.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Listopad 2010

Sneh

28. listopadu 2010 v 20:39 | Yuki Tenshi |  My diary
Tý čo vedia základy Japončiny tak si môžu domislieť na čo pre mňa sneh znemená. Vždy keď padol prví sneh tak som sa usmievala a blbla. Je jedno koľko mám rokov stále budem robiť nežné stopy, anjelov a staviať sohy. Možno je to tým že som sa narodila v zime. Snech je taký čistý a i keď je zima tak pri snehu na hreje u srdca. Kto viem možno môj strážni anjel je tiež anjel snehu. Možno preto som taká hrdá na svojú prezívku a keby ma tak ľudia volali tak by som sa nechnevala. ( pre tých čo japončinu neovladajú tak Yuki- sneh, Tenshi- anjel). Divné na tom všetkom je že s skutočnosti Neznášam zimu ale sneh je niečo čo zime dáva hlbší zmisel. Možno to znie divne ale keď vidím sneh tak mám v sebe naplnenie inšpirácie. Niečo podobné mávam keď som v lese ale toto je iný pocit. Proste sa smejem i keď ma štýpu líca a nevidím na polmetra ale to je jedno lebo som štasná. Sneh a ľudia majú m jednu vec podobnú obydvaja sa snažimia byť čistý ale ostatný nás nakoniec prefarbia podla obrazu svojho.

gfgds

Radosť so snehu má svôj dvôvod. Ja neviem aký je ale dúfam že to raz zistím.

Planet Earth Forever just begining

24. listopadu 2010 v 21:38 | Yuki Tenshi |  Živly
Rozhodla som sa že sem pridám niečo do rubriky živli . Toto video nie je o konkretnom  živle ale ukázuje že planeta Zem je ako život sám o sebe. Earth-of-Angels je názov môjho blogu ale pre túto sem mám jediný nazov a to je earth-of life. Ak sa ma pítate prečo tak odpoveď je jednoduchá. 5x na tejto zeme zanikol život a znova sa objavil. Je jedno či je to malá bunka ktorá po svojej smrti hraje ulohu v ekosisteme planety alebo mačka ktorá sa na tom priživuje. Rastliny, voda, život to je dvôvod prečo sme tu. Ak si to uvedomíme včas tak možno dokážeme zachrániť aj to čo má nadej na život. Jediné ćo ostáva je veriť že raz si ľudia všimnú źe náš pán je matka priroda a nebudú čakať pokým bude neskoro.
Moc ma potešilo keď som počula že v južnej amerike vidali zákon na ochranu lesov za každý virúbaný strom sa musía zasadiť ďalšie 3 aby počet narástol. Dúfam že to budú ľudia dodržiavať lebo je jedno či je to ćerství ranní vzduch ktorí nás po prebudený povzbudí, oheň ktorí nám pomáha ohriať si ruky, voda ktorá nás osvieži alebo aj zem po ktorej kráčame. Všetko toto je dvôvod našej existencie a nebiť týchto živlov neboli by sme tu ani my.

Naša matka by si zaslúžila uctu ktorú sme jej ako deti otázok dávali. Dnes keď sme troška podrasli tak si neuvedomujeme že ju to bolí v srdci a peto treba dúfať že to čovieme využijeme nie pre blaho nás ale pre blaho tým čo sú ako my kedysi. Deti našej matky zeme.

Pleas Don´t Kill Us

22. listopadu 2010 v 19:59 | Yuki Tenshi |  ♦Animal
drwrfwea
Tý čo ma máte na Facebooku tak si môžete všimnuť že namiesto mojej premejkapovanej tvarićky s vystruhom po pupok  som doteraz mala obrázok s nápisom Music= life. Teraz som to zmenila na niečo čo ľudom môźe dať troška humorním spôsobom naznámosť vymieranie druhov. Komické na tom je to že je jedno kde v akej skupine sa pohibujem vždy ma prirovnávali k  opici( nechápem prečo). Možno nepramo so mna ľudia cítia to že som sa narodila v čínskom znamení opica. Ostetne túto fotku som si sem nedala len kvoli jednému druhu zvierat ale kvôli vśetkým je to podla mňa aj troška originálne lebo naozaj keď má niekto našpulené pery na hladáčiku od mobilu tak to je všetko len nie prekné ( môj názor). Ale keď má niekto umeleckú fotografiu tak tomu sa dá vraviet originalita. Ja nie som fotogenický typ ( nehovoriac o tom že každá moja fotka sa my zdá štaredá) , tak som sa rozhiodla  aspoň takto pripomenúť ľudom źe tu nie sme samy....

Pleas Don´t KILL US je vystižné a jasné . Chcem aby si každý kto sa pozrie na moju profilovú fotografiu si pripomenul že keby zabili jeho brata, sestru, rodinu a kamarátou tiež by bol zúfalí.

Život nemusí byť stale vážny

19. listopadu 2010 v 18:46 | Yuki Tenshi
Ako sa tak dívam na svôj blog tak tu dávam veci ktoré by sa nedali opísať ako niečo bezo smyslu alebo srandovné. Tak som sa rozhodla to tu troška oživiť. V bieachy som prave na 225 diely a prete bleach je s menšej časti aj komedia tak sem dávam takú hlúposť čo som našla na youtube. Nemá to zmisel ale aj tak ma to pobavilo :)


Aizen si to zaslíži :D


Mám chuť na paradajky :)

I´m Beautiful

14. listopadu 2010 v 10:05 | Yuki Tenshi
Christunu som nikdy moc nepočúvala ale tento song je dokonalí. Text hudba ,dokonca aj videoclip je dokonalí. A je to divné ale dostala som s toho clipu také menšie Deja vu.
Tento  clip my ukazuje aký sú ľudia povrchný a hlúpi a takisto že záleží iba na samom človeku ako sa vidí.  Smola že iba málo ľudí sa takto díva na svet. Svet je kruté miesto a ak niekto vikročí podla spoločenských noriem tak sa musí zmieriť s tým že ho ľudia odsúdia. Takto vznikajú aj civilizačné horoby, depresie a zbitočné neštastie. Vlasne myšlienka je vistihnutá aj v clipe ale mna to napadlo už keď som počula song bez clipu.
Ak si človek samého seba neváži s chibami aj bez nich tak potom sa pod tým natlakom utopí.

Moc sa my páči refren:

I am beautiful no matter what they say
Words can't bring me down
I am beautiful in every single way
Yes, words can't bring me down
So don't you bring me down today



Text:

Spoken Don't look at me
Every day is so wonderful
And suddenly, it's hard to breathe
Now and then, I get insecure
From all the fame, I'm so ashamed

I am beautiful no matter what they say
Words can't bring me down
I am beautiful in every single way
Yes, words can't bring me down
So don't you bring me down today

To all your friends, you're delirious
So consumed in all your doom
Trying hard to fill the emptiness
The piece is gone and the puzzle undone
That's the way it is

You are beautiful no matter what they say
Words won't bring you down
You are beautiful in every single way
Yes, words won't bring you down
Don't you bring me down today...

No matter what we do
(no matter what we do)
No matter what they say
(no matter what they say)
When the sun is shining through
Then the clouds won't stay
And everywhere we go
(everywhere we go)
The sun won't always shine
(sun won't always shine)
But tomorrow will find a way
All the other times

We are beautiful no matter what they say
Yes, words won't bring us down
We are beautiful no matter what they say
Yes, words can't bring us down
Don't you bring me down today

Don't you bring me down today
Don't you bring me down today

Rozpŕavka na dobrú noc

12. listopadu 2010 v 18:50 | Yuki Tenshi
Troška dilema lebo neviem kam tento článok zaradiť. Už bolo pár blogov kde som tento Scary story videla a dosť ma zaujala pointa. A rozhodla som sa že vám sem dám aj preklad
ako súčasť môjho samo-štúdia angliny . Tak vám poprosím aby ste preklad uverejňovali iba so zdrojom
a ak my tam nájdete nejakú tu chybičku tak budem rada ak ma opravíte. Preklad som robila s 2heho videa a preti uvod nesedí s prvím videom kde je troška niečo iné.
Táto rozprávka ma zaujala asi pred 2 meiacmy keď som mala tú česť zablúdiť na jeden blog kde boli asi 4 verzie Alice z krajiny zázrakov. Vybrala som tie ktoré my boli najviac simpatické. 
Ešte pred tým ako si rozprávku pozriete tak radím vam že ak mávate nočné mori tak si radšej puste na dobre ráno :)



Text:
V mieste kde boli sny
Kto sníval o tom že odomkne
Tyniho takéto skutočné sny boli
Malí sny myslel si....

Ja nechcem zmiznúť ako
Ľudia čo sa na mňa pozerali

Malí sen
pomyslel si a uvažoval.
A prišiel s niečím.
Ľudia sa vo mne môžu stratiť
Tým že nechá ich tvár v ich vlastnom svete....

Prvá Alice bola žena s tvárou
Kto odvážny pomôže meči v jej ruke
Sekala všetko čo sa jej postavilo do cesty
Vďaka červenej ceste pre ňu,
Tú Alicu priniesol svet mŕtvych v lese,
A bola zamknutá ako hriešnik
Okrem cesty z lesa
Jej život bol už záhadou

Druhá Alice bol muž z diamantu,
On knudne spieval a spieva v krajine zázrakov
Vyplnil s tým miesto pre všetky deti z polievky
A tvoril svoj šialený svet
Tá Alica mala modrú ružu
A cez oči muža strelil
On sa stal jasne červenou ako karmínová ruža v rozkvete
A každý ho miloval sta smrť

Tretia Alica bolo dieťa s ďatelinky
Mala dobrú postavu v krajine zázrakov
Jej vzhľad a pôsobenie veľa ľudí oklamalo
S tej zvláštnej krajiny bola zvráskavená
Tá Alica bola kráľovná,
Ktorá vládla skreslenému snu
Teraz vidí iba prehnité telo
Jej pravidlá sú na vrchole skresleného sveta.

Ak ideš cestou do lesa,
tam pri strome s ruží sa podáva čaj
s pozvaním so zámku
v ktorom je srdce hrajúce sa s kartami.
Štvrtá Alica boli dvojičky so srdcom
Prináša ich zvedavosť do sveta zázrakov
Vďaka dverám všetky falošné deti
v krajine,
Veľká sestra si myslela že
Jej malí braček je inteligentný
A kreslili si blízko prvej Alice,
Práve sa zobudili s ich sna.

Pre tento deď pokračuje blúdenie krajinou zázrakov.

Želám vám príjemne sny................

I don´t want to change

9. listopadu 2010 v 17:46 | Yuki Tenshi |  My diary
hgdfhdh

Ešte pred rokom by som povedala že to nebude možné ale stalo sa. Zmenila som sa ale nie k lepšiemu. Mám pocit že som sa stala povrchnou a zabudla na hodnoty ktoré sú v mojom živote dôležité. Asi som sa zmenila kvôli tomu že chodím už rok do školy kde my nikto nerozumie tak ako keď som chodila na základnú.
Mám pocit že to že sa s nikým nedokážem porozprávať troška o iných veciach ako je krutá realita ma ničí z nútra.
Keď si náhodou poviem svoj názor tak som umlčaná alebo vysmiata. Aj moje kamarátky ktoré mám v triede ma nechápu. Dá sa to prežiť ale keď človek trávi 5 dní do týždňa v kolektíve v ktorom má človek možnosť iba sa prispôsobiť alebo mlčať je dosť ťažké.
V lany som bola tichá myška a teraz som za blázna len preto že som povedala svoj názor. Dnes som to aj prehnala tak viem že na pár týždňov ma budú ohovárať a myslieť si o mne že som mrcha. Ja proste neviem čo mám robiť. Jediná útecha je asi to že ma moja škola baví ( i keď sa necítim dosť zaťažená čo sa týka teórie a preto sa musím učiť sama). Možno to je skúška mojej vytrvalosti. Predsa len je ľahšie sa prispôsobiť ako byť iný a pritom odsudzovaný.
Jediné čo chcem je aby som mohla niekomu povedať svôj pohlad na tento svet bez toho aby my povedal že som
gfdgsdgsd
šialená. Myslím že ľudia sa iba prispôsobujú vedšine a niekedy sa aj ja dávam opiť tým že som 5-8 hodín v kolektíve s ktorým sa nemám o čom rozprávať.
Proste nemôžem nič robiť keď si čítam tak sa ma stále vyrušujú a otravujú nehovoria o poznámkach typu " načo čítaš keď je natočený film" alebo " Si vadná to ta akože naozaj baví?" To isté je aj keď si pletie náramky s vlny alebo kreslím. Proste sa v škole nudím lebo my dajú ľudia pokoj len v tedy keď nerobím nič. Proste jediný spôsob je byť nachvíľku iná lebo moje ja si nikdo neváži. Viem že to nie je správne ale moje ja bolo k tomu donútené.

Ďalšou možnosťou mojej zmeny je možno fakt že som zostarla ( nie nemám 80). Človek sa časom meny a asi to dostihlo aj mňa. Mám na svet iný pohľad. Troška jasnejší ale aj napriek tomu vidím svet moc abstraktne.
Môj svet sa rozrastá ale niekedy sa objaví malí obláčik ktorý my z neho berie. Život bol v tomto smere ľahší keď som mala 12-13 rokov. Nevedomosť bola akceptovaná a môj postoj bol nedotknutý. Je zas pravda že som tým moc ľudí nezaťažovala lebo som sa bála kritiky.
A čo som zistila: Asi toľko že buď budem zjedená zaživa alebo budem bojovať za svoju vec.
Možno je to tak komplikované lebo si namýšľam
ale ja už nechcem byť sama v miernosti kde je toľko ľudí. Najhoršie na tom je že niekedy cítim že so mnou tý ľudia súhlasia ale ich mozog si nedokáže predstaviť že niečo také je pravda a preto radšej reagujú tak jak robia.
Čo už len 3,5 roka a mám pokoj :D


Vždy keď to chcem vzdať tak si spomeniem na to že som to ja a že by som mala veriť v svoje presvedčenie.  Dúfam že to dokážem lebo toto je jedná s tých otrasných skúšok života ktoré ja považujem za prelomové.



Welcome in to my world full Feelings and memories

7. listopadu 2010 v 13:55 | Yuki Tenshi |  My Foto
Teraz mám menšiu prestávku medzi učeným angliny , tak som sem zbehla. Chcem vám ukázať jedno zázračné miesto. Nie je to Utopia ale je to môj druhý domou. Tento lesík je plný spomienok na to čo som prežívala keď som chcela utiecť pred realitov. Mockrát som utiekla z domu a bola práve tu. V mieste kde som mala pokoj.  Takisto som tam chodievala nabrať inšpiráciu a nikdy som sa nesklamala. Pre ľudí s okolia to je miesto kde chodia so svojimy rodinamy, pre znudeých teenegerou je to miesto kde sa ide v piatok chlastať a pre mňa to je miesto kde je ukritá časť mňa. Mockrát my práve toto miesto pomohlo v tažkých situaciach.
                                            ______________________________

Mynulí týžden som zobrala fotoaparát a išla som do lesa za účelom zachitiť jeho krásu v jesennej atmosfére. Tak užite si fotky...
fdfasfs
Toto je betonoví chodnuček do lesa a tam v strede je môj miláčik brutusko.
Jedna s ciest
gdfgdfs
Pichlač

Smrť

4. listopadu 2010 v 18:38 | Yuki Tenshi |  My diary
gdfsgsf

Včera niekto opustil tento svet. Toho niekoho som
osobne nepoznala ale znamenal veľa. Nepoviem o koho sa jedná lebo chcem byť v ustaný. Keď som sa dozvedela o smrti
tak som si spomenula na dobu keď som prví krát zistila čo to smrť je. Táto spomienka je do mňa vrytá ako symbol do kameňa. To bolo prví krát čo som upadla do tichej depresie. Mala som iba 6 rokov keď my umrela boja babka. Babka bola pre mňa všetko a odrazu ku mne prišla mama a povedala že jej puklo srdce a že je preč. Bola to rana do srdca. Asi moja prvá čo som pocítila. Nevedela som čo ďalej. Jednu vec si pamätám určite a to že som chcela aby babka so
mnou išla prví deň do školy.
Už je to 11 rokov a staré rany sa zahojili
a prišli nové. Keď babka odišla tak sa všetko zmenilo. Tá zmena trvala 9 či 10 rokov a všetko sa vrátilo do normálnych koľaji až v tety keď som už prestala byť dieťa.
Možno že nie som dospelá ale zažila som také veci že ma to posilnilo a zmenilo. Doteraz rozmýšľam čo by bolo keby v tedy babka nezomrela. Viem že by som mala sa komu vyplakať a nie to v sebe dusiť. Ak sa opýtate čo som v sebe dusila tak to bola stupidita jak mojej rodiny tak aj spoločnosti.  Ale i napriek tomu som sa nikdy nechnevala na babku ale skôr nad tým ako nedospelo to zobrali práve tý dospelí.
Určite sa teraz pýtate prečo to sem píšem.
Chcem povedať že to že umierame spôsobuje zmeny
v živote ľudí. Niekomu to zničí život a iný sa s toho dostane a po mesiaci žije ako doteraz. Čo sa týka mňa tak smrť niekoho koho som ako malé naivné decko milovala mala za následok trápenia na vyše 9 rokov.
Moja hlava je plná vecí ktoré si so sebou zoberiem do hrobu. Je to preto lebo keď umrela moja babka tak sa stalo toľko vecí že som vyspela veľmi skoro. Ale moja túžba mať normálne detstvo malo za následok to že som sa správala detinsky za účelom vrátiť si späť roky ktoré som ako dieťa stratila rozmýšľaným a skríkaním sa pred realitou.
Doteraz sa tak správam lebo viem že som stratila toho toľko lebo som
stratila to čo by malo normálne dieťa robiť .
Jedine v čo dúfam že človek čo včera opustil tento svet
nezmení tok diania. Určite si to neželá nikto kto opustí tento svet. Raz všetci umrieme a dôvod prečo je to tabu je ten že nevieme čo bude potom ale verím že keď ten čas nastane tak že skončím šťastná že som prežila bohatý život.

Článok je venovaný pre všetkých tých čo prišli o niekoho koho milovali
a taktiež Maťkovi.