.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Srpen 2011

Upíri za podledníh 1000 a 10 rokov

31. srpna 2011 v 19:18 | Yuki Tenshi |  Vampire

Na tento projekt sa chystám už od začiatku augusta. Je to projekt v ktorom hodnotím povesti a skutočnosť o takzvaných upíroch.

Odkiaľ sa podeli?

Aby sme pochopili tento malí projektík treba sa pozrieť na začiatok. Upír je vlastne zombi ktorý i napriek tomu že nemá srdce potrebuje krv aby prežil. ( čo nedáva zmysel). Upíry na rozdiel od klasický zombi sú inteligentný a zákerný.
Každý zdroj s ktorého som čerpala vravel niečo iné a tak som si s toho vyvodila že upírom sa mohol strať človek ktorý žil hriešny alebo čarodejníčky život. Ale pretože upíry boli taký mocný tak museli mať aj nejaké obmedzenia.

↓↓↓↓Viac pod v celom ćlanku ↓↓↓↓


Objednávka rozvrhu pre Littlesasa

30. srpna 2011 v 15:47 | Yuki Tenshi |  Bookmark & rozvrhy
Konečne si u mňa niekto objednal! Asi takáto bola reakcia keď som našla komentár od Littlesasa na mojom blogu. Objednávka bola na Anime NO.6. Pretože o tomto anime som sa prvíkrát doćítala až s tohoto kementara tak som nevedela o čo ide. A ak mám byť úprimná okrem dvoh recenzii som sa o anime nIć nedozvedela. Ale je to inśpirácia a tak chneď ako dopozerám Nodame Cantabile si ho pozriem.
Ale radšej pôjdem nas5 k rozvrhu. Vybrala som Obrázok s Fan artu lebo sú omnoho lepśie ako originale na ktoré som narazila ( milovaný deviant art). Rozvrhu som dala jemnú farbu s nádichom hudby. je to hlavne preto lebo to bolo moc prázdne a nechcela som to presítiť Brushmi. Ale i napriek tomu som nimy nešetrila. Dala som tam aj bublinky ktoré sa my tam len tak hodily i keď teraz keď sa na to znova dívam vyzerá to moc romanticky :D
Rozvrh je oproti desingom dosť jemný hlavne po farebnej stranke. Dalo by sa povedať že je to taká prázdna plnosť. Rozmýślala som aj nad výbuchom farieb ale naokoniec som išla podla intuície toho obrázku. Možno to je ovplivnené tým ćo teraz ćítam a pozerám a naozaj tomu chýbajú farby ale myslím si že práve tie noty to oživily a daly tom to krajśie svetlo. I keď je pravda že noty sa k anime moc nehodia ale hodý sa to k tomu Fan artu.
Pôvodne som tam chcela aj niečo napísať ale moje motta sú dosť... Mno proste viem že keby som tam niečo napísala tak by to bolo dosť osobne lebo som velky egoista a tak som sa aj pre budúcnosť rozhodla že nepísouv sa zdrźím pokým si nejaký nevymislíte samy. je to spravodlivejśie lebo ja mám svoje názory s ktorýmy by ste vo slogane nemusely súhlasiť. Písmo v rozvrhu som aj preto dala čierne s tienom, lebo je to lahke doplniť v každom programe ( dokonca aj v Exely).



Ešte posledná pripomienka. Do rozvrhu som nedala svoj nick ani blog. je to preto lebo je asi dosť nepríjemne sa dívať na reklamu na svojom rozvrhu ale i napriek tomu chcela upozorniť že ak bude rozvrh zverejnený na blogu tak aspoň nehc sa spomenie moje meno.
Naozaj ma to bavilo a ak sa vám páči môj rozvrh tak vám kludne spravím stačí si len objednať na tomto odkaze Click!

Príbehy v našom srdci

29. srpna 2011 v 11:35 | Yuki Tenshi |  ♦Téma týždna
Konečne nejako normalna téma týždna na ktorú ma niečo aj napadne povedať ( sorry ale tema Toaletak sa my nezdala nejak na rozvinutie :D)
Téma je síce môj príbeh ale ja to budem opisovať vo všeobenosti. Naše vnútorne príbehy sú buť realne alebo vysnené. Každý z nás zije nejaky príbeh ale ćasto sa nám zda taký nudny a stereotypní že sa redšej odchadzame do vysnívaných krajín. S tých nádherních krajín niekedy vzniknú knížky kde sa fantazii nekladú obmedzenia. Je to únik ktorý sa niekedy zapjne pri poćúvaní hudby pred spaním alebo pri ćistený zubou.
A asi preto źe každý z nás je iný tak nás baví unikať do ich hlavy. Naozaj keď človek stretne autora knížky môžete si byť istý že nejaka ćasť jeho duše je skritá v knížke. niet divu keď uvážite že celé hodiny si ten svet vymíślal a zapisoval do notesou, vo worde alebo na zadnú stranu Karis bloku pri hodine občianky.

Zasa môžeme povedať źe umelci dávaju svoje príbehy do hudby. Zoberme to s toho lachšieho konca. Napríklad nejaka popová speváčka zloží hytlavú melódiu a odrau si povie "Waw ro je dobré". Chce silou mocou k tomu napísať text a spomína na svôjživotný príbech a dáva ho do verśiu. Asi preto neodzudzujem žiadne popovky lebo aj ony musely celé hodiny vyíšlať text k tej jednoduchej melódii.
Tu je na to skvelí príklad. Miley a jej najjednoduchšia pesnićka. Ak sa započuvate poćujete pár akordou opakujuce sa dokolečka a nejaky ten Pc mix. A text? Je chytlaví a to robý tento song songom ale bez spevu je to nudné lebo je to omlievačka sama o sebe. Pritom pútavý príbech Miley ako sa cíti zaujme jak jej fanušikou tak romantických proistahovalcou do USA :D

Maliary sú tiež vyprávači ale ich diela je veľmy tažko rozlúštiť. Často krát som kodovala Desingy ale nikdo okrem mňa to nechápal. A keď maliar chytý štetec buť kreslí svôj vysnený svet alebo nejaký zažitok jeho vlastného ja.

Príbehy naše nie su nudné ale oproti príbehom čo sa tvoria v našej hlave sa nám ten náš život zdá moc pomalý. Poprípade ak aj máme nejaký príbeh z dectva často o nom ľudia nehovoria lebpo sa habia. nehovoriac o zlíh príbehoch alebo bolestních spomienkach ktoré by v knizek vyzeraly zaujímavo ale v reale by ste nechcely aby sa vám to naozaj stalo.

Zasa iné príbehy si radi vypoćujeme a opakujej stale dokolečká. to sú tie drobné trapasy za základky alebo so strednej na ktorých sa vždy pousmejeme. Naše príbehy tvoríme stlále. Sú to zážitky a spomienky buhuźial niekedy nám nestačia a preto píšeme na blogy vôzne story, poprípade kreslíme komix ( v mojej spoloćnosti viac Mangu). Milujeme to lebo je to zaujímavé.

Ale jedno je isté určite. Príbehy v hocijakej podobe a aj tie čo som nespomenula sa tvorily celé hodiny, dni a roky a preto netreba nič odsudzovať a nájsť si svoju cestu....

Najak sa blohu nedarý

28. srpna 2011 v 12:55 | Yuki Tenshi
Moja aktivita na tom aby blog bol popularny je myzivá ale i napriek tomu ma mrzí źe si nikdo neobjednal rozvrh na objednávku. Ide o to že som moc lenivá na klamstva na nejaké články ktoré ma nezaujimajú. Nerada píšem komety typu " krásny blog pozry môj". Keď niečo také vydím i na dcudziom blogu ne mi nanič lebo načo niekto blogu jkeď nemá čo povedať. Ak niekde dám koment tak ma to musí zaujať.
Taktiež moc poslednu dobu netrávim na nete lebo ma neskutoćne zaujala knížka Pýcha a predsudok. A ak ju nečítam tak trávim čas u gitary alebo na youtube. Nejak nie je nálada ale i napriek tomu vo photoshope sa starám až moc. žž som si urobila aj vlastný rozvrh ( keď si uź nikdo neobjednal) :) Chcem len povedať źe budem moc štastná ak prejavite zaujem o objednávku rozvhu. Teraz mám na to náladu a keď je nálada tak to aj lepšie vyzerá :)

Už to na nás padá

26. srpna 2011 v 10:59 | Yuki Tenshi |  Bookmark & rozvrhy
Škola sa k nám blíži a ako každoroćne tak aj tento rok vyrábam rozvrhy vśetkých tvarou a druhou. Budem moc štastá ak si u mňa objednáte. Troška my to pripomína staré časi keď som ako divá robila Desingi na objednávku. Od tej doby sa ale moje schopnosti troška pohly a tak dokážem vo photoshope zázraky. Takže tu máte nejaké ukážky.
Vybrala som každý s iného roka . Takže haruhy je s roku 2008, Hachiko 2009 a Anime guitar girl 2010. Myslím že každý rok je to o niečo iné :D Takže toto je ukážka ale kludne si ju stiahnite ak sa vám páči.
Čo potrebujem vedieť:
  • Meno
  • blog
  • Tema Rozvrhu
( beriem všetko: Anime, music, abstraktne znazornenia, príroda, celebrity ( od hocikadial)
  • Nejaky nápis poprípade farby
  • Kolko hodín máte poprípade rovno pošlite rozvrh na yuki.tenshi4@gmail.com Len napíšte že ste my to poslaly na email.
Ak sa nič neobjedná ( zhladom k nískej popularite blogu je to možné tak sem dám pár svojích napadou.


Set Fire to the Rain Live

25. srpna 2011 v 18:22 | Yuki Tenshi
Adele je moja veľká inšpirácia. jej hlas má dušu. i keď ja som skôr na Metal ale jej hlas milujem. Stačí si pozrieť jej źivé vystúpenie a pochopíte. Jej hlas nie je na źiaden Playback je to 100% ona. Má hlas ktorý je jediný na svete. nedá sa naučiť. A preto sa my jej hudba tak moc páči. Použiva piano, akustickú gitaru a bubny ktoré zneju ako keby bucháli do Jazzu. Pouźiva aj iné nástroje ale toto je vec typická pre Adele. Jej hlas je jej najvedšia zbraň a nástroje sú len ako doplnok.
Preto moc nemusím pop ( až na Miley). Vedšinou v nom je hlas ako doplnok ale pravý spevák sa nemusí schovávať za elektronokou. Neznášam keď niečo dobre namixujú tak že nie je poznať čo je čo. Každý nástroj má svoju dušu a retušovanie je zabíjanie.
Aaaa sakra zasa začínam moc písať takže uźite si video :D


Navždy Nesmrtelní ( knižná recenzia)

25. srpna 2011 v 10:40 | Yuki Tenshi |  ♦Knižnica

Základne info:
Originálny názov: Ever More
Slovenský názov: Navždy Nesmrtelní
Autor: Alyson Noël
Rok vydania: 2009 ( na Slovensku v 2010)


Dej: 16ročná Ever je na prví pohľad normálna Teenegerka. Ale pod kapucnou ktorú nosí všade kde sa pohne sa skrýva tajomstvo.

Po tragickej autonehode kde umrela celá jej rodina okrem nej má Ever zázraćné schopnosti. Dokáže vidieť auru ľudí a počuť ich myšlienky. Dokonca sa rozpráva so svojou mŕtvou sestričkou.

Ever patrí do partičky podivínou na škole a jej to tak aj vihovuje lebo objavila naozajstních ppriatelou ( Gay a pozerska Gothička). Ever šalie s tých nechutných myšlienok čo majú jej spolužiaci ( a ućitel Angliśtiny).

Všetko sa ale zmeny keď so triedy príde nový spolužiak. Nielen že nedokáže jemu čítať myšlienky ale nejaký utlmuje jej schopnosti.


Môj názor: Kníźku som si síce prećítala ale moc sa my nepačila. Dej bol zaujímaví ale mala som pocit že ide o nejaku paródiu na Twilight. Naozaj zoberte si dievča čo všetkym naokolo číta myšlienky a chlapec ktorému nevidí do hlavy. Na to že ever mala 16 my jej správanie pripomínalo 13ročnú .

Napríklad ( POZOR spoler): Keď sa roziśla s Damenom tak zistila že jej schopnosti utlmuje alkohol a tak pila o 100-6. Tým chcem povedať že ak niekto abstinuje a potom odrazu začne sa ožierať tak že si berie flašku do školy tak je to tak na úrovní 13násky.

Ďalšia vec sú jej schopnosti ktoré autorka prebrala tak že sa proste nedali použiť. Napríklad Ever môže vedieť obsah papiera len tým že sa ho dotkne ALE boli pasáže keď akoby sa na túto schopnosť zabudlo.

Ďalšia vec čo my liezla na nervy bola Everina kamarátka Haven. Takzvaná Pózerka ktorá na konci knížky sa stala Emo. Ak niekto nevie čo je to pózer tak tu to máme ako názorný príklad. Haven to nemyslela zle len sa cítila sama a preto vyhlázila źe je Gothic. Keď našla spriaznenú dušu ( Drinu) ,tak ju začala napodobovať vo všetkom. Na konci knížky sa na ňu nahnevala a vyhlásila že je Emo. Ďalšia detinskosť od 16ročnéj. Tunak bol dôvod vysvetlený tou samotou. Chcela mať proste oči na sebe a bola ochotná preto spraviť čokolvek.

Zasa Miles ( druhý kamarát Ever) sa my páčil až moc. Bol gay a nechambil sa za to. Nehovoriac o tom že mal na háku všetko proste to tak cítil a bol sám sebou.

Ako som povedala partia podivínou. Knížka by sa my moźno viac páčila keby sa niektore pasáže tak moc nepodobali twilight. Alebo keby Damen nevysvetľoval stále dokolečka " Ja nie som upír."

Zasa vec čo sa my páčila bola to že Damen bol Alchymista. Preto to nebolo čisto len o kúzlach. Bol spútaný tým že musel stále piť nejakú červenú tekutinu ( typujem kameň mudrcou). Tým pádom nejak musel objaviť spôsob ako spomaliť starnutie buniek. V kníźke to ale nebolo povedané rovnako ako mnoho ďalších podstatných vecí.

Na záver: Knížka sa my tažko hodnotí lebo som ju začala čítať ihneď po Voda pre slony čo bola naozaj nádherná a skvelo napísaná knižka. Ale táto knižka má niečo do seba rovnako ako Twilight dej nie je až taký prevratný ale človek to nespustí z ruky lebo ho zaujíma Prečo. Nehovoriac o tom že autorka niekedy mala zmätok v časoch a miestach .

Ale aby som len nekydala tak musím uznať že koniec bol celkom dobrý miestami napínaví a zasa miestami predvídateľný a miestami ( teda viac ako miestamy) neskutočne romantický.

Knižna séra má už 6 kních ak keby vás zaujalo tak to môže byť vaša nová mania. Bohužial je sa k nej nepridávam :D

Už tu dlho nebolo žiadne AMV

24. srpna 2011 v 10:27 | Yuki Tenshi
A preto sem dáva toto. Je naozaj prepracované je na Anime Kaihou wa Maid-sama. Asi jedno s najlepších śkolských anime na ktoré sa my ani za boha nechce spraviť recenzia :D Čož je škoda lebo o konšpíracii na Usuiho mám tolko tém až to bolí :D
Myslím si že text od Katy Perry sa hodí naozaj na Usuiho s celého sveta anime naviac ( s knižného asi na Patcha s Hush Hush)

Poriadok... KONEČNE

23. srpna 2011 v 9:21 | Yuki Tenshi |  My diary
Včera som si konečne upratala záložky v počítači. Mám vlastný poćítač a upratovať v nom sa mi chce menej ako zobrať metlu a pozametať celé kaderníctvo :D V každom prípade už konečne mám pretiedene jak oblubene blogy tak aj stranky kde si ćlovek môže niećo prečítať. Zdá sa my źe asi 200 blogou som súžila na 20. Naposledy som takýto poriadok robila.... Ani neviem :D Ale tento rok som to musela spraviť ešte pred školou lebo budem robiť dosť ohladom Sošky ( chcem mať nejake pozitývne zaznami) tak aj vôzne obrázky účesou poprípade články. Ešte stále som sa nerozhodla čo budem na Soške robyť. Rozmíšla som nad Historiou Japonska alebo Historii účesouvej tvorby a jej psychologický vplyv. ( V sexualite, tiež symbolika napríklad účesch Gejší atď.) Naozaj sa neviem rozhodnúť a to by som mala lebo to utečie.
Ale na śkolu nechcem ešte myslieť lebo viem že potom my bude liesť ušami.
jedna z mála vecí na ktoré sa teším je Comics Salon. Kamarátka my kúpila lístky ( za čo jej moc dakujem lebo my ušetrila euro za zlavu ktora bola počes toho čo som bola v Turecku). Teším sa na prednášky a nové anime. Ale predovśetkým dúfam že si tam kúpym novú tašku. Vlany aj predvlany som slintala nad taškou od Victorie Francis. Každý rok bola iná a tak som moc zvedavá. V každom prípade si chcem moc nejaku kúpiť lebo moja stará dobra aktovka je na rozpadnutie.
Moc sa teším na tento rok. Budem už 3tiačka a moja tvrdohlavá hlava bude sa všemožne snažiť o jedničky :D Včera som sa akurát hrabala v starých veciach a našla som svoje staré źiacke kniźky. Boly tam poznámky od mojej triednej ako ignorujem Domace úlohy ( to sa zo mňa stal byfloš). ide o to že naozaj chcem na vysoku. Nechcem aby si o mňe ľudia myslely źe na to nemám len preto že som si vybrala remeslo ( neznášam predsudky o kaderníčkach lebo tie hlúpe to aj tak nikam nedotiahnú).
Som aj nadšená lebo moja visnena kamera je uź závezne slúbena na Vianoce. Som taká nadšená konečne budem môcť spraviť nejaku Youtube Show. Plánujem ukazať moje schopnosti na gitare ale aj ukázať krásy Bratislavy ( neozaj je to kúzelné mesto len to moc ľudí nevidí), nejaké vtipné skeće atď. Aaaaa už aby bol December. Moc sa teším.
Ako to teraz po sebe čítam tak to vyzerá ako od nejakej poblaznenej trinásky :D Asi som ešte v eufórii po Turecku alebo je to tým že konečne som doma sama. V každom prípade MILUJEM ŽIVOT. Naozaj som taká zvedavá ako sa temnto rok vyvinie i keď viem že ma budú otravní spoluźiaci štvať. Na to sa moc neteším ale keď to odrátam mám rada svoju śkolu. Prax je ta najlepšia vec na svete.
Dneska su idem kúpiť pár drobnstý na výrobu malej kazetky na kozmetiku. Chcem mať také originaly čo majú kúsok zo mňa. A aj preto sa ućím štrikovať ( no moc mi to nejde lebo s netu sa učí tažko ale môžem dúfamť že nejaka dobra duša ma to naučí).
Ako som sa pekne rozpísala. Asi by som tú energiu mala venovať do povietky ale nejako sa mi nechce :D Už sa moc teším na svojich kamarátou. Chcem na koniec prázdnin pripraviť velku opekačku. Som šialená ale stále mám v hlave tú radosť a smiech ktorá bola na moju 18násku. Nikdo nemal ani kvapku alkoholu a vśetci sa bavily. Ľudia čo sa viacmenej zoznámily na oslave si rozumejú doteraz. Dúfam že na tej opekačke všetci zabudnú aspoň na pár hodín na svoje starosti a trápenia. Precalen všetci čo mám rada sa niečim trápia a neusmievaju sa moc ma to trápy lebo všetci vidia oba to čierne. Neznášam depresiu lebo to zabíja. Mala som ju sama niekolkokrát a nie je to niečo na ćo by ćlovek rád spomínal. Preto dúfam źe si ĺudia budú spomínať na opekačku alebo nejaku tu menśiu oslavu. Ako som povedala Bratislava je nádherné miesto len treba vedieť kde ísť. nie je to vśetko len prtržalka ( bytova oblasť), fet, Rap ai. Bratislava sú malé lesíky, Dunaj, milé akcie ešte milšie budtiky, čajovne, eko kaviarne ( ja viem som hrozná ale je lepšie svedomie keď viem že časť mojich penazí ide na výsadbu stromou v Južnej Amerike).
Bože čo to tu už trepem vśak píśem knížku alebo čo??? Neviem mám písaciu náladu. radšej stým prestanem aby som s toho vyśla zdrava.
Ináč ak by ste my vedely niečo poradiť na čítanie budem moc vdačná. Uvažovala som nad Tolstojom ( vojna a Mier)... alebo že by som si znova prešla ľavú ruku boha? alebo niečo nové. Neviem nejak sa my nechce rozmíšlať... čo už na niečo narazím :)

Voda pre slony ( knižná recenzia).

22. srpna 2011 v 10:37 | Yuki Tenshi |  ♦Knižnica


Základne info:
Originálny názov: Wather for Elephants
Slovenský názov: Voda pre slony
Autor: Sara Gruenová
Rok vydania: 2006 ( na Slovensku v 2008)

Dej: Jacob Jankowskí je mrzutý starec ktorý je už pár rokouu v domove dvôchodcou. Má dilemu či má 90 alebo 93 rokou a stále sa staźuje sestričkám na jedlo. Ale i napriek tomu nerobý iné problémi. Až do dna keď v domove iný starček vyhlási že za mlada nosil vodu slonom. Jacob sa nahneval a to dosť lebo nielen že ho za jeho pohorśenie voči starčekovy bol potrestaný ako usoplené decko ale dokonca ten starćek dostal skvele miesto v cirkuse do ktorého mali ísť. A to všetko len preto lebo ten starček je klamá. Bohužial to vie iba Jacob. A ako? To preto lebo po tragickej nehode pri ktorej mu zomreli rodičia a on sám musel si nájsť iný domou sa nakoniec tým domovom stal cirkus Bratov Benzinoucou

Ak vás zaujíma táto kapitola tak dej je skoro rovnaký ako vo filme i keď omnoho lepšie podaný. Nemôžem na to napísať viac ako vo filmovej recenzií ktorú nájdete TU!

Knížka je písana štýlom spomienok. Niekedy sa Jacou zobudý so spomienkového sna a rozmíšla nad svojou rodinou. V neskorších kapitolách sa objaví aj sestrička menom Rosenmary ktorá ako jediná chápe že Jacob i keď vyzerá staro má dušu mladíka. Táto milá osôbka ma moc oslovila lebo brala svoju prácu vážne. Nemala v úmisle nadrogovať pacientku aby od nich mala pokou. Poprípade ukradla nejaké poživatelnejšie jedlo pre Jacoba.

Pri filme človek nechápal prečo sa dej volá voda pre slony. Teraz to viem. Lebo to klamstvo čo povedal ten straček prebudilo v Jacobovi spomienky.


Môj názor: Táto knížka bola jedna s mála ktorá ma dojala. Ani nie tak časť mladého Jacoba ako toho starého. Bolo mi ho strašne lúto lebo až na výpadky pamäte nebol starý. Jediná ktorá to chápala bola Rosenmary.

Nechýbajú ani sexualne obcesie ktoré vo filme chýbali. Jacob bol normálny nadržaný chalan ale mal česť. Nezniesol pomislenie že by niekto mal udrieť ženu. Moc sa my páčila časť ako vravel že keď niekto ubližuje Rose ( slonici) tak mu to trhá srdce rovnako ako keď udrel August ( Manžel Marleny a principál cirkusu) Marlenu.

Bolo to písane dosť realisticky a človek sa mohol nádherne vžiť. Niet divu však spisovatelka študovala literaturu na Karlovej univerzite.

Ďalšia časť čo sa my páčila bola tá že spisovatelka shánala material a študovala aby sa priblížila životu v tej dobe. Dokonca sú tam aj fotky s tej doby. Knížka je plná emocii a osobnej straty so strany mnoha hrdonou. Ukazuje to realitu v ktorej jak ľudia tak any zvierata nemali čo jesť a cena za slobodu bola vysoká.

Napríklad keď nebolo mäso pre šelmy tak zastrelily dva kone. Alebo keď Rose neposlúchala tak jej povedaly že je sprostý slon a dobyli ju. To bolo v srdedrásajúcej scéne keď Rose vypila limodádu a keď sa na to došlo tak musel ju August zaplatiť so svôjho. Nato zobral tyč s bodcou a vyhlásil źe nebude jediný čo za limonádu zaplatí. Najprv slonici vynadal aká je sprostá a potom ju dobyl tak že Jacob na to nemal žalúdok to počúvať. ( nič proti augustko ale ak si slonica vytiahne kôl zo zeme príde k limonade, napije sa a vráti kôl na pôvodné miesto to nie je prejav hlúposti).

Ďalšie vec ktorá by vás mohla šokovať ak ste videli film je tá že August má šefa strýka Alla ktorý vo filme sa zlúčil do jednej osoby čím bol August. Obaja na konci umreli a to je dôvod prečo ich asi autory filmu zlúćily do jednej masy peniazo paranoidného schizofrenika s náznakmi hitlerizmu :D ( paradoxne bol to žid). Mislím si že knižka bola v tomto lepšia aj s toho dôvodu že august mohol mať pozíciu ohrozenia vyšou mocou.

A posledná vec bola obecná nenávisť so strany všetkých. Artisti neznášali robotníkov, robotníci neznášali Poliakov a poliaci neznášali Židov. Keď človek cíti taku nenávisť niet sa čo čudovať že za druhej svetovej bolo to čo bolo. K plamienku nenavisti prilialy bohatý artisty ešte tým že počas prohibície mali alkohol ale robotníci iba obićajnu pálenku. Nepijem a tak neviem čo znamená byť závisla na tom ale ak je dedko ktorý sa nalieva 50 rokou a odrazu príde prohibícia tak sa nie je čo čudovať že ma troška nervy.

Bodec existuje aj dnes. Práve som hladala nejake archivne fotky a našla som nedávne zábery s jedného cirkusu kde naozaj trestajú slona týmto nehumánnim spôsobou. Dneska ale chodia kontroly do cirkusou ale knížka opisuje krutú realitu ktorej je schopný iba niećo také barbarské ako je ludska bytosť.



Knížku odporúčam. Je krásna, smutná, na zamyslenie a plná jak romantiky tak Erotiky. Nechýba any láska človek s zvieratu a naopak.

Som s5 s Turecka plná energie

21. srpna 2011 v 18:38 | Yuki Tenshi |  Aktualitky

Ano, je to 100% pravda Yuki sa vrátila :D Som taká nadšená a dokonca sa teším aj do školy. Dovolenka mi moc prospela po psychickej stránke. Po nekonečnej dobe som bola uvoľnená a sama sebou. Troška egoista... Ale povedala som si že si doprajem lebo od dneška to bude už iba ťažké. Čo povedať na to nuda na pláži bola očisťujúca. I keď som porušovala svoje predsavzatie a stále som myslela ako sa majú moji priatelia tu na Slovensku. ( takže taký egoista som zasa nebola) :D


Nočný život:

Čo povedať Turecko. Viete to je tá kúzelná krajina kde vás na každom rohu oslovujú priateľom, usmievajú sa na vás a nepustia vás z obchodu pokým si nekúpite niečo. Včera večer keď som si chcela kúpiť set Tureckeho čaju s tradičnými šalkamy my predviedol že sú nerozbitné tak že hodil jeden o zem ( smola že tam bol koberec bez neho by som mu na to rýchlejšie skočila :D). Po prezenstácii sa ma pýtal od kial som a potom sa pýtal ako sa povie lyžička, šálka a čaj ( paradoxne aj u nich sa to tak vyslovuje len sa to píše Çay).

Jeden večer som si vymislela nejaky šielený ale pritom jednoducho eleganstný účes. Som v jednom butiku a odrazu ma po ramene potuka asi majitel a vraví " hej, pekne vlasy" :D Ja na to " ďakujem" A v tom my podal ruku a povedal svoje meno a obkecavačky čo všetko ma v obchode.

Dobrí bol aj jeden u ktoreho som si kúpila pár tričiek s nejakeho materialu ktorý som v živote nevidela ale pritom neskutočne pohodlne. Keď sme zaplatily tak ma zastavil pozrel sa my úprene do očí a povedal. "Waw, Vyzeráš ako Shakira"

Bolo vela takých situácii a i keď viem že to robili iba preto lebo je sezona tak som to nepovažovala ani za uchylne či nevhodné. Pár krát som aj koketovala ( koniec koncou mám na to vek). Tie Nočné výlety boli plné zábavy, orientu a inej mentality nehovoriac o upiatosti ktorá v tejto krajine nejexistovala. Mám rada lovensko ale tu keby my nejaky 35 ročný povedal že vyzeram ako Shakira určite nereagujem na Bazáre v Turecku lebo tunak až na výnimky sú sami úchylaci a pred cudzími si preto dávam pozor. Možno som bola do toho taká zahladená do problémov tak som zabudla že život nie su iba starosti. A preto ďakujem za tie Noci.


Výlet loďou a pirát menom Shpagetti :D

Na dovolenku s tatkom som išla pod podmienkou že pôjdeme aspoň na jeden výlet. Môj tatko má choré srdce a tak výlety ktoré ma lákali ako bolo napríklad výlet jeapom až do Tureckej dedinky kde by som ochutnala ich chlieb a čaj neprichádzal do úvahy. A tak sme iśly na výletnú loď. Bola stavaná v štýle alá piráti s Karibiku. Posadka ktorá tvorila asi 4 chlapov a 1dno decko ( typla som mu 11 ale môžem sa mýliť). Asi najvedší blázon tam bol pán Shpagetti ktorý bol naozaj šialený. Robil nám predstavenia. Najprv skákal s najvišieh poschodia lode a ludí vo vode upozorňoval pískaním ktoré znelo ako škovránok. Potom robil jednu šou že vyskočil s lode spolu s tým malím čloenom posadky a plávali ku skale. Vošli do Jaskyne a po nejakej chvíľke keď sme loďou obišli útes tak z vyšli. Potom si tam akože robil striptíz pri člom môj tatko na mňa zazeral že radšej mal ísť na ten Jeap :D Znova skoćil s chlapcou kufor ale ešte predtým skakal so skaly na skalu aby nás napínal.

Aby sa nepovedalo aj s posadkou som vtipkovala, koketovala až flirtovala ( čo už som slobodná žena :D i keď skôr ony flirtivali so mnou). Po obede som išla po kolu a Shpagetta sa so mnou zakecal a nechcel my dať kolu pokúm mu nedam pusu na lice. Je naňho čumím ako Slovaci na puk v dvetisíc druhom a píam sa " really?"

On:" really, really"

Ja:" Really,really,really??

On: Really,really,really, really.

Ja: Are you serious?

On dal smrtelne vážnu tvár a povedal: Of course, really :D

Tak som u dala malú pusu na líce lebo som naozaj chcela svoju kolu. Načo pristúpil jeho kamoš že aj on chce. To som už nejako zahovorila.

Keď som odchádzala s lode tak my dali všetci jasne najavo že som urobila dojem a plácly sme si ako starý priatelia. ( Dokonca aj s tým 11 alebo neviem koľko ročným).


Pozor Envyromentalista dorazil na pláž.

Mám rada našu planétu a aj všetko živé. Dovolenka nie je dvôvod aby som upustovala zo svojej zakladnej zásady a to je hádzať odpodky priamo do koša. Doobeda bola pláž vždy ako s obrázku ako poobede keď vśetky výletné lode išly len kúsok od nás tak sa to naplnylo jak riasamy ktoré my moc nevadili tak aj odpadkami. Nie nič vážne ale sakra keď je vo vode sáček alebo plechovka ktorá nejak vypadla s lode ( alebo ju nejaky idiot tam hodil) tak prećo som jedina ćo ho s tej pláže alebo vody zdvihne? Človek by povedal źe zodpovedný rodič by sa o to postaral ale nie ony nechali svoje deti nech tie odpadky obchadzaju. Keď som už vychádzala s mora na 3tí krát v priebehu dvoh dní tak môj tatko sa už začínal na mne smiať že som šialená a že načo to robím keď aj tak to večer čistia. Mno tatko môj milí neviem ako ty ale ja som si na 100% ista že vo vode tie odpadky nezbierajú. Ináč ich v tomto pochaliť musím. Naozaj každé ráno bola pláž čistá. Mne ale ide o ten princíp perečo sa na mňa ľudia pozeraju ako na blázna keď si plním len svoju spoločenskú ale hlavne environmentálnu povinnosť možno som zachranila nejaku rybku ktorá by v tom uviazla. Takže som zažila aj chvíločky počudovania so strany okolia.

Rodinne konflikty:

Aj to patrý k dovolenke. Asi najvedší konflikt sme maly dneska ráno na letisku. Môj tatko nejako zaúda že som vyrástla a neverý my keď mu vraví že máme ísť tam a tam on si stale myslí že nemám pravdu. Naozaj my niekedy lezie na nervy lebo ani vlastný pas my nechce dať do ruky a to mám 18. Keby nebol chorý a sám tak asi už bývam sama lebo mám kde. Namiesto toho moja dušička je taká dobra že dovolila prenajať babičkin byt. Moc ma trápy źe my neverí. I keď niečo uvarím tak to nezje ale keď t iste si dal na dovolenke tak to je v poriadku. Ale i nepriek jeho nulovej dvôvere k mojej osobe je to stále môj otec a i keď my par krát lezie na nervy viem že to robí len preto že nemá nikoho.



Malá Galerka:

Som moc šťastná že som tam bola lebo viem źe tolko zábavy by som si neužila doma. Musela som vypnúť od vážnych problémov . nehovoriac o začínajúcej depresie so samoty ( už som aj uvažovala že by som to povedala nejakému odbornikovy ale hanbím sa) . Teraz to bude už iba tažšie lebo tento rok bude plný učenia ( zaverečky s kadernictva a verte že dobra kaderníčka nesmie byť sprostá s chémie). Okrem učenia chcem pomôcť kamarátkam , zlepšiť sa na gitare, vymýšľať nové recepty pre otca aby nedostal další vred.... Fúha a to je iba to o čom viem. :D




Ludkovia a teraz POZOR teraz následuje fotka na ktorej som ja Yuki staćí kliknuť na celí článok :D

Dovolenka

13. srpna 2011 v 17:27 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Konečne som sa dočkala. Zajtra o 06:00 ráno my letí lietadielko do Turecka. Vśetko mám už zbalené na dverách je nalepený veľký papier s napísom Pas, peniaze, mobily, plavky a mám povisavanu uzbu. Už som pripravená :D I keď ma troška trápy že nikto komu volám mi nezvíha lebo som sa chcela ísť aspoň rozlúčiť. Nemám rada keď my niekto nedvíha telefon lebo potom mám taký vnútorný strach.
Mno čo už dúfam źe ke´d sa vrátim tak budú všetci živí a zdravý. Na dovolenku sa teším lebo nepoznám nič lepšie ako čítať knížku na pláži a raz za čas sa osviežiť v mory. Ideme iba na týžden takže sa akurát keď sa začnem nudiť budeme odchádzať. Teším sa na Turecké trhy a odvážnejšie oblečenie ktoré nosievam iba na dovolenky ( Tu v blawe máte troška vedší výstrich a už sa po vás pozerá nejaka starenka ako na pobehlicu nehovoriac o sukniach ktoré keď si donesiem nedajbože do śkoly tak som ihneď EMO /nemám nič proti Emo ale podla mňa je to urážka keď vás ľudia niekam zaradujú a ani nevedia čo počúvate/).
Na dovolenku chodím pravidelne s tatkm. Mám troška staršieho tatka a tak má veľa problémou. To je vlastne asi najvedší dôvod prečo každý rok som sa ochotná s ním strapniť na ulici ( naozaj najtrapnejšie chvíle som jakživ zažila iba s rodičmi). Ďalšia je to že mám nervy a proste potrebujem vypnúť. Trápia ma asi 5ti ľudia a to je zničujúce. Namôźem sa sústrediť na nič. Človek potrebuje raz za čas zaćať myslieť na seba. Keď sa vrátim viem že život budem už len viac stresujúci a tak si to chcem užiť. Aj som predpripravila par člankou ale idem to zrušiť lebo aj tak to tu bude prázdne. Takže potom keď tu budem osobne tak sem pridám vśetko čo má byť. Aj tak sem nikto nechosí i keď zverejnujem :)
A môžete sa tešiť i na nejake fotečky od 22 tu začne pribudať.

Malé tajomstvá ktoré nás žerú

11. srpna 2011 v 9:03 | Yuki Tenshi |  My diary
Tajomstvo... To je vec ktorá niekedy je nevihnutná. Buť preto lebo sa bojíme ako zareagujú ľudia alebo či to nejak neovplivny budúcnosť. Ale je to dobré? Neuprímnosť k samemu sebe?
Podla mňa je dobré mať také male tajomstvá pokým niekomu neubližujú. Pametám si ako sme raz maly doma rodinnu poradu keď som prvi krát si otvorila pusu a začala som krićať že my to lezie na nervy že my všetci klamú a hlavne rodina. Od tej doby sa rodinne porady nekonaly a tá stará sa ani nepomínala. Ide o to že v rodine by nemaly byť tajomstvá čo sa týka vážnich problémou lebo sa vždy najde nejaky člen rodiny ktorého to trápy troška viac ako iných.
Ale čo sa týka nás Teen? Tajomstvo nepovažujem za vyslovené klamstvo lebo ho proste nespomínam. Mám veľa tajomstiev ale proste nikdy nerozviniem tému a tak sa k ním nikto nedostane :D Dôvod prečo mám Tajomstvá sú tie že sa bojím že stratim svojich priatelov alebo že ma budú lutovať. A o to naozaj nestojím.
Niektoré tajomstva sú ale troška stupydé. Urćite si pametáte že hlavne na základke boly tajomstva na jeden ďen. Niekto niečo povedal tomu nesprávnemu a odrazu to vedely všetci. Priznávam hlúpe tajomstva som niekedy po takom mesiaci neudržala v sebe ale robyla som o len jednej osobe ktorá aj tak to po čase povedala všetkým. :D
Ináč beriem tajomstvo dosťk srdcu a preto keď my niekto niečo povie tak sa my to s hlavy vyparý behom týždna ako obranny mechanizmus proti zrade.
A pretože viem že vela ľudí ten mechanizmus nemá tak si svoje tajomstva držím v svojej hlave. Dokonca ani v jednom denničku nemám žiadne tajomstvo o ktorom by nikto nevedel.
Podla mna tajomsva sú čisto egoistická časť nášho ja. Bojíme sa reakcie ľudí a preto ich máme. Niekedy sa prelčia inokedy ostanú v mysli nejakej duše ktorej dôverujeme. Tá duša keď ich prezradý stratí dôveru.
A to je asi aj taký kamarácky test. Ja ti poviem tajomstvo a keď ma zradíš budem si to pametať. Ja som naštastie tomuto vyhla lebo moje najvedšie tajomsva nikomu nehovorím ale keď niekto má naozaj niečo vážne na srdci a povie to čo i len najlepšej kamrátke od škôlky tak je to risk.
A čo radím? Ak je to rodinný prooblem tak ho povedzte až keď najhoršie obdobie prejde ale ak by to malo byť niečo typu v uličke ma znásilníly tak určite si to nenechať pre seba i keď to bolí.
Ale ak to sú tajomstva a chcete to moc vykričať do sveta tak to zakodujte. Už par krat som to spravila aj na blogu :D Napíšte báseň ktorej slovam budete rozumieť iba vy. Znie to síce ako s laciného teen časopisu ale naozaj to funguje. Niekedy sa človek potrebuje vykecať. Naštastie som zviknita na to že namám nikoho po ruke a tak blogujem i keď sa chcem vykecať o nejakej téme.Možno preto píšem také veľké články :D
A čo s tohoto vyplíva? Tajomstva sú fajn ak je život naozaj na rovine deckej ale určite nemajte pred svojimy detmi nejake mega tojomstvo lebo by to mohlo ublížiť ale pokým sme v takomto slobodnom svete tak je na nás či budeme skúśať ľudí či udržia naše malé špinavé tajomstvá :D

Nejake príklady teen problemou. Samozrejme t čo sa mne dostalo a ešte aj dostne do uśka je vedšie ale ja ich aj tak vymažem s hlavy :D

Natáčanie paródie

9. srpna 2011 v 16:58 | Yuki Tenshi
UPOZORNENIE ABY STE CHÁPALY KONTEXT ČLÁNKU TAK CLICK!!!!
Egoisti vśak ony tú paŕódiu netočily pre nás ale pre seba :D Viac som sa nasmial v tejto polhodinke ako pri hocijakej najlepšrej a najtápnejśej komédii :D Takže decká popkorn, nejake to pitíčku ( nealko sme slušne vychovaný). A pripravte sa na 30 minútový smiech.
Sorry že tohoto preklad nedám ale to by som musela dať do kontextu a aj tak si myslím źe hovoria celkom zrozumitelne.

Najlepšia paródia akú som kedy videla :D

8. srpna 2011 v 10:21 | Yuki Tenshi
Harry potter skonćil ale to je dvôvod pre veľký bum paródii, tutorialov, coverou atď.
Tieto dievčatka pracujú so spoločnostou Hillowood ktorá vyrába paródie na pirátou karibiku, Harryho pottera ale najde sa aj Twilight alebo upírske denniky. Sú vtipné a nie vulgarne a čo je najdvôležitejšie človek sa na to Nazozaj zasmeje. vedšinou svoje paródie pesnićkujú čiže parodujú aj danú pieseň aby sedela s kontextom k paródii.
čo už dodať táto paródia sa my tak moc zapáčila že ju mám ako zvonenie :D

V celom článku som vám pripravila vlastnorućne preložený preklad. ( za chyby sa vopred ospravldlnujem som len na B1)


Nechcem žiť dlho ale bohato

7. srpna 2011 v 11:08 | Yuki Tenshi |  My diary
Nie je náhodou o tom život? Sme ľudia a máme nekonečné možnosti ale bohužial to vedšina populácie nevidí. Myslia si že źitot je o tom aby v nom neboly a preto sa sniźuju k úbohosti ako je piatková ožierka alebo drogy. Naozaj si nemyslím źe naše duše majú toto predurčinie.
Niekto hladá zmysel života v záchrane planéty, iný v jej skrášlovaný či už hudbou alebo umeným modernej doby, sú taký ktorým staćí byť len so svojímy blízkymi a tvoriť spomienky.
Môj život je zaujímavý lebo chcem dosiahnuť niečo výnimočné aby sa potom na mňa ľudia pozrely a povedaly "Waw tak toto by sme do teba nepovedaly." A teraz cez letné prázdniny i keď som stále doma a povedšinou sama tak som sa veľa naučila takže určite sa necítim nenaplnená. A O tom je život v mojom ponatí. Dokončím jednu kapitolu v knížke menom život a som celá štasná že sa to stalo. Niektoré kapitoly boli smutné, iné napínavé , našly sa aj nudné a zdĺhavé. Ja viem źe moja knížka má za sebou len pár kapitol a tá zvedavosť čo bude ďalej ma ženie k tomu aby som sa nevzdala.
Moc sa teším na školský rok lebo budem robiť skúšky. Naozaj sa teším a som aj zvedavá. Moc túžim po jedničke lebo by moja kapitola bola niečim zajímavá.
Keď som prišla na školu bola som najpomalšia a jedna s najhorších študentiek ( praxou). Ale potom som začala rozmýšlať a špekulovať a pomaly som dohnala ostatných. keď my majsterka pri fúkanej povedala že je lepšia ako od dievčat s vyśieho ročnýka skoro som sa rozplakala lebo to bola nádej.
Som troška masochystal lebo som na seba v určitých ohladoch až moc prísna a verte tomu že keď my niečo nevíde tak tá mala Yuki v mojej hlave s my adávia horším spôsobom ako majsterka.
Je to hlúpy príklad ale je to o tom. Moje ponímanie na svet je : život je len čakanie na smrť ale je iba na nás ako si to čakanie spríjemnýme. Pitie je len forma nudy a ja nudu neznášam. Rada cestujem a spoznávam novích ľudí, jedlo a pozorujem zvieratá.
Táto kapitola bola v mojom živote moc vtipná lebo ako malá sme maly tolko zvierat. Hada, papagajou (Žako ten veľký śedý čo vie rozprávať), fretky, chameleóna, mačky, psy, Andulku, koritnačky a to nepoćítam všetkú havieď ćo som kŕmila ako 8 roćná na ulici :D žvieratá do źivota nsú porozumenie a lásku a myslím źe kaźdý ćo má nejakého mazlíćka to chápe najlepšie.
Neberiem výhovorky že v tejto dobe musím žiť stereotypom lebo to HLÚPOSŤ. Rovnako ako fakt že otroctvo ešte stále existuje ja verým že existujú možnosti. Len ich treba nájsť. Keby bol svet stereotypne založený tak by som teraz bola na Gymnáziu a moja zábava by bola flaška v lesíku. jediná knížka v mojej ruke by bola maximalne Twilight a obliekala by som si tie moderné hlúposti, Nemala by som hlasy po pás.
Ja nechcem byť týmto. Som originál tomu verím. Milujem powermetal a ablečenie podla nálady, čítam podla obsahu knížky a nie podla popularity a vlasy budem mať dlhé ako chcem ja a nie ostatný.
Bohužial keď sa takto začnem vyjadrovať nahlas tak som vysmiatá. Kedysi ma to dokonca ma to trápilo ale dneska je to iné. Nech si kaźdý žije svojou fylozofiou to je my ukradnuté v tomto je dobre byť troška egoista. Rovnako je to svierou je zbytočné presvečiť budhystického mníha že existuje kristus. Ale zasa ak je ten mních plný porozumenie nebude tvoje presvedčenie haniť ani odsudzovať. A to je to v čo verím v živote. Nie svetový mier ale svetovú spravodlovosť a porozumenie. Vojný budú nie preto že ľudia sa rodia zlímy ale že počas života si najdú svôj smer ktorý je ovplyvnený mnohým.
A toto je moja filozófia života. Nemusíte to pochopiť to od vás nechcem. Ale ide o to že každý z nás zažil niekedy radosť, smútok, zamilovanie, bolesť, klamstvo ale to ako to zoberieme je na nás. To som chcela povedať v tomto článku.

A to ako žijeme bohato by nás malo naplnať.

Something About me

6. srpna 2011 v 8:00 | Yuki Tenshi |  Kto som??
Takže som sa rozhodla vám troška predtavi´t moju osobu. Kto som vám ale nepoviem na to si ešte počkáte :D Táto zakodovaná správa je taká maličkosť čo ma napadla keď som prechádzala obrázkamy. Viete koľko sa dá o mňe povedať na zaklade obrázkou? Podla mňa o každom niekčo vypovie ich osobná Picture zložka a ja vám predstavim ako jednu tisícinu s tej mojej :D

1.) Moja tvár sa tváry nevinne ale to je iba plášť anjela strážneho ktorý ma hrány pred .... Nepoviem :D

Som len človek ( a k tomu v puberte)

2. srpna 2011 v 19:26 | Yuki Tenshi |  My diary
Áno som v puberte stále a skončí až keď JA poviem. Dneska som si dala maratón serialu ktorý som nikdy nedopozerala. Volá sa 10 things I hate abou you. Ešte my ostávaju 2 diely ale to si nechám na zajtra. Fajn som možno extrémistka v urćítich názoroch ale na hlavnú hrdynku ( Kat) nemám. Feministka ktorá chcela tesne pred sexom s priatelom sa naňho usmiala ( v podprsenke) a povedala mu : " Dáš sa testovať." Keď vydím takéto nereálne a stupydné scény od smiechu plačem. Nehovoriac o tom ako menia postavy názor a postavenie kaźdú chvílu.
" Nie nechódime spolu"
" Tak fajn"
"Fajn tak si vyrazím s XY"
" Počkať....."
Proste stupydné teen serialy ktoré proste dokážu ćloveka rozosmiať. Nikto nevie ćo bude o 5 minút a i keď takéto serialy moc nemusím tak som mala pocit ako keby som mala 14 rokou a snila o princovy ktorý my otvorý bránu v prví deň na strednej ( podotýkam v triede jeden chalan a aj to alkoholik takže nie ´dakujem :D)
A asi preto má ten serial taký úspeh. je to stupydita ale nejak to ćloveka chytý a chce vedieť čo ďalej a nevie si vôbec povedať dosť.
Je to ako pri nejakom skvelom Anime až na to že anime maváju viac dielou ako iba 20. Človeka to pobavý.
Puberta je naozaj hnusná ale pritom neopakovatelná vec kedy všetko chcem(aspoň ja) robiť inpúlzivne. Bože mám 18 a píšem tú ćlánok ktorý keď si s5tne prećítam si pomyslím že som pár rokou zaspala.
To je asi tým letom človek má síce plány ALE vždy to nejaký ćlovek odvolá. Čo už :) Ale aj tak si myslím źe tento týždeň začal slubne. Dokonca sa úspešne dokopávam k Angline, Gitara my ide od ruky ( christýna Agulera Beautiful vo štýle fingerstyle), začala som skladať puzzle ( Victoria Francis) a ako vźdy si nájdem zabavku. Ale i napriemk vśetkému ma poteší keď my niekto zavolá predcalen nechcem byť stále sama to nie je život.
Síce mám čas na rozmýślanie ale nejak nie je nálada aby som o tom vśetom písala. Mala by som dokončiť povietku ja viem ale rovnako dobre viem že to nekto neprećíta. Nehovoriac o tom źe my nejdú písať komentáre a tak som v strašnej nevíhode. čo už

S morom gramatických chýb sa s vamy lúčim o témate hormóny a samota
Vaša Yuki Tenshi

Po nekonečnej dobe

1. srpna 2011 v 17:26 | Yuki Tenshi
Náštevnosť som nepísala any si nepametám ale i napriek tomu ju raz za mesiac pozriem. Som moc rada že je vedšia ako cez śkolský rok. I keď za posledné dni nić moc lebo my nejdú písať komenty any vkladať videa. Nehovriac o tom źe konečne som sa pustila do poriadneho učenia ano rozumiete správne). Cez júl som strašne zanedbavala anglinu a s mojimy nedostatkamy sa proste musím učiť. ale nas5 k náštevnosti :D
Osobné dúfam že sa tie komentáre nejak vyriešia lebo som sa chcela vyjadryť asi na 4 blogoch ale NEŠLO TOOO :..(


Navstevnost za minuly tyden (4.7. 2011 - 10.7. 2011) je:
Pondeli: 29
Utery: 9
Streda: 12
Ctvrtek: 14
Patek: 14
Sobota: 9
Nedele: 24

Celkem: 111