.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Duben 2011

Black Eye peas

30. dubna 2011 v 22:48 | Yuki Tenshi
Tento song asi pozná každý. Je to to čo počujete každé ráno v rádii. Black Eye peas sú zvláštna skupina lebo i keď to nie je môj štýl hudby čo oblubujem tak určite pesnićky od tejto skupiny proste milujem. Je zvláštne ako ja ćlovek ktorý nenavidí mixsažne pulty a upravované hlasy si zamilovala túto skupinu. Mala som ju rada už pri ich začiatku a asi my to tak ostalo.
Táto pesnićka je srdcovka hlavne kvôli Fergie. Ktorá ma svojim hlasom upokojuje a troška aj uspáva.

Ešte taká zaujímavosť. Vlastne ja som tento song počula 1x v koncertovej verzii kde jeden so spevákov vravel že tento clip toćili iba pár dní pred zemetrasením v Japonsku. Nejak my v hlave začali víriť otázky...........

zverejním povietku :) + niečo new

26. dubna 2011 v 14:15 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Ja viem je to šok lebo som to nikdy nespravila ( teda nie na tomto blogu). Píšem jeden Fantasy Román čo by som po dokončení chcela dať do vidavatelstva. Ale teraz som sa rozhodla sem dať nejakú jednorázovku. Rada píšem a pretože cez svoj volní čas sa venujem svojej knižke tak my na ostatné čas neostal. Preto by som rada sem zverejnila aspoň niečo menšie aby som vedela na čom som. :) Takže tento týždeň do rubriky story niečo konečne pribudne :)
A ďalšia vec. Tento víkend som sa rozhodla zmeniť desing. Ešte neviem ako ale tento je tu nejak dlho a keď si spomeniem na časi keď som si desing menila každý druhý deň ( mala som 13 a toooľko volného času). Možno spravím aj poriadok v hudbe a pozmením rubriky. Takisto sa môžete tešiť na nové anime čo v rubrike pribunú. Proste máte sa na ćo tešiť
Ale ja už meškám a preto sa s vami lúčim a budem vdaćná ak sa v nedelu zastavíte si prečítať jednorazovku.

Anime mix Amv

23. dubna 2011 v 11:51 | Yuki Tenshi
Toto amv sa my páči viac pre spracovnie ako obsach. Naozaj ja pracujem 2 niekedy aj 3 dni na nejakej katastrofe a potom sa my zjavi pre očami toto a vravím si zaćny na sebe makať ( smola že som leniva)

Chcem vám zahrať

22. dubna 2011 v 14:20 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Moja neaktivita je z dvôvodu toho že s jednej strany nič nepozerám a z druhej tá že Pc zapínam veľmi málo. Dvôvod nie je učenie ale moja milovaná Gitara. Počas Anglicka my moc chýbala aj preto na nej a viac hrajem. Svoju Gitaru mám moc rada a môžem povedať že si neviem predstaviť že by som už nemohla hrať. Je to niečo výnimočné. To že vytvaram tóny a učím sa ma robí štastnov a jediné čo lutujem je to že som na to preprišla skôr. A preto by som sa rada o tú radosť podelila. Preto troška trénujem aj spev aza pár mesiacov by som chcela spraviť pár coverov. Chcem len vedieť či by sa vám to páčilo. Neviem spievať a asi ani nebudem vedieť ale baví ma to. A myslím si že by to mohla byť zábava a troška by som tým zabila leto. Takže niejak tak :D Ináč nemám nič nové. Vaša Yuki dohá školu, hrá na gitare, prehádza sa so psom alebo číta (momentalne kosti- z hĺbky zeme). Na blogy skáčem aby som si prečítala Fan-fiction ale taraz ma napadá že by som si možno pomohla s náštevnosov keby som ich aj komentavala :) Zatial vám len chcem povedať že mám len málo času ale nebojte najdem si ho. Nalada na blogovanie je u mňa na 95% už viac ako 5 rokov a nezmení sa to asi ani za dalších 5. :)

Momentalne sa učím toto a beatles Yesterday





A toto tu je moja milovaná gitarka. Blog mi nechcel načítať obrazok tak je to takto. :(....


Aj oni sú ľudia

17. dubna 2011 v 11:41 | Yuki Tenshi
Včera som našla toto nadherne video a povedala som si že vám ho ukážem lebo naozaj je to krásne. Celé video som rozmíślala prečo mu nemôže ukázať čo počúva a prečo je to také trápne. Koniec ma šokoval a preto vám dopotučujem vám si ho pozrieť celé.

Moc sda my to zapáčilo lebo aj môj dedko bol na tom podobne. :)
Tak len malá zastavka kým sa znova idem ponoriť do nechutneho učenia Nemčiny ( mám k nej odpor :..()

Smútok s únavy

16. dubna 2011 v 21:47 | Yuki Tenshi |  My diary
Posledne dni som bola naozaj podraždená, smutná a nervi som mala niekde mimo. V štvrtok som sa

rozplakala na praxi a hodinu moja tvár vyzerala ako keď malé dievčatko padne s bicykla. Rovnako aj tak som cítila. Vracali sa mi do hlavy momenty o ktorých som si myslela že sa mi už do hlavy nevrátia. Bola som jak aj nahnevaná tak aj smutná. Ten hnev som si vybíjala na bábike ktorú som vyfúkala a následne s toho vyfúkaného spravila vyčeš. Bol strašne pekný a ja som si vtedy povedala. Kiež by bola tá bábika živá. Bolo to moje najkrajšie dielo čo som kedy na hlave spravila. Nemala som so sebou mobil a tak ten smútok bol o to väčší že som si to neodfotila. Keď som ten účes rozoberala tak som bola pokojná a unavená a mala som pocit nenávisti voči celému svetu.
A dneska som pochopila že to bolo všetko iba preto lebo som bola unavená. Od Anglicka som sa nevyspala. Keď som v sobotu odchádzala tak som stávala o 4:45. Celí deň ( asi 9 hodín) sme pochodovali po Londýne. Tú noc som spala mäkkým spánkom iba hodinu. Keď som sa vrátila tak som si ľahla o 22:30 a ráno som stávala 5:10. Takto to bolo celí týždeň. Až dneska som sa vyspala. A vôbec odpočívala. Teraz mám čistú hlavu viem čo a ako. Ale niektoré pocity nevyhladli. A možno len využili príležitosť že som bola slabá a celú energiu som venovala do toho aby som vyzerala normálne. Treba asi iba zabudnúť na staré rany ktoré už so mnou nesúvisia. Ale jedna vec my v hlave prúdi stále. Aká by som bola keby som sa ako malá neschovávala pod stolom kde moja jediná spoločnosť bola mačka. Aká by som bola keby som sa ozvala skôr a nedusila v sebe slzy a hnev? Možno lepšie možno horšie ale to už nezmením.

Hlavná vec čo som si za tento týždeň uvedomila je tá že spoločnosť dokáže zabiť jedinca. Ak sú všetci presvedčený že ste vzduch a po tom čo začnete plakať sa vám začnú prihovárať a ľutovať vás každých 5 minút i napriek tomu že som povedala tomu prvému že nech mi dá pokoj nepotrebujem aby ma niekto ľutoval je to úbohé. Ak som pre niekoho vzduch tak nech ním som aj napriek slzám.
Niekedy každý potrebuje sa vyplakať a pustiť to zo seba. Pretože som strašne hrdí človek tak nerada plačem pred inými. Neznášam ľútosť lebo mňa nie je za čo ľutovať. Ak chce niekto niekoho ľutovať nech ľutuje psíkov v útulku, ľudí v Afrike, na Haity alebo aj obete Fukushimi. Dôvod prečo vám to vravím je ten že to že v sebe dusíme tieto pocity má svoj dôvod. U mňa to je ten aby ma cudzí neľutovali a aby sa o mňa priatelia nebáli. A v mojom živote bol iba jeden človek ktorí niečo so mňa vycítil. Preto bolo ťažké niekomu takému dať zbohom. A teraz je iba jeden človek ktorí dokáže vycítiť kolísanie môjho ja ale to je vše.
Som vďačná že to ľudia nevedia, som vďačná že som taká dobrá herečka a zároveň som našívaná že som nútená k pretvárke aby nikto nevidel slzy. Ale ako som pochopila je to na tenkom ľade. Keď som unavená tak sa to asi prejavuje ,tá moja precitlivenosť a všetko je to lebo nie som schopná pretaviť reťaz spomienok ktoré moju dušu zraňujú. Preto sa asi citom najlepšie keď pred tým utekám. Najlepšie my to ide keď čítam, hrám na gitaru a píšem but story alebo na blog.
A čo vlasne chcem? Chcem aby ma ľudia počúvali keď niečo vravím a aby ma nepovažovali za blázna. Chcem aby ma pochopili ale nie ľutovali, chcem aby uvažovali srdcom seba samého a nie dominantnej osoby v skupine. Chcem aby toto neboli iba sni a túžby čo píšem na blog aby som mala čistejšiu hlavu. Chcem už plakať iba pri filme Hachiko a nikde inde.
Možno sa ti zdá že som čistá
Ale ja sa len modlím za krista
Jeho a Budhu a aj za božskú Maat
Ale nad mojou dušou stojí iba kat
Jeho čepeľ ostra je
A čaká iba na to čo si myslím že je iba moje.
I never give you my life
Because my soul isn´t my mind

Čo pre mňa znamenajú

14. dubna 2011 v 15:46 | Yuki Tenshi |  ♦Téma týždna
Keď my niekto povie slovo farba tak si nepredstavujem žiadnu konkrétnu. Farby čo sú pre mňa dôležité sú tie čo vidím v človeku. Keď sa na ľudí pozerám tak sa pred očami mihajú farby. ( nie doslova) Je to niečo ako cítenie farby.
Aby ste boli v obraze tak farba osobnosti je niečo čo dokáže vycítiť každý a ja som si to tak pomenovala. Je to osobnosť a každý ma svoju farbu.
Potom ďalšia vec keď my niekto povie Farba je hudba. Počúvať alebo aj hrať hudbu je neskutočne krásny zážitok. Keď hrám na svojej milovanej gitare tak mám pocit ako keby som bola malé dievčatko čo sa učí držať pastelky. Keď počujem klavír rak mam pocit ako keby sa ku mne niekto prihováral a spevákov hlas je samotná pastelka sama o sebe jedinečná a iná. Hudba je vlastne ako obraz ktorí obdivujeme ušami.
Je to zvláštne ale ja si predstavím aj to keď my niekto povie jednoduché slovíčko farba.
Osobne som nikdy nebola talentovaná na kreslenie a keď aj kreslím tak iba ceruzkou. Čiernobiele obrázky sú pre mňa jedinečné lebo umelci dokážu tvoriť s 2-3 ceruzkami odtiene šedej do takých sfér že iba závidím.
Ak sa ma opýtate ktoré je moja obľúbená farba tak vám poviem určite hnedá a zelená. Hnedá je neskutočne nádherná farba a mne sa zdá smutne že si ľudia neuvedomujú aká je krásna. Mám prirodzene hnedé vlasy a oči čierno hnedé a preto ich mám tak rada. I keď som veľa krát rozmýšľala nad zelenými šošovkami ale nakoniec sa vždy prikloním k tej hnedej. Zelenú milujem hlavne preto že je to farba prírody. Zelena tráva na ktorej sa pasie stádo oviec, zelený les zelené lúky posiate kvetmi. Proste to milujem.
Farba ktorá sa mi určite nepáči jeeeee. Vlastne nie je. Jediná vec čo my vadí je ružové alebo pastelové oblečenie . Ako malá som to nemala moc v láske keď som musela nosiť ružové tričká lebo sa to niekomu zdalo roztomilé. Kto vie možno preto sa mi to nepáči
Tento článok je vlastne také krátke zhrnutie čo pre mňa znamenajú farby.

Back in Slovakia

12. dubna 2011 v 19:38 | Yuki Tenshi |  My diary
Anglicko... Chýbaš my a to moc. Bolo to skvelé a ja musím povedať že túto krajinu som si zamilovala. Milujem jej umenie, historiu a odhodlanie. Milujem to ako milujú seba a svoju kráľovnú. Milujem tie nekonečné zelené planiny kde sa voľne pasú ovce, kravy a kone. Milujem octové čipsy a čaj s mliekom. Milujem ich jazyk. Nebola chvílka keby som si povedala nie chcem ísť domov. Dokonca škola ma tam bavila a nechcela som aby skočila. Moja host Family bola naozaj pohostinná a matka bola aj dosť otvorená tak som si s nov poriadne pokeckala a zasmiala sa. Bolo my strašne krátko ale ani tak to nepovažujem za zbytočnosť. Okrem zľavy na ďalší poznávací zájazd ( leto 1012 3 týždne jupii) som spoznala lepšie Londin ako na zakladie keď sme sa iba prešli a povedali nám základ o ktorom som už dávno vedela.
V Anglicku som si písala deniček aby som na nič nezabudla keď budem vravieť kamarátom a aj vám na blogu. Dneska tu už nič nepribudne ale behom týždňa sem pridám jak zážitky tak aj fotografie.

Pobyt v Anglicku

5. dubna 2011 v 21:09 | Yuki Tenshi
Ozivam sa len nakratko a bez interpunkcie lebo som momentalne vo velkej Britanii {konkretne mestecko Torquay}. Chcem len povedat ze je tu fajn a ty co ma poznaju. Sorry ale nejede sa my prihlasit ani na Face ani na Gmail ale chcem aby ste vedeli ze my chybate moc a tesim sa ked vam vsetko povipravam. {rovnako aj vam nablogu}. So Bye see you everyboy later but I havent lot of time.