.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Smútok s únavy

16. dubna 2011 v 21:47 | Yuki Tenshi |  My diary
Posledne dni som bola naozaj podraždená, smutná a nervi som mala niekde mimo. V štvrtok som sa

rozplakala na praxi a hodinu moja tvár vyzerala ako keď malé dievčatko padne s bicykla. Rovnako aj tak som cítila. Vracali sa mi do hlavy momenty o ktorých som si myslela že sa mi už do hlavy nevrátia. Bola som jak aj nahnevaná tak aj smutná. Ten hnev som si vybíjala na bábike ktorú som vyfúkala a následne s toho vyfúkaného spravila vyčeš. Bol strašne pekný a ja som si vtedy povedala. Kiež by bola tá bábika živá. Bolo to moje najkrajšie dielo čo som kedy na hlave spravila. Nemala som so sebou mobil a tak ten smútok bol o to väčší že som si to neodfotila. Keď som ten účes rozoberala tak som bola pokojná a unavená a mala som pocit nenávisti voči celému svetu.
A dneska som pochopila že to bolo všetko iba preto lebo som bola unavená. Od Anglicka som sa nevyspala. Keď som v sobotu odchádzala tak som stávala o 4:45. Celí deň ( asi 9 hodín) sme pochodovali po Londýne. Tú noc som spala mäkkým spánkom iba hodinu. Keď som sa vrátila tak som si ľahla o 22:30 a ráno som stávala 5:10. Takto to bolo celí týždeň. Až dneska som sa vyspala. A vôbec odpočívala. Teraz mám čistú hlavu viem čo a ako. Ale niektoré pocity nevyhladli. A možno len využili príležitosť že som bola slabá a celú energiu som venovala do toho aby som vyzerala normálne. Treba asi iba zabudnúť na staré rany ktoré už so mnou nesúvisia. Ale jedna vec my v hlave prúdi stále. Aká by som bola keby som sa ako malá neschovávala pod stolom kde moja jediná spoločnosť bola mačka. Aká by som bola keby som sa ozvala skôr a nedusila v sebe slzy a hnev? Možno lepšie možno horšie ale to už nezmením.

Hlavná vec čo som si za tento týždeň uvedomila je tá že spoločnosť dokáže zabiť jedinca. Ak sú všetci presvedčený že ste vzduch a po tom čo začnete plakať sa vám začnú prihovárať a ľutovať vás každých 5 minút i napriek tomu že som povedala tomu prvému že nech mi dá pokoj nepotrebujem aby ma niekto ľutoval je to úbohé. Ak som pre niekoho vzduch tak nech ním som aj napriek slzám.
Niekedy každý potrebuje sa vyplakať a pustiť to zo seba. Pretože som strašne hrdí človek tak nerada plačem pred inými. Neznášam ľútosť lebo mňa nie je za čo ľutovať. Ak chce niekto niekoho ľutovať nech ľutuje psíkov v útulku, ľudí v Afrike, na Haity alebo aj obete Fukushimi. Dôvod prečo vám to vravím je ten že to že v sebe dusíme tieto pocity má svoj dôvod. U mňa to je ten aby ma cudzí neľutovali a aby sa o mňa priatelia nebáli. A v mojom živote bol iba jeden človek ktorí niečo so mňa vycítil. Preto bolo ťažké niekomu takému dať zbohom. A teraz je iba jeden človek ktorí dokáže vycítiť kolísanie môjho ja ale to je vše.
Som vďačná že to ľudia nevedia, som vďačná že som taká dobrá herečka a zároveň som našívaná že som nútená k pretvárke aby nikto nevidel slzy. Ale ako som pochopila je to na tenkom ľade. Keď som unavená tak sa to asi prejavuje ,tá moja precitlivenosť a všetko je to lebo nie som schopná pretaviť reťaz spomienok ktoré moju dušu zraňujú. Preto sa asi citom najlepšie keď pred tým utekám. Najlepšie my to ide keď čítam, hrám na gitaru a píšem but story alebo na blog.
A čo vlasne chcem? Chcem aby ma ľudia počúvali keď niečo vravím a aby ma nepovažovali za blázna. Chcem aby ma pochopili ale nie ľutovali, chcem aby uvažovali srdcom seba samého a nie dominantnej osoby v skupine. Chcem aby toto neboli iba sni a túžby čo píšem na blog aby som mala čistejšiu hlavu. Chcem už plakať iba pri filme Hachiko a nikde inde.
Možno sa ti zdá že som čistá
Ale ja sa len modlím za krista
Jeho a Budhu a aj za božskú Maat
Ale nad mojou dušou stojí iba kat
Jeho čepeľ ostra je
A čaká iba na to čo si myslím že je iba moje.
I never give you my life
Because my soul isn´t my mind
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama