utorok ho operovali. I keď som vedela že sa nič nemôže pokaziť tak som sa bála. Keď som ho doniesla domov tak bol ešte na pol v narkóze.
Najhoršia bola noc lebo
nemohol zaspať a ja som s ním ostala hore až kým nadránom si konečne neľahol. Našťastie sa rýchlo uzdravuje. Ak sa ma opýtate či verím na nejaké puto medzi zvieraťom a človekom tak moja odpoveď je že ja neverím ja to viem.
Nie je to tak že mačka je u toho kto ju kŕmi ale u toho u koho má istotu. Rovnako ako pes je so psom. Nevyberá si pána podľa toho koľko mu dáva jedla ale podľa toho ako sa k nemu správa. U nás v rodine je rozdelené kto má aké povinnosti pri zvieratách a kŕmenie medzi ne nepatrí. A i napriek tomu vždy idú zvieratá za mnou.
Je pravda že mám rada zvierata a možno by som taká nebola keby som nevyrastala v zoo.
Keď sa totiž pozriem do ich očí tak viem že so mnov rozprávajú a ja im naslúcham. Neviem čím to je ale naozaj viem čo odo mňa moja mačka chce.
Ale jedno je jasné raz príde tá bolesť znova a i keď mám toľko zvierat nikdy som ich nebrala ako náhradu ale skôr ako nového člena. Na starých nezabudnem nikdy.
Každé zviera má iný charakter a iné oči ktoré hovoria čo cítia. Ak chcete tak ma volajte šialenec ja to tak cítim lebo nevidím rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi. Však aké sú medzi nami rozdiely? Cítime bolesť, náklonnosť, lásku, strach.... Rodíme sa a umierame a naše duše idú na iné miesto. Duša ako duša sme si rovný. Ja to tak beriem.
Ak ste niekdy mali alebo máte zvieratko tak viete o čom hovorím.
Je toho toľko čo by som chcela povedať ale bohužiaľ moje myšlienky sú tak spletené keď hovorím na túto tému...
Zuzka
ghdfhf



















Mačička Zuzka ktorá umriela v Apríli 2006.

Nika
Chiwawa Nikuška ktorá umrela cez leto 2008

Nemám v tomto počítači fotografie ale chcem povedať že boli tu aj mačička packa ktorú som krmila celé roky na ulici, Chameleón ktorého som volala Colorko, Fretky, Hermelín a Belka ktorá nám priniesla na svet nádherné mládatka a nemôžem zabudnúť na Hady. A na koniec zvieratka ktoré dostali noví domov. Koritnačka ktorú sme vipustili do jazera, 2 chiwawi o ktoré sme sa starali 2 mesiace. Papagaje miško a mojka, a ježko ktorí u nás prezimoval.

Týmto článkom som chcela povedať že sa nezabúda i keď nevie rozprávať máte ho rady a neopustite ho.

Troška smiechu

22. srpna 2010 v 14:32 | Yuki Tenshi
Toto video už nejaku tu dobu poznám a stále sa na nom smejem :D


Inspiration Picture

18. srpna 2010 v 20:30 | Yuki Tenshi |  ♦Picture
Poslednú dobu mám pocit že dokážem všetko. Teda ako by som to mala povedať cítim sa naplnená, inšpirovaná alebo môžem povedať že môj svet sa pomaličky otvára. Asi teraz neviete o čom hovorím a verte tomu že ani moji najbližší sú presvedčený že som šialená, iná alebo že moje odchody do inej dimenzie sú troška trhnuté ,ale ja to neovládam. A toto je ďalšia vec ak by ste sa ma spýtali čo vidím na obrázkoch tak namiesto slova alebo vety vám o každom poviem litániu a potom by ste mi povedali: " Yuki napíš knihu alebo vydaj básne".  Tento vícuc obrázkov
je len malé zrnko piesku v oceáne mojich predstáv. Takže, dúfam že sa vám bude páčiť.


Pamäte Geiše

17. srpna 2010 v 10:36 | Yuki Tenshi |  ♦Knižnica
Toto je moja prvá recenzia knihy , tak dúfam že sa vám bude páčiť.
Základne info:
Originálny názov: Memories of Geisha
Slovenský názov: Pamäte Geiše
Autor: Arthur Golden
Rok vydania: 1997
Moje hodnotenie: Vysoko do poručujem pre ľudí ktorých zaujíma Japonsko a ich tradičná kultúra, romantikov a hlavne pre ľudí ktorí chcú spoznať čoho je schopná ženska túžba po niečom čo je zakázané.

Príbech:

Pôvab, šarm, jemnú eleganciu a poddajnosť - tieto vlastnosti musela mať v tradičnom Japonsku každá gejša. Sajuri sa ako deväťročná dostáva do cudzieho domu v cudzom meste, kde prežíva trápenia a neistoty, dotýka sa jej závisť a žiarlivosť. Ako dospieva, odhaľuje tajomstvá vzťahu medzi mužom a ženou. Hoci je jej úlohou byť pôvabnou ako krehký lupienok a zabávať bohatých, mocných mužov, miluje len jedného, ktorý je pre ňu nedosiahnuteľný. Má gejša právo na skutočnú lásku? Na ceste za šťastím Sajuri prejde mnohými ostrými zákrutami života. Avšak až tá posledná, najkľukatejšia jej naznačí, či sa jej vyplní sen.

Môj pohľad:


Túto knížku som si už dlho chcela prečítať. Môj dojem je na stupni od 1-10 na 8. Ak sa niečo chcete dozvedieť o Japonskej tradícii tak do poručujem. Ale tak isto do poručujem aby ste si pred prečítaným pozreli film. Ak sa opýtate prečo tak vám môžem povedať iba to že nie sme Japonci. Teda ak neštudujete na vysokej škole tento odbor tak si asi ťažko dokážete niektoré veci predstaviť. V knižke sa dozviete aj veci ktoré sa vám môžu zdať šialené alebo zvrhlé. Na mňa knížka urobila

dojem lebo som sa dozvedela veci ktoré som vo filme ani nezaregistrovala alebo nepochopila že prečo. Nehovoriac o tom že som sa troška vžila s utrpením Japonských Geish a aj zmýšľaným bohatých nadržaných chlapov v tej dobe. :D Každý si pointu knižky môže vysvetliť po svojom.
Ja osobne som pochopila že Geishe boli ženy ktoré mali zakázané mať city alebo boli nútene ich potlačiť a možno nikdy nedať najavo. I keď sa vám môže zdať divné že malé 12 ročné dievčatko sa zamilovalo do 40 ročného chlapa a čakalo naňho 18 rokov kým mu povedalo o svojich citoch. Toto je príklad toho ako to bolo ani nie pred 100 rokmi. Keď som to čítala tak si v duchu hovorila či sa bude zdať mojim vnúčatám zvrhlé z našej doby? Sayuri to mala veľmi ťažké lebo sa stala Geishou v dobách Japonskej krízi a to nehovoriac o 6 ročej 2 svetovej vojne. Boli chvíle keď som bola dojatá či dokonca prekvapená. Ale i keď som prečítala knižku tak je toľko vecí ktoré proste nechápem čo sa týka niektorých rozhodnutí. Napríklad sa viac krát povedalo že Geisha nie je prostitútka ale umenie a i napriek tomu si nechá zaplatiť za to aby prišla o panenstvo s mužom ktorého skoro vôbec nepozná. Potom len čaká kým sa jej neujme Danna ( čiže ďalší muž ktorí si len tak príde a pre potešenie si užije). Ďalšia vec ktorá mi vŕta hlavou je to že väčšina z mužov ( Takisto predseda človek ktorého Sayuri miluje) sú ženatí.
Ja neviem ako vi ale mne by bolo jedno v akej dobe žijem ale určite by som sa nezmierila stým že môj manžel s korím mám 2-3 deti odíde na víkend za inou ženou.
Okrem toho som bola aj smutná s niektorých vecí ktoré musí geisha podstúpiť. Napríklad Mameha( Sayurina učiteľka a veľmi vážená Geisha). pravidelne sa chodila modliť k 3 malým soškám. Každá bola pre dieťa ktoré si musela nechať vziať lebo Geisha nemôže mať deti. Môže sa vám to zdať ako praktiky so stredoveku ale tieto poznatky sú skutočné. Po 2 svetovej vojne sa všetko v Japonsku zmenilo a to platí aj o Geishach. Tradície udržiavané niekoľko storočí zmizlo behom necelého desaťročia. Dosť som sa divila a bola som štasna že som sa nenarodila do tejto doby. Knížka na mňa urobila dojem a preto do poručujem.
Ale ako som už povedala ja to vidím so svojho pohľadu a nie som si istá či to tak pochopí každý lebo knižka je písaná tak že sa pointa dá vysvetliť viacerými spôsobmi.


Dokázala by som tu o tejto knížke rozpisovať o aleluja lebo na mňa urobila naozaj dojem ale ak ste si neurobili názor s tohto malého úseku tak si môžete svoj názor osvojiť v knihe.
Dúfam že sa vám moja prvá knižná recenzia páčila a že som vás aspoň troška upútala.

Chladala som tradičný vejaroví tanec a nič na nevirovná tento scéne z filmu. Moja oblúbená časť keď tancuje Sayuri s vejárom ako keby sa sním narodila proste nádhera. Takto vizera umenie Geishi.


Prosím kopírovať so zdrojom: Yuki Tenshi

Yuki is back

16. srpna 2010 v 14:03 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
 Som s5. Ale nálada na blogovanie nejako ešte neprišla. Jediné čo sa mi teraz chce je napísať 2 recenzie. Ale nie o anime ale o 2 knižkách ktoré som medzičasom prečítala. Kto vie možno to niekoho s čitateľov upúta. :D

dhgshdgf

Čo sa týka dovolenky tak som bola spokojná, ale poznáte to na rodinných dovolenkách sa človek viac háda ako si užíva. Cez dovolenku som sa  smiala, plakala, bála sa a dostala novú inšpiráciu. Ale radšej nepoviem čo je tá inšpirácia lebo by som tu mohla rozpisovať na 50 strán. Boli chvíle keď som sa zľutovala nad ženami ktoré žobrali a dala im pár lír ( Turecka mena).  Čo sa týka mojej bledej pokožky tak tá sa zmenila na hnedú i napriek tomu že som bola zašitá v tieni ( koniec koncov ako každý rok). Nie som typ človeka ktorý sa opeká na slnku ako špekačky a potom je polku dovolenky červený a nemôže nič iné robiť ako pretrpieť tu zbytočnú bolesť.
 Turecké bazári patria k Turecku ako vejár ku gejši alebo mesiac k noci. Predavači sa môžu zdať vlezli
ale pretože som nebola prví krát v Turecku tak som už vedela. Keď idete na bazár tak nečakajte že nájdete cenovku. Prvé čo sa vás obchodník spitá je krajina odkiaľ pochádzame. Ak by som povedala Amerika tak mi dajú vyššiu cenu ale pretože Slovákom dávajú nižšie ceny tak je to dobré. Vždy povedia nesmierne nadsadenú sumu a potom ju znižujú. Ide o taký psychologický trik ktorý vám da pocit že ste ušetrili. Skutočnosti vi môžete pochybovať cenou len podľa toho či to danému predavačovi vyhovuje a vždy sa uspokojí len so zľavou 5 eur. Ak vám dá 75 eurovu  za 38 tak to je už stav kedy je taký zúfalí že je ochotný sa zmieriť aj s takou zjavov alebo dal až moc nadsadenú cenu. Nechovoriac o triku ktorý poživali že ak nekúpite teraz tak vám zlavu už nedám. ( čo je povedšinov klamstvo lebu som nezažila že by som v nejakom skanku nezjednávala)
 Môj najlepší zážitok bol asi posledný večer. Každý rok mám tradíciu že v noci sa idem do mora okúpať. Ak ste niekedy boli pri mori tak určite poznáte ten pocit keď si ľahnete na vodu a nadnášate sa. ( nie ako v bazéne kde musíte plávať.) Ak viete o čo hovorím tak si viete predstaviť ten pocit keď ležíte a dívate sa na hviezdy. Po pár minútach prestanete cítiť vodu pod sebou a potom máte pocit že lietate. Tento pocit milujem a sú to tie najlepšie okamihy môjho života. Zahodíte všetky starosti a len sa dívate hore. Keď som bola malá ( asi 12 rokov) Tak som v tej vode videla si 6 padajúcich hviezd. Bolo to nádherné. Ak chcete opíjať ten pocit tak to je ako keby ste boli na svete sami. Všetky zmysly sú ako keby s ostrené okrem sluhu. Pretože ste vo vode tak nič nepočujete a to je dobré lebo máte priestor na to ponoriť sa do svojho vnútra. Neviem to opísať lepšie a možno sa to jednoducho nedá. Takéto niečo treba proste zažiť.
hdfhd

No more inspirations

6. srpna 2010 v 13:38 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Ako ste si mohli všimnúť tak sem posledné dni nič nepribúda. Je to tým že nie je nálada. Ja nie som typ blogerky ktorá sa násilím núti blogovať aby si ju nevymazali SB. Niekomu na tom záleží ale mne nie.
Poslednú dobu som sa venovala Photoshopu takže už mám aj noví desing ktorý teraz nezverejním. A ako som už dávnejšie spomínala tak píšem príbeh.

Toto je asi môj posledný článok tento a aj budúci týždeň lebo odlietam na dovolenku do Turecka. Ty čo ma poznajú ako janku-chan tak boli zvyknutý na prednastavené články. Ale teraz na to nemám naozaj náladu. Keď sa vrátim s Turecka mám v pláne spraviť týždeň venovaný nejakému anime ( Pred pól rokom bol Fullmetal Alchemist). Ak vás to zaujíma tak môžete zahlasovať v ankete. Mne je úplne jedno ktorému Anime bude venovaný celí týždeň lebo sem som aj tak nedala asi 20 anime ktoré som videla lebo je to piplačka sa s rozcesnýkmi. Viem že som v tomto blogovaný dosť nestála že nemám pravidelnosť a často pozastavujem ale možno preto som tak dlho vydržala. Mála som pred týmto blogom ďalšie 2 a s toho jeden sa udržal 3 roky. Takže prosím chcem len aby ste behom mojej neprítomnosti aspoň niektorý zahlasovali že akému anime mám venovať celí týždeň. Robím to preto aby rubriky neboli prázdne keď už sú na blogu. A aj trošku to robím aby ste rady chodievali na môj blog. Takže sa uvidíme 15-16 Augusta .
sgdsgsd
Vaša Yuki Tenshi.

I love piano

1. srpna 2010 v 22:30 | Yuki Tenshi
Sunny Choi je Klavírna virtuozka. Objavila som ju pre pár mesiacmi a je naozaj talentovnaná. Pretože klavír mám moc rada tak ju počúvam keď píšem story alebo keď kreslím. Proste my jej hudba naberá inšpiráciu i keď kopíruje hudbu a dáva ju do podoby klavíra.I keď stoho všetkého čo hrá počúvam všetko tak originál moc nemusím Rihannu alebo Beyonce ( To moc nie však to hraje všade a človeku sa to schnusí) ale v podobe klavíra je to naozaj skvelé.

Dám sem len Lady Gaga ale napodobuje aj iné American Star ( Miley, Rihanna, Beyonce ...)

Paparazzi:


Aleyandro:
Bad Romance: