.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Březen 2011

Fantasy inšpirované realitov

31. března 2011 v 19:51 | Yuki Tenshi |  Werewolf
A nie je to tak? V každej kulture,naboženstve a biti ako takom sú zvierata zobrazované. A vlk je jedním s dvôkazov. Vlkodlak , vlčí ludia vlčie oči a zjavenia. A toto je len to na čo som si spomenula že som čítala alebo videla. Je toho omnohop viac. A ak ľudia dokážu takto vnímať vlka tak ako vnímali iné zvieratá? V Egypte takto braly mačky ktoré boly zobrazované ako bohine, bykov ktorý boli symbol plodnosti a šakala ktorí bol simbolom smrti.( blo toho omnoho viac ale nechcem sa tu rozpisovať) I keď tam boli vlasnosti a podoba človeka tak aj tak ich podoba bola podobna zvieratám. A práve preto ich treba chrániť. Sú inšpirácia, radosť a čo je najhlavnejšie su tu a žijú. Preto by sme mali Matke prírode vdačiť za to že tu nie sme sami inak by ujačané Teenegerky sa nerozplívaly na Jakobom ( twilight). A normalny maniaci do Fantasy nad knižkami.
Tieto obrazky su vo formate pre Pc Wallpaper takže si môžete dať ako tapetu :)

Môj začiatok

26. března 2011 v 19:09 | Yuki Tenshi
Je to tak Ruslana a Shakira boli moje prve speváčky ktoré som počúvala ako malá. Shakiru počúvam každé ráno ako budíček a Ruslanu mam v MP3 a nebol týžden keby som si ju nevipočula. Neviem prečo je my taká simpatická asi preto lebo je taká iná ako ostatné speváčky ktoré nosia latexove oblečky alebo ako najnovšie je v mode tak ani to. Ruslana je originalna zlodejka. Nielen že jej piesna na začiatku boli spopovane ludovky ale ešte vdaka nej ludovky v strednej europe nie su až také zavrhnuté. ( Ja verím že ona ma na tom svoj podiel). Tak isto mám rada šelmy a ona urćite v minulom zivote šelma bola. Ale nemislím si že bola vlk. Skôr my pripomína Pumu. Ale to nemam chuť rozoberať. Tak dúfam že sa vam bude páčiť rovnako ako mňe celé tie dlhé roky.

(toto je jediný song od nej čo sa my páči aj v aglickej verzí ale osobne dávam prednosť originalu)


↓↓↓↓

Neverending story really never end

24. března 2011 v 13:53 | Yuki Tenshi |  My diary
Predstavovať príbeh asi nemusím. Neverending story alebo nekonečný príbeh pozná každé dieťa. Troška ma preto mrzí že dnešné deti vyrastajú na Disney chanel namiesto toho aby si pozreli tú najkrajšiu rozprávku. Na tejto rozprávke som viac menej vyrástla. Vedela som dialógy a v hlave som si ich premietala.

Ale ako čas plinul tak som prestala pozerať tento príbeh. A včera ma napadlo si ho znova pozrieť. Je naozaj smiešne že jediné čo som si pamätala bola smutná scéna keď kôň Artex umrel. Troška by ma aj zaujímalo prečo je to jediné čo som si pamätala. To a ešte obálku knižky. Možno to je preto že ma to ako malú rozplakalo i keď som to videla 20. X. Príbeh ma pohltil a ja som sa znova cítila ako to malé dievčatko čo sedí pred telkou a pozerá sa na príbeh s iskričkami v očiach . Je pravda že som nikdy nemala rada realitu to je aj dôvod prečo pozerám anime, mám blog kde sa vykecám a čítam knížky s iného sveta. Realita je krutá plná bolesti a keď som v nej žila iba som trpela a plakala. Chcela som sa tohto sveta zbaviť a po dlhom rozmýšľaný som pochopila že je to nanič. Bude lepšie keď nebudem bojovať. Načo byť dospelou keď s toho je iba utrpenie. Ano som 18 ročné dieta ktoré pláče pri nekonečnom príbehu keď Artex umriera. Som dieta ktoré sa baví hrať a preto sa rozhodla hrať vlasmi a vytvárať umenie. Som dieťa ktoré píše knižku a každého otravuje s tým nech my povie svoju kritiku ale čo je hlavné som dieťa ktoré je tvrdohlavé a nevie sa prispôsobiť.
Veľa ľudí si o mne myslí že som nejaká vadná alebo ako raz povedala spolužiačka uzavretá, tajomná a nikdy nevie čo sa my honí hlavou ale pritom moje ruky sú otvorene aby pomohli. I keď si o sebe nemyslím že som uzavretá alebo záhadná ale pravda je že chcem aby ľudia boli šťastní. Chcem aby mali radosť s maličkosti presne ako keď sme boli deti. Na prvom stupni ZDŠ som mala na týždeň 10 korun vreckové za venčenie psa, umývanie riadu atd. S tých 10 korún som minula maximálne 5 a aj to my bolo lúto že som dala tú korunu za rohlik alebo sladkosť. Ale v tomto ohľade som sa zmenila rovnako ako doba. Behom tých 10 rokov stojí tá sladkosť tých mojich týždenných 10 korún. A celkovo sa moc ľudia netešia s maličkosti. Dokonca aj u mňa v škole sa riešia iba problémy a keď je aj niečo pozitívne tak to začína vetou " keď som bol/a piť ,tak ..."
Preto som taká šťastná keď vytiahnem svoje staré denníky, pozriem si klasické rozprávky alebo len tak spomínam na decké časy. A myslím že to moje zatváranie očí pred realitou je viac pozitívne ako negatívne. A možno to znie zvláštne ale verím že vďaka tomu si tých 3 ľudí ktorí stoja pri mne oveľa viac. Je to preto lebo sa na nich stále dívam svojimi detskými očami a kŕčovito verím že nastane chvíľa keď to bude ako vtedy.
Jejda zasa som rozmýšľala za pochodu. Nuž čo. Aspoň som objasnila nadpis.

Vampire Knight AMV - Bloodlust

23. března 2011 v 16:37 | Yuki Tenshi
Tak som si prezerala rubriky a keď som klikla na Videa Vampire knight nič tam nebolo.
Toto amv je naozaj dokonale urobené leboviem že i keby som nikdy anime nevidela tak toto video by vo mňe vivolalo otázky. A to je krása AMV. Často iba kvoli dobremu Amv som pozerala dane anime.

Čo dodať hudba ladi, je vistihnuta podstata proste vše čo ma mať kvalitne amv.

Nie som sudca ale myslí si

23. března 2011 v 10:48 | Yuki Tenshi |  ♦Téma týždna

Ale i napriek tomu si myslím že by moje rozhodnutia boli spravodlivejšie. Otázka trestu smrti je naozaj veľmi diskutabilná. Z jednej strany je v ústave napísane že človek á právo na život ale z druhej strany keď vidím ako to ľudia zneužívajú tak by som ho znova zaviedla. Pretože som človek ktorý je sám o sebe proti spoločnosti a moje zmýšľanie je troška zvrátene tak tento článok prosím neberte zle je to iba môj názor.
Takže mňa osobne by moc zaujímalo čo by bolo keby trest smrti nebol pred 60 rokmi. Ako určite viete tak jak v Nemecku tak aj na Slovensku bolo pár ľudí čo boli popravený. Niekto by to považoval za nehumánne hlavne z dnešným zvláštnym zmyslom pre spravodlivosť ktorá je sama o sebe rovnako zvrátené ako upaľovanie čarodejníc za stredoveku.
Skúste si predstaviť že 5 rokov bola vojna a vy sa vrátite domov. Buď ste niekde bojovali, ťažko pracovali a pi najhoršom prípade ste boli zavretí v koncentračnom tábore. Vaši priatelia a rodina sa odsťahovala do Ameriky alebo sú preč. Odrazu ste na hlavnom námestí a pred vami sa zjaví človek ktorí mal toto utrpenie za dosť pričinenie. Čo by ste spravili? Ja teda určite by som bola za trest smrti. Jeden človek zničil život tisíckam a má mu byť odpustene lebo trest smrti ne nehumánny? Určite by ste mohli mať aj to najväčšie srdce ale toto by ste mu neodpustili.
Dneska je to ale inak. Ľudia zabudli a dávajú sa ovplyvniť predstavou že smrť je niečo zlé. Dobre je to bolestivé pre rodinu ale sú ľudia čo by si zaslúžili odisť skôr. A kto? Určite najlepší príklad Je Kadafi. Ale to človek neovplyvní. Ľudia čo majú za príčinu viacnásobne vraždy ( samozrejme dokázané na 100%). Ľudia čo

mučili svoje obete a určite by som medzi ne zaradila aj ľudí čo dokázateľné mučili zvieratá. ( povedala som že moje zmýšľanie je zvrátené ale samozrejme by boli za potrebne 100% dôkazy alebo priznanie.)
Ale toto sa nedá zariadiť a prečo? Jednoducho ide o stret záujmu aj sudca je človek. I keď podľa mojej filozofie by to aj išlo. Ide o to že žijeme v 21 storočí, Filmové maznami, fotografie, obtlačky prstov. A ako som povedal znova by bol problém s nami ľuďmi. A aký? Predstavte si že niekto zabije k sebaobrane a rodina zavraždeného požaduje strest smrti i napriek tomu že to bola nehoda alebo sebaobrana. Vznikali by zbytočné obvinenie a nenávisť. Je to zložité lebo je nás veľa a sme ľahko ovplinitelný. Okrem toho nevieme aky by to malo dopad. 1.) Buď to ľudí o
dstraší a budú sa krotiť alebo za 2.) Vznikne 2 stredovek kde sa trestalo smrťou za farbu vlasov. Je to naozaj dosť na diskusiu lebo obe strany majú pravdu. Ale zasa keď vidím v novinách malé dievčatko znásilnené , zabité a pohodené v lese alebo mačku ktorá bola mučená a ešte k tomu je kameroví záznam tak v mojom nutrí vzniká smútok a zlosť zároveň. Je to kruté a myslím si že ten vzácny a krehký život si

takýto ľudia nezaslúžia. Ty múdri na to dojdú a berú smrť ako vykúpenie. Ale tých je málo a už len to že si chybu dokážu priznať je obdivuhodné. Pravda je taká že na tuto tému neexistuje vo svete ako je tento odpoveď. Aspoň nie s našej spoločnosti ktorá ešte nedošla na takú úroveň.
Za záver by som chcela povedať že sa my páči že sa spájajú financie na pomoc štátom ale niekedy nejde byť humánny ku všetkým lebo potom si to málokto váži. Osobne sa priznávam že som hlúpa. Som malí hlúpy človek ktorý je v tejto veci slepý. Na jednej strane vidím vichodisko ale na pritom vidím aj protesty a obvinenia za moju víziu. Viem že to nie je najlepšia cesta ale je je asi najdokonalejšia akú môžem so seba vyplodiť ja malí hlúpy človiečik ktorý sa so slzami v očiach divá na pravdu pred ktorou nemôže utiecť.
Môj postoj je jasný aj nejasný a ja viem že s ním nebude
veľa ľudí súhlasiť, ale i napriek tomu budem
vďačná za váš pohľad.

Choroba

22. března 2011 v 11:29 | Yuki Tenshi |  My diary
Tiež si myslím že už bolo načase. teda nie že by som bola rada že som chorá ale ide o zvyk. Vždy keď sa začína otepľovať tak ten týždeň som chorá. Po vedšinou je to znamenie že teplo už ostane. Dúfam že moje vnútorne zvrátene hodiny sa ani tento krát nemýlila. Som rada aj preto lebo o dva týždne odchádzam do Anglicka a budem mať lepší pocit keď budem vedieť že tam neochoriem. I keď moju chorobu beriem ako pozitívum tak ma vôbec neteší fakt že vynechám zo školy. Ide o to že som nikdy nevedela a ani nikdy nebudem vedieť sa učiť sama. Dokonca ani angličtinu. Mám totiž posluchovú pamäť a ak sa chcem učiť s učebnice tak je to pre mňa 3x ťažšie ako pre ostatných. Nehovoriac o mojom zvráteniom systéme poznámok. Totiž viem ako moja hlava funguje i keď to neviem vysvetliť. Moje poznámky sú viac menej taký obrazec s odsekov ktorý som sa naučila používať vlany. Keď to použijem so spojeným učivom čo som počula tak to už ide.
A preto ma strašne trápi že nebudem v škole. Keď sa vrátim do školy tak bude týždeň prax a potom už idem do anglicka takže znova vynechám školu. A takto pekne budem si musieť dohnať látku za tieto dva týždne sama :( Ale nejak to už zvládnem už mám v hlave plánik ako to dohnať len potrebujem pomoc. A budem sa musieť donútiť sa učiť.
Bude my ale chýbať prechádzky s mojim psíkom a dýchanie večerného vzduchu. Takisto aj kamaráti s ktorými sa nechcem stretnúť osobne lebo som infekčná. Ale čo je pozitívum. Môžem si v pohode čítať knižky, Písať poviedku, pozerať anime a učiť sa bez neustálych pohľadov mojich príbuzných ktorý ma nenechajú sústrediť sa

( naozaj keď všetky poistky, záručné listy a dokumenty ako také sú vo vašej izbe je to otravné). S animeshow mám skvelé typy ktoré ma potom donesú na nové žánre. Už som si niečo málo stiahla ( asi 120 dilou a sťahujú sa ďalšie). Ale to čo si chcem najviac pozrieť sa plazí ako slimák na suchu (Kaichou wa Maid sama). Aspoň že sa mám na čo tešiť. Myslím si že sa nudiť nebudem a ak bude nálada tak spravím noví desing . Rozmýšľala som o niečom farebnom ale to závisí čo budem vidieť v danom obrázku alebo zjavení. Dneska určite plánujem si asi čítať a učiť sa Aj slovíčka ináč to bude takto voľnejšie predsa len musím myslieť na to že som chorá.

Anime-show 2011

20. března 2011 v 14:21 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Takže je znova koniec. Anime-show bola ako to povedať... Úžasná. Znova sa organizatory prekonali a spravily ten najlepší program aký mohli. Normálne som nestíhala prednášky. Cosplay sa niesol v duchu dosť veselom a ľudia boli vysmiaty a šťastný. Fangirl zjapaly KAWAI a OMG pri každej príležitosti a ku podivu som sa tešila s nimi. Cosplaye boli naozaj úžasné a kreatívne spravené. A teraz ako som to pociťovala ja?
Asi vec ktorá ma dojala naviac bola skupinka Japoniek študujúcich tu na Slovensku. Keď som videla urničku pray for Japan ihneď som vyťahovala peňaženku a dala som im všetky 1dnotky a dvojky v drobnom ( dohromady 7 euro). Keď som ale chcela odísť tak ma jedna z nich zastavila a povedala nádhernom slovenským prízvukom ďakujem. Potom my dala orgiami vtáčika a vyťahovala štetec s atramentu. Odrazu sa ma pýta ako sa volám ( To ale bolo vidieť že je to japonka).
(↓↓↓↓ Zbytok je pod článkom ↓↓↓↓)

Môj názor a moje postavenie

12. března 2011 v 15:12 | Yuki Tenshi |  ♦Téma týždna
Tento článok som chcela napísať skôr ale moje školské povinnosti sa mi kopili a tak som nemala čas.
Na túto tému týždňa som zahlasovala lebo som chcela upozorniť na to že obmedzená strava by mohla pomôcť. Na začiatok chcem podotknúť že vegetariánka NIE SOM. Ale i napriek tomu môj jedálničiek neobsahuje všetko. Kuracie, hovädzie a bravčové mäso nejem asi mesiac a pól ( niekedy sa začať musí.) V tomto článku vám chcem povedať jak dôvody tak aj to čím si musia prejsť ľudia čo sa takto obmedzia.


Ako to začalo: Po jednej s veľmi deprimujúcich situácii som bola na tom zle. Ale nejako som ani nemyslela na to že by som sa chcela zmeniť ale zmenila. Ako som mi trávila doma v spoločnosti mojich milovaných mačiek a psíka si môj mozog asi povedal niečo čo malo za príčinu nasledujúcu reakciu. A to bolo tičkovanie. Neviem možno to bolo pokazené mäso a možno tomu bol nejaký iný dôvod ktorý by sa dal pripísať iba podvedomej časti duše. Ja som sa ale vtedy zľakla a tak som sa rozhodla nejesť mäso.

1.Týždeň: Zo začiatku som mala strašnú depresiu kvôli určitým veciam a tak som rozmýšľala. To že som sa takto náhle rozhodla neznamenalo to že som nemala chute si dať klobásu ale jednoducho som nemohla. Ale úprimne som sa bála že moja váha znova klesne. Moja nočná mora by bolo to keby my váha klesla znova na 39 ( vážim 40 kg a to tiež som skákala meter 2 keď som sa o tom dozvedela). Za ten týždeň som nevedela čo mám jesť a čo nie a tak sa stala kuchyňa mojim kamarátom. Možno je to málo ten mesiac ale aj tak som sa niečo

málo naučila. Dosť som hľadala na internete a hľadala alternatívy ako neprísť o vnútorne živiny a zistila som že všetko sa dá nahradiť a pretože ryby jem tak to nebude až také ťažké.

Škola mi veľa uľahčuje: Ja viem stále na ňu nadávam ale zasa jej systém stravovania je pre mňa dobrý. Mám na výber 2 jedlá a väčšinou je to rozdelené mäsité a nemäsité čo je dobre. V piatok to ale je celé pokazené lebo je iba jedno jedlo. Čo som rada že varia dobre a dávajú nám porcie jak ľudom. Keď mi jedlo nevyhovuje tak si donesiem z domu a lístok si jednoducho neoraním.

Rodičia: Na to môžem povedať len tak že o tom ešte nevedia. Ja viem je to tragédia ale žijem iba s tatkom a bratom. Otec má žalúdočné problémy tak má špeciálnu diétu a brat nikdy nejedol s nami mimo Vianoc. Je to možno smutné že nejeme ako rodina ale človek si rodinu nevyberá a nejak som sa zmierila s tým že od malička som sa vychovávala sama.


A teraz dôvody prečo je to lepšie sa takto stravovať? 1.) skúste sa vžiť do toho že si do seba dávate kuriatko alebo kravičku. Nevyzerá tak a preto ju jeme ale čo ten jej život. Naozaj kde máte garanciu že vám to mäso ktoré je výrobok priemyselného poľnohospodárstva žil Šťastný život. Ak je život mizerný bez nádeje tak je to rovnaké ako týranie zvierat. Ak sa ma opýtate tak áno som proti spoločnosti lebo každý z nás má právo na individuálne myslenie a toto je krok ku predu. Keby sme toľko nekonzumovali mäso alebo v priemere 1-2 x do týždňa by zanikol hromadný chov. Bio farmy by zaručili aspoň svetlo a čerstvú trávu. Slamu a piesok na hrabanie a to hlavne OBLOHU.

2.) Skúste porozmýšľať ako je možné že dnešné kura v supermarkete ktoré je bez peria je takmer 2x také veľké ako to čo chová vaša babička na dedine? Jednoducho iná strava. Všade hovoria že je to len vyživujúca strava ale ja by som tomu dala lepši názov a to steroidy. Inak si tento neprirodzený vzhľad neviem predstaviť. A teraz si predstavte že to isté jete vy? A predstavte si že jete toto mäso každý deň.

3.) Ten kto sa vzdá najme hovädzieho sa musí automaticky vzdať polotovarov. Tým zabijete 2 muchy jednou ranou. Asi každý vie že nie je 2x zdravé jesť polotovary.

4.) Naučíte sa variť. Polievky, cestovinové šaláty, Pochúťky z ryže a ak máte rady ryby tak Japonska kuchyňa je pre vás stvorená.
A teraz nevýhody. Asi najväčšia nevýhoda je ten počiatočný šok pre organizmus a preto NIKDY nerobte rovnakú hlúposť ako ja a neprestavajte zo dňa na deň ale postupne. Síce je pravda že by som opätovne
riskovala tyč kovanie takže som nemala na výber. U mňa sa to prejavil že my začalo padať nejak viac vlasov. Prechod počasia a toto sa skombinovalo a to malo za príčinu to že s vaňe som si vyťahovala chumáče vlasov. Dneska je to ale lepšie.

Ja tu nikoho nenútim aby nejedol mäso ( ani nemôžem lebo jem ryby). Ale chcem aby ste počúvali svoje srdce a nie ostatných. Ak chcete obmedziť mäso tak si musíte byť istý že áno chcem to. Musíte vedieť že chcete to ale neprehanať s tým. Narodily sme sa ako všeźravci a preto je nejaky dvôvod a rovnováha. terba si ale tú rovnováhu nájsť.
Budem rada ked my pôviete svoj názor :)

Music in my ears

3. března 2011 v 14:59 | Yuki Tenshi

Hudba to každý pozná. Väčšinou blogy ktoré sa zameriavajú na hudbu sú buť o konkretnom spevakovi alebo speváčke. Moc nechápem že ich baví sa hrabať vo fotografiách paparazzi každučký deň aby niečo zverejnili na blog ale budiš. Ale čo je to tá hudba? Pre mňa je to môj svet a vždy keď mám slúchatka na ušiach tak sa dostávam do tranzu akoby som sa odrazu ocitla niekde inde. Hudbu miluje dokonca tak moc že som začala hrať na gitare. Ale včera som sa dosť skrepila s kamarátkov lebo prešla zo štýli pop na Rap. Proti Rapu mám toho veľa. Mne sa proste nepáči a nechápem ako niekto dokáže počúvať niečo v čo obsahuje dohromady desať slov a s toho päť sú nadávky . Keď my to pustila tak som počítila ako sa mi prevracia žalúdok. Dobre je tu XY songou ktoré môže pochopiť iba autor ale toto by sa nedalo pochopiť ani keby som bola autor. Okrem toho že to nemalo melódiu a text by som prirovnala ku negramotným pupertiakom čo chlastali ešte v jednociferních rokoch som nemohla pochopiť KTO KUPUJE ICH CD? Proste som to nedokázala pochopiť. Hudba je umelecke dielo rovnako ako obraz. A tým že ho počúvame tak strebávame jeho krásu a podstatu. Osobne mám najradšej Power metal , Death metal, Rock ( Skoro všetky druhy.) Ale toto všetko má v sebe aspoň nejakú tú myšlienku. Keď počúva Within Tempation tak cítim sa akoby som bola súčasť tej hudby a môj svet sa vďaka nej zvedšil rovnako ako všaka Skillet, Nightwish, Angelzoom atď.
Potom to máme Pop ktorý počúva asi 80% ľudí. Je to preto lebo taký ľahký popík alebo rockpop má chytľavú melódiu a texty zo života. To beriem lebo aj ja počúvam pop ( Jak sa dá nepočúvať keď v rádií nehrajú nič iné.) Raz za čas si pustim Miley Cyrus alebo Kelly Clarkson Ale to je čisto pre to aby som mala taký

bestarostnu a odlachčenu náladu.
Potom Hip hop. Takže Hip hop je pre mňa je troška záhada. Keď som bola menšia tak som ho tancovala a zistila som že Hip hop sa nedá iba počúvať. Treba vidieť tanec alebo ho tancovať. Ja neviem prečo ale napríklad keď pozerám Step Up tak sa Ticho štýlu nedokážem nabažiť Ale za normálnych okolnosti by som to brala ako normálny hip hop. Teba tam aj vizuálny podklad aby to bolo dokonalé.
A ako sa prejavuje tá inšpirácia hudbou? Asi to čo môžete najviac vidieť sú desingy. Ale dosť aj píšem jedno story a neviem ako by som dokázala prežiť niektoré chvíle nebyť hudby. Takže ak to viide ako knižka tak nechcem aby ste ďakovali mne ale hudbe. Keď kreslím počúvam hudbu, keď čítam na Pc ale aj normalne knížky. Proste hudba je niečo kúzelne pre mňa a vďaka nej som štasnejšia. Nevravte mi že vi nie. Však nebyť hudby neboli by tu Emo, Goth, Rockery, ani tanečnícy. Možno by neboly ani umelecke diela, a fanfiction by nemuselo byť také krásne ako je ( Mno v tom záleži aj od autora) Filmy by neboli také napínavé. Viete si predstaviť horor bez známich hudličiek? Ja teda nie :D.
Takže moje záverečne slovíčko na môj náhli záchvat niečo napísať je: Vážme si hudbu a nepodporujme odpad. Vážme si Live concert a zahotme play backy. Každy má iný štýl a vkus ale sú veci ktoré hudbu zabíjajú a ja si myslím že to asi najviac platí o tom vulgárnom Rape ktorý nemá myšlienku.