.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Říjen 2011

Dalek pumpkin

31. října 2011 v 10:05 | Yuki Tenshi |  Doctor Who
Čo by to bol za Halloween bez Dyný? Koláče, polievky... Okrem jedla sa aj vykrajujú do umeleckých diel. Verte že som videla za tie roky toho vela ale toto prekonalo asi všetko. Teraz neviem či sa mám smiať alebo plakať :D

Jediné čo tam chýba je mykrofón na ktorom by bolo nahraté " Exterminate!!!!"

Welcome to Halloween Town

31. října 2011 v 8:24 | Yuki Tenshi
Dobre Ráno detičky všetkých vekov, všetkých Fantasy blogerou a milovníkov smrti. Znova je to Náš sviatok Halloween. A earth of Angels nie je miesto kde sa na smrť nedívame iba tým smutným a pokrivením okom. Určite by si naši predkovia neželali aby sme stále pri myšlienke na nich iba plakali a deprimovali sa. Preto Halloween mám v celku rada.

A čo by to bolo za Halloween keby tu nebola naša himna. Naozaj táto pesnička od Marilyn Manson je na internete niečo ako himna pre Halloween. Viem že každý Anime maniak pozná toto amv a preto na tomto blogu nemohlo chýbať len som si musela poćkať na tento deň.


Takže.... Vela mlsajte a mrzačte Dyňe, strašte vaše staré susedky ktoré vám strpčujú život počas roka. Je jedno s akej ste krajiny ale aspoň raz do roka sa vysmejme tým duchom a to poriadne.

Keď Gramatika nás mučí

29. října 2011 v 22:58 | Yuki Tenshi |  My diary

Práve som si prečítala jeden dosť dôležitý komentár v ktorom sa písala čistá a do oči bijúca pravda. A to že neviem písať. A je asi na čase vysvetliť prečo.

Mám dyslexiu a dysgrafiu a a preto mám problémy aplikovať gramatickú teóriu v praxi. Prejavilo sa to už v prvom ročníku keď som dostávala zlé známky za to že som nevedela pekne napísať písmenka. Až v tretom ročníku zistily čo my je. Koľko špecialnich pedagogou a poratcou som navštívila od tej doby neviem.

Myslím si že to nejako pomohlo lebo ako piatačka som si nebola schopná zapamätať písaný text čo často viedlo ku kriku a nakoniec aj k slzám .Teraz hltám knihy ako bonbóny. Bohužial sa to prejavuje v učeny doteraz. Verte že sa anglištinu učím každý deň aspoň hodinku. V gramatike som neprekonateľná ale slovíčka si neviem zapamätať. Niekedy sa učím dvadsať slovíčok aj dva dni lebo si ich proste neviem zapamätať. Nehovoriac o neustálom opakovaní. Tam kde sa iný učia 15 minút ja musím 45. Za tie roky som sa naučila ako sa učiť a písať poznámky a to pomáha. Myslím že my pomohlo jak blogovanie tak aj knihy.

Keď píšem prečítam si po sebe verte tomu len to tam nevidím. Doteraz neviem rozoznať h od ch. Alebo vycítiť podľa intonácie hlasu interpunkciu. Všetko sa musím učiť na dva krát a opakovať si každý odstavec učiva aj 20 krát aby som odpovedala na 1dnićku. Cvičím pred zrkadlom prejav a vlastnú vravu a vždy sa pokúšam opísať všetko vlastním slovami.

Preto na povrch pôsobím normálne. Všetko som si to ale musela vydrieť. To že píšem dlhé články je preto že mám čo povedať ale keď sa na to pozriete asi si myslíte že to písalo nejaké decko bez skúsenosti s písaním.

Čo ale nechcem. Nikdy som nechcela ľútosť. Prosím neľutujte týchto ľudí lebo to ich iba pribrzdí. O túto lútosť som sa ako šiestačka alebo siedmačka poriadne kopla. Treba na sebe makať.
Vela slávnich ľudí ma alebo malo dyslexiu a práve preto nás netreba lutovať. ľudia čo chcú ohladom tejto záležitosti lútosť sú symulanti ( poznám takých dvoch).
A práve preto si vážim každého človeka ktorý ma v živote buzeroval a opravil.
Mám sny a túžby a o to treba bojovať. Budem bojovať o to aby som sa dostala na Výšku, o výbornú maturitu ale aj o dokonalí prednes na skúškach o výučný list ( kadernictvo). Keď som toto povedala poradkyny v prví deň na strednej ihneď pochopila že mám charakter a chcem si ho zlepšiť.

Každý z nás má niečo čo nás brzdý. Niekto má dyskalkuliu a nevie počítať. Iný má poruchy pohybu. Ale to neznamená že by taký ľudia nemohli dokončiť Ekonomickú alebo športovať. Rovnako ako by som ja nemohla blogovať. Ja budem blogovať. Robím to 6 rokov a budem to robiť asi ďalších 10. Je to preto že ma to baví. Kto vie možno by som vôbec nevedela písať tak ako viem nebyť blogu. Pamätám že som písala nehodnotné články na 5 riadkov a pozrite teraz. Ani neviem ako a už som na konci A4 vo Worde.

Je to divné nie?

V každom prípade som Hotaru vďačná za kritiku a postreh. Rovnako ako za úprimnosť. Je my lúto že ti vadí moja gramatika ale som si istá že časom sa to znova zlepśí .

Otázky Vlogovania

28. října 2011 v 15:17 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Už je to viac ako jasné že na vianoce dostanem svoju visnenú kameru o ktorú žobrem od vlanajška. Chcem ju na dve veci. 1.) Je najhlavnejšie spomienky. Opekačky, koncerty, festivaly (hlavne Anime show a Comics Salón).
2.) A na Vlogovanie. Vlagovanie na Youtube bude niečo ako dodatok blogu. Pretože sa Blog týka prevažne fantasy, Anime a v poslednej dobe aź moc Doctora Who ( Nepítajte sa ma prečo proste to tak je). Chcem robiť zaujímavé sketche ale aj informácie ktoré je lepšie podať vizuálne. Moc sa to to teším a dúfam źe to viide. Po 6stich rokoch blogovania konečne spatríte mojú tvár.
Vlogovanie je ďalśia vízva lebo sa budem musieť snažiť a naućiť robiť lepšie s Adobe Premiere, Photoshopom, ale aj Anglištinou zhladom k tomu že buť budem robiť Anglické titulky ( za zaćiatku urćite) alebo vám vśetko predvediem Anglicky a dám tam slovenské titulky. V každom prípade chcem aby my rozumely obydve strany.
Ale prećo tá námaha? Však je to viac menej na nič Vlogovať. Ja si to ale nemyslím. Okrem toho že ma to dokope sa lepšie učiť tak získa na kvalite samotný blog. Krajina Anjelou troška upadá zhladom na nedostatok času ale po skúśkach sa to nejako napraví.

Blogovanie ako také má veľa zmislou rovnako ako źivot. Milujem keď sa ma niekto opýta čo je zmisel ludskej existencie. Vśak čo sme? Hluk buniek, vody, kostí, molekuk. Je jedno čo sme zmisel nemáme a ak aj máme tak to objavia až ďalśie generácie nie my. Blogovanie je to isté. Robím to lebo to milujem. Rada čítam vaše články rovnako ako rada ćítam odozvu na tie moje. Urćite to dáva vedši zmisel ako medialne siete kde človek nić nerobí len sa vyjadruje ako postihnutý ( na niektorých to bohužial vplíva aj v reály).

Ale hlavné čo chcem vedieť. Súhlasíte s tým? Rady by ste si pozrely moje videá? Myslíte že na to mám? To ukáže asi iba čas. Bude to velá oráce a asi aj nervo ale ja túto výzvu príimam lebo chcem pobaviť ako vás tak aj seba.

Len pre info. TOTO robiť nebudem :D Ale j tak Charlie je môj oblubený Vloger. Hovorí k veci a i keď niekedy začne od veci má to pointu :D V každom prípade má tento chalan naozaj charakter lebo zostríhať niečo také muselo dlho trvať.

Zbohom Rose

26. října 2011 v 22:58 | Yuki Tenshi |  Doctor Who
Moja posadnutosť tymto genialnym Sci-fi klišé nemá obdoby. Pred pár minutamy som dopozerala posledný diel 2hej série a môžem povedať iba... Dúfam źe sa ešte objavíš Rose. Naozaj sa my stala sympatická.
Ten koniec doslova spravily genialne. Nebudem spolerovať ale poviem vám že na konci budete mať slzy na krajíćku od dojatia a potom behom asi 2 sekund skončíte pod stoločkou so záchvatom smiechu ( Radšej si pod stuličku dajte koberec :D).
Rose odišla a teraz si niesom istá čo sa najde nejaký ženský charakter ktorý by sa viac k doctorovy hodil. I keď to tam iskrilo viac ako prskavky na silvestra tak ich láska bola kamarácka. A preto som naozaj zvedavá ći si k sebe najdu cestu. Kto vie? Zatial mám za sebou jednu dokonalú sériu a strasne som zvedavá či sa tá 3tia vyrovná tej druhej. Neviem to ukáže čas. ( ktorého moc volného nemám).
Ale hlavna otázka. Čo na Doctorovi vidím? Ano je to obssesia ale má svoj dôvod. Doctor ako jeden s mála charakterou je absolutne nepredvídatelný. Dokonca aj keď spraví niečo predvídatelné neočakavate to. Nehovoriac o obrátenej psychológy ktorú stále použiva. Neviem či je to Tennantom alebo proste Doctorom ale to sú asi dôvody prečo ho pozerá toľko ľudí a prečo prežil više 50 rokou. Je to vtipné a je to asi jedno s najgenialnejších diel aké kedy som videla.
V každom prípade nemienym prestať druhou sériou už len kôly tomu že som zvedavá na niektoré neviriešene otázky.

Rose my bude chýbať ale to neznamená že Doctor stratí na kvalite. Ja tomu verým a som naozaj zvedavá čo prinesie ďalšia séria. ( myslím si že iba ďalšie hlúpe otázky)

Drak

25. října 2011 v 9:15 | Yuki Tenshi |  Dracy
Milujem Fantasy obrazy ako je tento. Už tá práca musela byť neskutočne nároćná na čas. Pripomína my to jenu Fantasy knihu ćo som čítala len si teraz neviem spomenúť na názou....

Naučte sa čítať prosím

24. října 2011 v 21:44 | Yuki Tenshi |  Aktualitky
Ja vás nechápem ľudia. Čo nevidíte do menu to malićke inf že komentare typu Ctrl+C a Ctrl+V neprimam? Lebo ak neviete ćítať tak mrš-ho do prvej ludovej.
Tým som myslela aj stupydné reklamy. Ale asi to nechápete čo som zmienovala pred viśe rokom a tak vám osviežim pameť.
Rada za vás zahláskujem, hlasnem, zahlasujem a to ostatné ak sa vaša reklama objaví v komentárý. Ale podmienka je že sa musíte vijadriť k článku. Prosím vás tieto stupidity že som chcela vśade hlasovať a otravovala som poctive blogy ma prešly keď som mala 13. Načo blogujete keť neviete o čom to naozaj je? Je to o čítany a písany a odovzdávany myšlienok a prestav. O schopnosti sa deliť o svoje skúsenosti a vedomosti, záujmy a zážitky. Ak to nechápete tak sa to buť naučte alebo ukončite svoju aktivitu na blogu lrbo určite niesom jediná komu to vadý. Pochybujem že vá tešia reklamy namiesto seriozného názoru na daný článok.
Nič nemám proti Sonb, Song, Son- tie ďalšie veci ale rešpektujte to že sa nejaký bloger pokúšal vam dať oiginalny článok. Je smutné že ćlovek v mojom veku sa správa ako predpubertalne decko a nevie si ani prečíteť o ćom je článok.
Pár krát som napísala na tie blogy ćo my zanechaly rekamu bez názoru na článok a ich odpoveť bola buť ignorácia alebp vymazanie komentára.
Halóóóóóóó ľudia aj negatívna kritika je krityka tak si to zoberte k srdcu. keby my zopár dosť drsních blogerou nevitklo pár veci ohladom grafiky, gramatiky a iného tak urćite tento blog nevizerá ako vyzerá. Aj ja som decko. Priznávam že neviem vśetko a preto si dám poradiť.
A práve preto vám radím. Prečítajte si ćo sa píše v menu či tam nieje zmienka o vašich dosť otravních reklamáh. Ak ano áno tak buť nepíšte komentár alebo si ho poctivo prečítajte a nasmerujte odkaz na článok kde o hlas prosíte. Je to viac elegantné a hlavne NIE vtieravé.
Naozaj vie naštvať keď po 12stich hodinách chodenia, vybavovania a praxe ai konečne najde čas na PC a jediné ćo tu najde je Reklama. Je to horšie ako keby nebola žiadna odozva na moje články.
( Moja chyba če to zanedbavam.)

Dlho nepočúvaný pop

23. října 2011 v 22:23 | Yuki Tenshi
Niekedy proste nastane slabá chvílka keď si zapnem starú dobrú Avril. Pametám si ako som bola chorá a počula jej song My Happy Ending na MTV. Mohla som mať tak 11.
Jej Hlas my pripomína základnu školu a pretože rada na nu spomínam tak niet divu že sa k nej tak rada vraciam. Po vidaný jej nového CD som si uvedomila že jej texty budem mylovať vždy. Nie je song s CD ktorý by som nemala rada. Nie tak kôly hudbe akokôly jej textom ktoré ladia k jej hlasu. A to je asi nejvedší dôvod prečo v Pop music je ona číslo jedna.
Jednoduchosť akou ty povie do ucha sôje pocity vravia za všetko.
Jej texty sú jednoduché ale kúzelné práve tým ako to podáva. S jej hudbou sa dá pracovať na AMVčkach, dá sa pri nej zamislieť, čítať a aj zasmiať ( teda Pri pesnićke Smile som sa smiala).

Vraví sa že niet smiechu bez plaču. Tým sa asi myslí že i ten najveselší človek na svete má svoje slabé chvílky keď si uvedomý že niekoho potrebuje alebo mu chýba. I wish you were here je taký song.
Je to mágia lebo s jej hlasu cítite čo má na mysli. eśte pred tým ako bol clip som pustila túto pesnićku kamrátke ktorá sa učí začiatočnicku Angliśtinu a verte že by sa nevedela ani pozdraviť. Pustila som jej to a opýtala sa čo si myslí. Ona povedala že jej asi niekto chýba a chce ho mať u seba.
Neviem ako to vedela. Ona sama je my záhadou lebo i napriek tomu ako to má v živote zložité sa teší ako malé decko a vždy ma podržala v tažkých situáciach. ( Saška tým myslím teba).

Americký a Brický Akcent

22. října 2011 v 10:49 | Yuki Tenshi
Moje Samoštúdiu Anglištiny je na dobrej ceste a mám takého tušáka že to dotiahnem dokonca. Dôvody prečo chcem byť troška popredu su prosté. Nič dobré sa neprekladá. Dobre knihy .... Nič 0. Skvelé serialy kazia dabléry ( a keď nepokazia tak má pocit že sa pomílily). Ale hlavne baví ma to. Ale po Anglicky sa neućia iba zahranićný ale aj domáci. Američania sa zo srandy učia vravieť ako Angličania a naopak. Podla mňa je viac vtipné keď Angličania napodobujú Američanou lebo s ich nárečia je cítiť až moc Europa.
.Najlepšie to asi zvládol Herec Dracu Malfoja ktorý so svojím Boo-Yah ma neskutočne pobavil :D

Pretože sa obidva národy vyvíjaly oddelene tak sa zmenil Slang. Veľa mojích kamarátou ale aj známih sa viac priklána ku Americkej Anglištine. Prečo aj nie?
Ja som tiež nad tým uvažovala že by sa moje štúdium zameralo týmto smerom ale potom my docvaklo že Ja a Americka angliština si asi nebudeme rozumieť tak dobré ako stará dobra Brická.
Pre Laikou alebo ludí čo sa učia iný Jazyk to asi nie je tak moc poćuť tak vám tu ukážem názorný príklad.
Asi by som mala prestať pozerať Charlieho :D Ja za to nemôžem že spravil niečo také :D
Krása v Anglištine je že si môžete vybrať takže Tunak Charlie vam dál názornuú ukážku.
So Good Luck
Or
Soooo Good Luck
(prízvuk si treba domislieť)

Doctor What

21. října 2011 v 18:19 | Yuki Tenshi |  Doctor Who
Určite ste už počuly pojom Vlog. Pre nezasveteních je to video blog. Charley je Vloger ktorého som objavila minulí víkend. Pretože je to Brit rozumiem mu viac ako američanom a je kreatívny som si jeho kratućké videa zamilovala. Je to normálny chalan len namiesto piatkovej ožierky pracuje na svojom Vlogu a práve takýchto ľudí treba obdivovať viac ako nabúchaních chalanou čo síce tváričou nepripomínaju 16ročné štena ale majú charakter ( sorry ale naozaj nevizerá na 21)


Je my lúto že som nemala na vás čas ale bola som rada keď som mala aspoň hodinku volnú. Ale pretože sa blíži víkend a na budúci týźdeň mám prax tak si určite najdem čas na vaše blogy. Moc my chýba čítanie Fanfiction a článkou, viac ako som si chcela pripustiť.

čo s tým časom tak troška info

17. října 2011 v 22:51 | Yuki Tenshi |  Doctor Who
Nejak sa necítim unavená. Už som si vypoćula 3 CD a stále nemám potrebu prestať. A keď pomyslím že zajtra stávam o 05:55 Celí ćas som vybavovala kamarátke zákazničky na Masage a pozerala Fan videa na Doctora Who. Je to neskutočne úžasný serial proste ho milujem. Ale poctivo si pozerám iba 1 diel denne aby som si všetko zapametala. Neviem ći sa to stáva aj vám ale keď je nejake Anime alebo serial ktorý si pozriete behom 3och dní tak pólku vecí vám unikne a zabudnete a je dobre že som takto nezačala pozerať Doctora. I keď ma včera žiralo že bol 2j diel a tak keď sa na konci objavilo pri napínavej scéne to be continuous som s tým chcela skonćiť a pozrieť si aj ten druhý. Ale vydržala som a stálo to za to :D
Dnešok je vínimka lebo my odpadla hodina giatry a bola som taká otapená že som troška flákala učivo čo mám na zajtra (moja chyba :D). Ide o to že som už dlho nemala príležitosť sa nudiť a tak e to po dlhom čase nezvik.
Ale i napriek všetkému chcem povedať že som založila Rubriku Doctor Who, Harry Potter a History of England. Bude to podobné ako s Egyptom a Japonskom. Neviem teraz kedy ale určite planujem pridať niečo o Kralovnej Victorii. I keď nemám vela volného ćasu tak sa nejaký ten víkendik nájde a konečne zmením aj desing. Nebude to tento mesiac. možnoa ni ten další ale budem sa snažiť.

A toto je dôvod prečo sa môj dennik ocitil v tento Rubrike. nemislite si źe tie 3 CD som si vypoćula iba tak. Popritom som si aj ozdobovala Karis blok lebo zatial vyzerá ( teraz uź menej) strašne. Dostala som papieroví karis ktorý vizeral tak nudne. A tak som skočila do Photoshopu a spravila si menovuku na neho lebo do školy ho nisím len v ruke a s mojím talentom zachvílu ho zabudnem v Električke.
Okrem menovky som si tam nalepila Anglicku vlajku, beatles, Fénixa, ulliho boegershausena ( gitarista), jednu moju myšlienku a tento obrázok. Keď kariz bude hotový tak ho odfotím lebo sa my tá práca moc páči. je to tak rozhádzane nalepené takže to vyzerá akoby po tom prešiel parni válec. :D
Vtipné na tom je že kariz my bude zdobiť aj David Tennant nie len jeho Tardis. Raz som spomenula že ho proste mám rada ak hraje v hocičom lebo je to proste vrodený herecký talent. Mna vźdy predvedčil že to ćo hrá prežíva a to moc často nezážívam.
Chcela som originalitu a tak som dala na prednu stranu asi to čo teraz najviac mám rada. Na zadnú dám prírodu, nejakých spevákou a možno noty s nejakej mojej oblúbenej skladby.
Takže ludkovia ak sa vám niekedy stane že nebudete vedieť čo s časom tak proste požite fantáziu a niečo sa urćite nájde.

Hups ( náštevnosť za september)

17. října 2011 v 22:28 | Yuki Tenshi
Toto vravím keď niečo pokazím. Úplne my z hlavi vypadlo to že musím zverejniť náštevnosť ( vlastne nemusím ale chcem mať v tom poriadok) Ale i napriek tomu že nestíham skoro nič tak som rada že blog je v celkom dobrom stave. Je fajn sa pozrieť na články ktoré som písala a sú na ne reakcie. Nečakala som taú populárnu odozvu na niektoré ćlánky ktoré som pôvodne len tak vychrlila z hlavy ako keď sa bavím s kamarátmy. Najvedší paradox blogovania je to źe čím menej rozmíšlam tým my viac chvália ćlánky. :D Už chápem prečo blbý majú v živote štastie :D
Takže tunak je náštevnosť za september:

Navstevnost za minuly tyden (29.8. 2011 - 4.9. 2011) je:
Pondeli: 30
Utery: 29
Streda: 22
Ctvrtek: 41
Patek: 50
Sobota: 27
Nedele: 20

Celkem: 219
Pokračovanie pod článkom

Sex & Drugs & Rock&Roll

16. října 2011 v 13:19 | Yuki Tenshi
Dámy a pánovia predstavujem vám Legendu Brickej histórie. Lan Dury bol podla mňa človek ktorý vedel na svoju dobu neskutočne zaujať. Dneska sú koncerti čisto o šou a plne to podporujem ale niečo tomu chýba a to je druhý hlasa a namiesto toho tam sú ohnostroje a zložité sistémy ktoré človeka oslepia a ohlušia ale spev sa nejakou opomíja. Lan Dury skoro vo všetkých piesnach viužíva hlasi jak nástrojou tak aj umelcou. A i keď je v popredý dáva priestor na prejav iných nástrojou. A čo na nom milujem okrem skvelích textou a hlasu? Je to brit. Narodil sa tam a aj umrel.
Toto síce nie je moja olúbená pieswň od neho ale na začiatok som chcela dať niečo také jedinečné a čo môže byť lepšie akostarý dobrý Sex, drogy a Rock&Roll z koncertu Lana Duriho & BlockHeads z roku 1977...
Nie je skvelí? Ja viem jeho výraz vyzerá ako keby práve prišiel s lacného Motela kde si pochol boch vie čo :D Ale je to čisto ku kontextu piesne. Ak vás spevák zaujal tak si môžete pozrieť viacero jeho koncertou a zistíte že to bol po hlasovej stránke génius ktorý sa stále hlada.
Tak toto je menší úvod zhladom k tomu že to nie je legenda ako beatles a nie je any s dnešnej doby ako napriklad Nightwish tak sem asi dám pár informácii ktoré by vás mohly zaujímať.

zbohom Madarsko milované

15. října 2011 v 16:09 | Yuki Tenshi |  My diary
Čo povedať na to... Sme v 21. storočí ale i napriek tomu mám rada keď niektoré veci sú pekne krásne postaru.
Každý rok chodíme s tatkom do Madarska na nákupy. Vźdy si tam kúpime mäso ktoré máme pre prípad núdze na najbliší pólrok. U nás sa moc mäso neje odkedy som začala výkendové obedy robiť ja ale niekedy dostaneme chuť na kvalitné kuriatko ktoré nebolo kŕmene steroidmy ale normalným prosom alebo kukuricou. Preto každý rok chodíme do madarska na trhy. Okrem jedla tam niekedy kúpime kvaliné svetre za smiešnu cenu.
Ale dneska sa vśetko zmenilo. Trhovisko prestahovaly na malé parkovisko a namiesto toho starého kde ste nespravily kolečno ani za pól dňa chôdze je teraz nákupne stredisko.
Na tom novom bolo zopár stánkou s mäsom, včeláry a babićky ktoré vám vnucovaly pernićky a rućne tkané svetre ale bolo to iné. Moderná doba zabila jedinú vec pre ktorú som sa tešila na cestu našim autom.
Každý rok sme tam priśly, Nakúpily a potom vyrazily do mestečka kde sme si sadly do nejakej príjemnej kaviarnićky a daly si nejaké tradičné koláče. Je my jasné že svet chce supermarkety a kurata veľké ako moriekou ale je to tak sterilné a morbidne nehovoriac o zdvihnutom žalútku keď viem že to kuriatko alebo prasiatko nemalo normalný život. Že nikdy nevidelo denne svetlo.... Možno preto tak málo jem mäso. Nie je dôležita smrť ale aký bol život pred nou. Ja dobre viem źe tie zvieratá sú zabité viac menej bez bolesti a rýchlo ale stojí to za to keď ste celí źivot vydely iba ohradu a váš priestor na pochyb bol zastavený lebo nejaký hlupák chce aby ste boly tlstý.
Nie je to zdravé any humanne a preto jem len Bio produkti lebo i keď si nie som istá že či je to to pravé dedinske polnohospodárstvo (čož pochybujem) tak aspoň vydely svetlo.
Ale neprišla som sem nadávať na dnešnú stupídnu spoločnosť ktorá musí každý deň jesť mäso ale o tom že zabíjame to dobré.
Ak vymisnú trhoviská kde vám dajú mlieko s ráno podojenej kravy ktorá sa pásla trávou a nie senom čo z nás bude? Vśetky chemikalie a všetko nádherné a jedinečne vymizne. Ak by tu neboly naše staré mmy poznaly by sme štrikované svetre ktoré škrábu a divne smrdia ale popri tom je nám teplo. Ak má byť toto 21. storočie radšej budem si tie svetre štrikovať sama.
Nielen stará hudba je nádherná ale aj jedlo v ktorom chutý naozajsná mrkva a naozastné mieko a nie polotovary a voda. To vśetko jeme. A práve preto ma tam moc mrzí že my zobraly kúsok sveta ktorý som milovala. Milovala som tú zimu a teplé zemiaky s madarskou klobáskou ktorú predávaly v stánkouh. Chýba my mravé mlieko ktoré si musím sama prevari´t a hlavne chýba my tá časť keď sme sa smialy.
Ak má moderní svet nám ulachčiť život dobre. Mám ho rada ale nech my neberie trhovisko kde nakupovala ešte moja babka s mojm otcom keď on mal 18. Dúfam že keď sa tam o rok vrátim tak tam nejake vlbec nájdem.

Doctor Who na scénu

14. října 2011 v 22:10 | Yuki Tenshi |  Doctor Who
Za toto môže iba jediný človek a to Sakura Minamino . To ona ma zoznámila s Doctorom Who a ona môže za moú novú posadnutosť. A teraz neviem či sa mám stažovať alebo ďakovať :D
Už dávno som nebola taká nadšená s nejakého serialu. Dokonca ani anime ma už dávno tak nenadhlo ako Doctor Who. Možno je to tým že som si predsavzala ze si pozriem za deň maximalne 1 diel alebo proste tým že mám rada Klišé ale proste som si ho zamilovala. Milujem Openingy, hercou, scénar, hudbu a proste som ešte nenašla vec ktorú by som mohla kritizovať ale zhladom k tomu že mám pozretých iba pár dielou s 2hej série nemám taký rozhlad. Začala som 2jkou lebo milujem Davida Tennanta. Bol skvelý jak v Potterovy tak aj vôznich komédiach a Hamleta v jeho podaný proste milujem. A tak som sa rozhodla že si pozriem série kde hrá a potom si pozriem jednotku.
Predvčerom som pozerala diel kde bola neskutočne dokonalá scéna a to... Mno môžme povedať že Cassandra ktorá je v následujúcom videu spomenutá bola chvílku v hlave tej blondínky menom Rose a ak viete aspoň minimum po anglicky myslím že si to budete prepínať aspoň 5 krát rovnako ako ja :D

Dnešok na praxi sa viedol v duchu "I like it." Vzniklo to tak že som sa spolužiačke snažila vysvetliť kto je doctor who a tak keď som jej dopovedala chcela vedieť či sa na nom zabaví a tak som jej predviedla scénku ktorú som si neviem ako zapametala ALE namiesto "You like it" som pouźila "I like it". ( A nejakou náhodou som dala slizký tón Davida pri tejto scéne :D) Pretože sme boly v kaderníctve a všade sú tam zrkadlá tak celá prevádzka sa smiala so mnou. A tak si 3 hodiny som skoro všetko odkomentavala s koncoukov: " I like it" :D
Myslím si že to bolo celkom dobré lebo mimo zákaznikou sa v triede s nikým moc nerozprávam ale kôly mojej Sambe a komentárom končiacím na " I like it" som spesrila ináč nudný deň na śkolskej prevádzke v kaderníctve.
Ja viem je to detinské ale ste v kaderníctve, piatok a žiadny zákaznici a tak som spestrila náladu nielen sebe ale aj zbytku koletívu.

Gitarka moja milá chýbala si my

14. října 2011 v 9:26 | Yuki Tenshi |  My diary
Nevíhoda keď človek musí byť v škole od 12nástej do 19tnástej. Nestiham hrať na gitare a dneska som štastná že skoro všetky povinnosti mám za sebou a tak po dopísaný toho článku idem sa doućiť slovíčka na Anglinu a potom hidinka. Viem že vela z vás nehrá na žiaden nástroj a tak neviete čo to je keď sa ućite cítiť hudbu tak ako sa to snažím pochopiť ja. Milujem hudbu a i keď na Power Metal nedám dopustiť tak Rock je proste klasika. Za to ďakujem sôjmu tatkovy ktorý ma ju naučil poćúvať. Vźdy pri Sobotnajšom upratovaný púštal nejaké so svojích platný. Púśtal Pink Floyd ale aj francuzké šanzóny. Keď človek v niečo takom vyrastá tak má iné obzory. Keď som začala počúvať Power Metal tak sa to zasa zapáčilo môjmu tatkovy a ichneď chcel aby som mu nahrala Nightwish, Tempation a Lunaticu do I-phonu.
Hudba je asi jediná vec s ktorou sa s tatkom rozprávae bez hádok alebo nezhod a tak keď som chcela chodiť na gitaru ma plne finančne podporil.
Moc sa my páči to že mám túto možnosť na neiečom hrať a chodiť na súkromné hodiny kde do mňa nikto necpe teóriu ale cit. Cit pre hudbu je asi to ćo ju robý krásnou. Samozrejme že teória tam musí byť ale ućiť sa noty 2 s troch hodín je troška plítvanie časom. Na mojíh hodinách hrajem a popri tom my vraví tie teoretické detaily a tak nejake základy čítania som pochopila aj sama.



Momentalne sa ućítm toto Fingerstyle prevedenie pesnićky Kiss from the Rose. Viem to asi do tej 53 sekundy ( Do toho A-mol).
Fingerstyle je straśne tažké ale zasa ho považujem za najkrajśí. keď niekto hrá Fingerstyle tak sa musí sústrediť od začiatku o konca a okrem sluchu a rytmu potrebujem aj vnýmať hmat. Ak struna je moc prutlačená tak má iný zvuk. je to veda ale mňa to neskutočne baví a moc sa teším keď budem sem môcť dať nejaký cover ale zatial my ostáva iba cvičiť.

Naše dectvo v Harrym

12. října 2011 v 8:31 | Yuki Tenshi
Harry Potter... Naozaj je koniec? Ani tomu neverým. Keď som bola ešte prváčka na základnej škole to začalo. A teraz po 10tych rokoch sa to stala legenda. Nezabudnutelna séria pri ktorej jedna celá generácia strávila hodiny čítaným a pozeraním filmou. Nástupom internetu prišly Fan arty, Fan fictio a vôzne Fan blogy venované ci už príbehu, knihe , filmom alebo jednotlivým hercom poprípade charakterom. Keď sa tak pozriem dozadu tak si uvedomím že i keď som Harryho pottera prvý krát prečítala až na strednej škole tak zmenyla náš život. Nikdy nezabudnem pred vydaním 6stej knihy tie špekulácie že ktorý s hlavních hrdinou umrie... Normálne mám chuť si to znova prećítať :D ( Smola že teraz nemám čas any na to málo ćo mám rozčítan)
Nepoznám nikoho či už v strednich rokoch alebo pokročilích aby nevedel kto bol Harry potter. Dokonca aj ľudia ktorý si v živote nepozrely film an neprečítaly knihu vedely pojmy ako Hrabromil, Dumbledore, Snape a toho koho meno sa nemá vravieť ( ale aj ak vedia aj tý najvedčí Laici že ide o Voldemorda :D).
Ale vec čo sa my na tom páči najviac že ten nápad neprišiel s poza atlantiku. Nič proti Amerike mám ich produkti rada ale niekedy sa abúda že tu sú aj iné krajiny. Takisto ako niekedy vravím Otaku že nejestujú iba Japonci. Každý národ je jedinečný a ja som rada že práve Velka Britania vytvorila Rowlingovú. Ona dala Potterovy dušu jak do kních tak do filmou.

A pre tých čo to menej prežívajú tu mám zhrnutie

Spolu smie sa smialy, plakaly a boly v napätí. Myslím že to určité skupinky dokonca zblížilo a zoznámily sa ľudia ktorý by bez svojej obcesie sa nikdy nezoznámily a práve preto bol Harry Potter najvedším čarodejníkom našej generácie.
Čo na to povedať... Niekedy keď viide čas tak si asi spravim HP mesiac a budem iba čítať a pozerať. :D Ale niečo my vraví že skôr ako na letne prázdniny na to môžem zabudnúť.

Mačka s 2ma tváramy

10. října 2011 v 17:36 | Yuki Tenshi |  ♦Animal
Táto roztomilá mačička je dôkazom že príroda je nevisputatelná. Mačka má 3 oču jedny ústa ( teda dvojo ale jedna papulka nemá spodnu čelusť), Dvojo roztomilích ňufačikou a dve uška.
Pre veľa ľudí sa môže takéto zjavenie zdať ako diablovo posolsktvo alebo monštrum. Pre mňa e to dokonalá nedokonalosť. Táto mačka sa dožila celích 12 rokou a tak sa umiesnula v knihe rekordou.
Mám doma dve mačky obydve nechcené a myslím si že netreba súdiť knihu podla obalu. Jednu s našich dvoch zlatičok odmietly lebo jej presta mamićka sa dostala do pelechu s ockom činčilou a tak krásny rodokmeň bol narušený 3 mačiatkamy. Nechcený vrch. Je strašne zlatučka a jedinečná a preto ju má rada. Rovnako ako Frank a Louie sú jedinečné tým źe as stala nejaka chya. Možno je to náhoda a možno osud ale urćite to nie je diabol ani monštrum


The Last song Recenzia

8. října 2011 v 16:41 | Yuki Tenshi |  ♦Knižnica
Základne info:
Originálny názov: The Last Song
Slovenský názov: Posledná pieseň
Autor: Nicolas Sparks
Rok vydania: 2009 ( na slovensku 2010)

Kniha vs Film

Takže začneme príbehom ktorý je rovnaký jak v kníhe tak aj vo filme:

Keď sa sedemnásťročnej Veronice Millerovej (Ronnie) rozviedli rodičia a otec sa odsťahoval do Wrightsville Beach v Severnej Karolíne, jej život sa obrátil naruby. Tri roky nato stále cíti odcudzenie a zlosť na rodičov, najmä na otca. Jej mama sa však odrazu rozhodne, že všetkým prospeje, ak Ronnie a jej mladší brat strávia leto u otca.
Ronnin otec, bývalý koncertný klavirista, si pokojne nažíva v plážovom mestečku, pohrúžený do maľovania umeleckého diela, ktoré sa má stať skvostom miestneho kostola. Zlostná rebelka Ronnie odmieta všetky jeho pokusy o zmierenie a vyhráža sa útekom do New Yorku ešte pred koncom leta. Čoskoro však stretáva Willa, miestneho lámača dievčenských sŕdc, o ktorom by si nikdy nepomyslela, že ju môže priťahovať, no keď sa pomaly prestáva brániť svojim pocitom, otvára sa najväčšej radosti a zároveň bolesti, aké kedy zažila.
Posledná pieseň je nezabudnuteľný príbeh o láske v jej nespočetných podobách - o prvej láske, láske medzi rodičmi a deťmi -, ktorý odhaľuje, ako najsilnejší ľudský cit dokáže zlomiť srdce a znova ho vyliečiť.



Moje Pocity?

Začnem knihou. Pocity ktoré som prežívala boli neskutočne živé. Nicolas Sparks to napísal štýlom pohladou. Každá kapitola bola s pohľadu iného charakteru. Pri čítany charakteru


-Ronnie som mala pocit že sa pozerám do zrkadla a ak máte rodičou v podobnej situácii ta sa budete cítiť rovnako. I keď môj príbeh je iný tak som tiež nahnevaná na celí svet ktorý nechce pochopiť že nechcem piť a húliť lebo nemienim skončiť ako moji rodičia. Ronnie to ale brala dosť svojsky. Jej charakter bol jak vyspelý a jej vek tak aj dosť pozadu. Mala názory ako iný ale dala sa ľahko ovplyvniť. Tak isto bola tvrdohlavá lebo do svojho srdca nepustila nikoho. Chcela sa hrať na rebelku a človeka bez citou ale i napriek tomu bola ochotná ochrániť korytnačie hniezdo pred mívaľmy alebo zastavila bitku pubertálnich primitivou lebo počula plakať chlapčeka ( medzi primitivmy bol aj Will). Ronnie mala veľké srdce ale bála sa že jej ho niekto zlomy ako to spravil jej otec keď bola malá. Ronnie behom leta vyrástla a jej charakter sa vyvújal do niečoho iného. To by bolo na dlhé rozpisovanie a preto si radšej prečítajte knihu.


- Willou charakter bol zas zahĺbený do života vonku. Krásny, múdry a bohatý. To o nim vedelo každé dievča v meste ale Ronnie si ho zamilovala aj keď najala potuchy kto to je. Páčilo sa mu aké ma veľké srdce a i nepriek tomu že ho stále zhadzovala tak v ju dokázal odbiť. Ináč sa my zdalo že svet vidí ako Ronnie a možno preto nakoniec skonćily spolu.


- Steve Asi najkrajšie časti knihy. Steva som si oblúbila lebo na rozdiel od normálni ľudí vedel že spravil chybu a pripustil si ju. Neobviňoval nikoho i keď mal na to dôvod. Bolo to aj tým že kde vyrastal a čo robil v rokoch keď iný na premíšlanie nemajú čas.

Každý s týchto charakterou bol nie čim jedinečný rovnako ako vedlajšie postavy. Blaze, Marius ale aj Johan som si obľúbila po svojom. Kniha nebola pisaná len o Ronnie alebo iba o Stevovi. Každý mal svoj príbeh či už bol viac alebo menej podstatný.


Posledných 60 strán som preplakala a to som knížku čítala 2hý krát.Je to preto lebo ak človek niekoho stratí uvedomí si že čo je v živote podstatné a snaźí sa nerobiť toľko chýb ako on. Steve, ronnie, Will ale aj Johan to pochopily a preto mám tento príbeh tak moc rada.


-Z filmu to už bolo iné. Moc vecí my tam chýbalo ale to dávam za vinu tomu že som najprv čítala a potom pozerala. Moc sa my napáčilo že tam pridali nejake Fan scény pre fanúšikou Hannah Montana na úkor knižnýh scén. Napr: Ako Miley spievala s Willom v aute alebo ako dávala bojovala s mívalo. Vyložene som cítila s jej výrazu že ide o fanúšičkou popoveho serialu. Ale ináč musím povedať že to bol skvelí film ktorý vás dojme k slzám.


Komu odporúčam:

Ako pri vedšine vecí aj tu platý kniha neprekoná film. Ale otázka je pre koho to bolo myslené? Myslím že pre ľudí čo vedia načúvať, majú radi romantiku a veria v lásku. Je to naivné ale ja na ňu verím. Rada si vypočujem problémy ostatnýh i keď na ne často krát nemám odpoveď. Som ale štastná že my ľudia veria a otvárajú my srdcia. Ak som sa v živote niečo naučila tak že držať v sebe zlosť je zlé iba pre nás.... A preto chcem aby ste všetko vo svojom živote režívaly ako svoju oblúbenú pieseň lebo i napriek tomu že sa niekedy skončí tak sa ostatným dostane do uší....


Stratený týždeň

7. října 2011 v 19:29 | Yuki Tenshi |  My diary
Kniha, gitara a vzduh. Doonale som si užila posledný týždeň tepla. Neviem prečo ale už doho som nezažila že by som sa cítila taka odpočinut´ako teraz. Troška som rozmíšlala a prišla som na velá veci. Hlavne na to že mám v živote veľa śtastia. Uvedomila som si to až dneska lebo som konečne sa obzrela dozadu a rozmíšlala nad tolkymy vecamy že som my višlo že som kto som a nič s tým nespravím. Nie som fiflena a nemám rada ohováračky a pri pomislený na bolesť druhých my niečo tlačí na srdce. To som ja a nemôžem to potlaćať len preto aby som zapadla i keď na to často zabúdam. Ale nakonieč som si naozaj spomenula na to čo my do života vnáša radosť. Mojím sesterniciam sa narodily noví členovia rodiny, strávila som nejaký čas s kamarátmy a po asi nekonečnej dobe som sa v škole úprimne zabavila ( i keď téma rozhovoru bola primitývna aj to do života patrí). Učím sa noví song na gitare Kiss from the Rose. Milujem svoju gitaru keď na ňu hrám citým že som na niečo v tomto živote užitošná. Snívam o tom že raz zavolám svojích priatelov a spravime malí koncert alebo niečo také. Pametám sa ako na základnej škole keď sme sa nudily tak sme spievali Karaoke ( katastrofa :D). Zaspomínala som aj nabývalu školu a dokonca som stretla bývalu spolužiačku ktorá jeeee...... ako to slušne povedať???? o.O Neviem proste keď ju ćlovek spozná tak je to taký otrava ktorý je dosť namyslený. Tak som si s nou sadla a porozprávali sme sa. A s radostou oznamujem že my stačilo na najblišie 3 roky :D Naozaj ju som na nu bola milá lebo som mala skvelú náladu ale za inýh okolnostý by som s nou asi neprehovorila :) Bolo zlaté keď my vysvetlila že brnkanie ( finger style) na gitare nenahradi brnkatko. A to bola časť pri ktorej som jej chcela povedať " Fajn, vytiahny gitaru a ukážem ti brnkanie." Ale nespravila som to lebo si nemyslím že by som ju mala súdiť za niečo čo na nudnýh hodináh gitary kde sa musí učiť noty nikdy nepochopý. Vedeli ste že najlepší gitarista sveta Tommy Emanuel za 50 rokou čo hrá na gitare sa nikdy nenaučil čítať noty? A je jeden s najlepších. Myslím si že noty sú dvôležite ale troška sa to predcenuje. Hranie na gitare je nájkrajšia vec na svete a ja som mal chuť ju počuť lebo viem že by som sa na nej smiala ako na amaterských videah s youtube. Naozaj keď človek nevie hrať tak nech sa k tomu nesnaží spievať :D
Preto mám rada svôjho ućitela i keď 40 eur na mesiac je vela ale aspoň my ukázal čo to znamená milovať hudbu. Nezáleží čo počúvame alebo hráme ale preba cítiť etaily ktoré sa s brnkatkom slabo zachytujú. Aaaaa zasa trepem blbosti o gitare sorry naozaj som sa len zamislela a lutujem źe som ju nepožiadala nech my zahrá pre radosť :)
Som vdačná že vo svete bolesti som sa tnto týžden zmerala na naozajstné radosti nielen pre mňa ale aj pre moje kamarátky, psíka z útulku ale hlavne pre seba.