.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Byť dobrím sa neoplatí

17. ledna 2011 v 19:08 | Yuki Tenshi |  My diary
Už mám toho dosť. Vždy som bola nápomocná ale je my to na 2 veci ( ***** a na ***) . Tý čo má
gfgds

poznajú osobne tak vedia že som dobrá až moc. Bola som preto mockrát zneužívaná. Ale to je moja povaha ktorá sa nedá zmazať.
Nie je to problém v kolekíve ktorý ma považuje za rovnocenú ale keď som medzi ľuďmi ktorý nevedia pochopiť že im nebudem pomáhať pri písomke lebo to nie je pomoc ale potopení + keď rátam za fakt že ten sa so mnou za 2 roky nikdy nebavil mimo ponižovania mojej osoby tak pardon.
Ďalšia vec ktorá ma ide priviesť do nepríčetnosti je to že keď niekomu ponúknem pomoc s dobrím umislom pod podmienkou že sa bude snažiť tak potom nech sa nediví že som nahnevaná a podráždená. Vysvetlím. Mám spolužiačku ktorá prepadá s každého druhého predmetu a pritom hlása ako trašne chce ísť na pedagogyku aby sa z nej mohla stať kadernícka majsterka. Bola to prvá osoba ktorá sa so mnou bavila a tak som sa jej ponúkla že jej pomôžem ak začne chodievať do školy. Na druhý deň neprišla. A prečo? ( BLIC) Nehovoriac o tom že sa nedostavila ani na moje narodenini v škole ani jedna z bab s ktorí my sa bavím s toho 2 išli na už spomínaný blic.
A teda otázka na čo je to dobré? S kým sa mám v škole baviť? Je to pre mňa tažké
lebo mám pocit že nikomu na mne nezáleží. V škole sa bavím len s 3 ľudmi a aj tý si to skoro vôbec nevážia.
Mám rada samotu ale je tažké sa dívať na to ako sa ostatný smejú a ja sedím v lavici sama. Potom my tý dotičný nadávaju za takzvané depresívne statusy na Facebook. A neuvedomujú si že ja chcem aby sa my ospravedlnili. Dokonca i keď im to poviem osobne. Mne je proste do plaču. Beriem si ich zákažníčky, robím im vlasy pritom ja sa musím prispôsobyť. Ja to ptoste už nezvládam. Musím sa s nimi baviť lebo byť sama tam kde potrebujete niekoho kto vás podrží je ťažké.

Ľudia ktorích mám naozaj rada sú zaneprázdnený. Majú ma rady takú aká som. Vidia na mňe že mi niečo je, snažia sa my pomôcť, povedia prosím a ďakujem. A viem že láskavosť my oplatia. Takýmto ľudom som vďačná.Bolí to keď im nemôžem všetko toto virosprávať lebo som bola zamestnaná. Bolí ma keď som ich evidela na moje narodeniny a bolí ma keď sa vraciam do školy plnej ľudí ktorí si myslia že dostanú všetko čo chcú.

Anjeli môžu roztiahnuť krídla aby nám pomohli ale keď ich zahubýme tak nas kriť nebude nik.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nati - SBnko nati - SBnko | Web | 18. ledna 2011 v 15:05 | Reagovat

Janka, už aj teba chytá depka? kam tento svet speje??? všetci sa tu len depkujete, pritom depka nikomu nepomôže... povedz mi, načo je toto dobré??? okamžite prestaň depkovať, lebo Naty bude veľmi zlá!!! :D
ale naozaj, toto ti nepomôže, tvoja depka tých ľudí nezmení a takto budeš ubližovať len sama sebe... pozri, ja som v triede tiež v podstate sama, nemám tam nejakú extra super kamarátku, s ktorou sa môžem porozprávať, zdôveriť sa a nerobím z toho tragédiu... zoberiem si knižku a čítam si cez prestávku... a keď sa mi smejú, no a čo? nech sa smejú!!! nech mi závidia to, čo ony nemajú! nech mi závidia to, aká som, to, že mám skutočných priateľov, ktorých ony nemajú... ony sú len rozmazlení úbožiaci, ktorí sa nevedia chvastať ničím iným, len tým, že majú peniaze, alebo že pretiahli xy chalanov/báb... tak mi povedz, načo sa trápiť a depkovať? veď veľmi dobre vieš, že tých skutočných kamarátov máš a hocikedy im môžeš zavolať, stretnúť sa s nimi... ony ti telefón nezložia, nepovedia ti nie, keď ich budeš chcieť vidieť... títo ľudia ťa nesklamú a z tých druhých si nerob ťažkú hlavu, ony za to NAOZAJ nestoja... takže nahoď úsmev, vyser sa na všetkých a buď sama sebou :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama