.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Smrť

4. listopadu 2010 v 18:38 | Yuki Tenshi |  My diary
gdfsgsf

Včera niekto opustil tento svet. Toho niekoho som
osobne nepoznala ale znamenal veľa. Nepoviem o koho sa jedná lebo chcem byť v ustaný. Keď som sa dozvedela o smrti
tak som si spomenula na dobu keď som prví krát zistila čo to smrť je. Táto spomienka je do mňa vrytá ako symbol do kameňa. To bolo prví krát čo som upadla do tichej depresie. Mala som iba 6 rokov keď my umrela boja babka. Babka bola pre mňa všetko a odrazu ku mne prišla mama a povedala že jej puklo srdce a že je preč. Bola to rana do srdca. Asi moja prvá čo som pocítila. Nevedela som čo ďalej. Jednu vec si pamätám určite a to že som chcela aby babka so
mnou išla prví deň do školy.
Už je to 11 rokov a staré rany sa zahojili
a prišli nové. Keď babka odišla tak sa všetko zmenilo. Tá zmena trvala 9 či 10 rokov a všetko sa vrátilo do normálnych koľaji až v tety keď som už prestala byť dieťa.
Možno že nie som dospelá ale zažila som také veci že ma to posilnilo a zmenilo. Doteraz rozmýšľam čo by bolo keby v tedy babka nezomrela. Viem že by som mala sa komu vyplakať a nie to v sebe dusiť. Ak sa opýtate čo som v sebe dusila tak to bola stupidita jak mojej rodiny tak aj spoločnosti.  Ale i napriek tomu som sa nikdy nechnevala na babku ale skôr nad tým ako nedospelo to zobrali práve tý dospelí.
Určite sa teraz pýtate prečo to sem píšem.
Chcem povedať že to že umierame spôsobuje zmeny
v živote ľudí. Niekomu to zničí život a iný sa s toho dostane a po mesiaci žije ako doteraz. Čo sa týka mňa tak smrť niekoho koho som ako malé naivné decko milovala mala za následok trápenia na vyše 9 rokov.
Moja hlava je plná vecí ktoré si so sebou zoberiem do hrobu. Je to preto lebo keď umrela moja babka tak sa stalo toľko vecí že som vyspela veľmi skoro. Ale moja túžba mať normálne detstvo malo za následok to že som sa správala detinsky za účelom vrátiť si späť roky ktoré som ako dieťa stratila rozmýšľaným a skríkaním sa pred realitou.
Doteraz sa tak správam lebo viem že som stratila toho toľko lebo som
stratila to čo by malo normálne dieťa robiť .
Jedine v čo dúfam že človek čo včera opustil tento svet
nezmení tok diania. Určite si to neželá nikto kto opustí tento svet. Raz všetci umrieme a dôvod prečo je to tabu je ten že nevieme čo bude potom ale verím že keď ten čas nastane tak že skončím šťastná že som prežila bohatý život.

Článok je venovaný pre všetkých tých čo prišli o niekoho koho milovali
a taktiež Maťkovi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natsume Riku Natsume Riku | Web | 8. listopadu 2010 v 17:39 | Reagovat

mojaaa... to je mi luto :-( (btw.. ja som uplne mimo o_O kdo to umrel teraz..?? ^^")

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama