.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Príbehy v našom srdci

29. srpna 2011 v 11:35 | Yuki Tenshi |  ♦Téma týždna
Konečne nejako normalna téma týždna na ktorú ma niečo aj napadne povedať ( sorry ale tema Toaletak sa my nezdala nejak na rozvinutie :D)
Téma je síce môj príbeh ale ja to budem opisovať vo všeobenosti. Naše vnútorne príbehy sú buť realne alebo vysnené. Každý z nás zije nejaky príbeh ale ćasto sa nám zda taký nudny a stereotypní že sa redšej odchadzame do vysnívaných krajín. S tých nádherních krajín niekedy vzniknú knížky kde sa fantazii nekladú obmedzenia. Je to únik ktorý sa niekedy zapjne pri poćúvaní hudby pred spaním alebo pri ćistený zubou.
A asi preto źe každý z nás je iný tak nás baví unikať do ich hlavy. Naozaj keď človek stretne autora knížky môžete si byť istý že nejaka ćasť jeho duše je skritá v knížke. niet divu keď uvážite že celé hodiny si ten svet vymíślal a zapisoval do notesou, vo worde alebo na zadnú stranu Karis bloku pri hodine občianky.

Zasa môžeme povedať źe umelci dávaju svoje príbehy do hudby. Zoberme to s toho lachšieho konca. Napríklad nejaka popová speváčka zloží hytlavú melódiu a odrau si povie "Waw ro je dobré". Chce silou mocou k tomu napísať text a spomína na svôjživotný príbech a dáva ho do verśiu. Asi preto neodzudzujem žiadne popovky lebo aj ony musely celé hodiny vyíšlať text k tej jednoduchej melódii.
Tu je na to skvelí príklad. Miley a jej najjednoduchšia pesnićka. Ak sa započuvate poćujete pár akordou opakujuce sa dokolečka a nejaky ten Pc mix. A text? Je chytlaví a to robý tento song songom ale bez spevu je to nudné lebo je to omlievačka sama o sebe. Pritom pútavý príbech Miley ako sa cíti zaujme jak jej fanušikou tak romantických proistahovalcou do USA :D

Maliary sú tiež vyprávači ale ich diela je veľmy tažko rozlúštiť. Často krát som kodovala Desingy ale nikdo okrem mňa to nechápal. A keď maliar chytý štetec buť kreslí svôj vysnený svet alebo nejaký zažitok jeho vlastného ja.

Príbehy naše nie su nudné ale oproti príbehom čo sa tvoria v našej hlave sa nám ten náš život zdá moc pomalý. Poprípade ak aj máme nejaký príbeh z dectva často o nom ľudia nehovoria lebpo sa habia. nehovoriac o zlíh príbehoch alebo bolestních spomienkach ktoré by v knizek vyzeraly zaujímavo ale v reale by ste nechcely aby sa vám to naozaj stalo.

Zasa iné príbehy si radi vypoćujeme a opakujej stale dokolečká. to sú tie drobné trapasy za základky alebo so strednej na ktorých sa vždy pousmejeme. Naše príbehy tvoríme stlále. Sú to zážitky a spomienky buhuźial niekedy nám nestačia a preto píšeme na blogy vôzne story, poprípade kreslíme komix ( v mojej spoloćnosti viac Mangu). Milujeme to lebo je to zaujímavé.

Ale jedno je isté určite. Príbehy v hocijakej podobe a aj tie čo som nespomenula sa tvorily celé hodiny, dni a roky a preto netreba nič odsudzovať a nájsť si svoju cestu....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama