.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

zbohom Madarsko milované

15. října 2011 v 16:09 | Yuki Tenshi |  My diary
Čo povedať na to... Sme v 21. storočí ale i napriek tomu mám rada keď niektoré veci sú pekne krásne postaru.
Každý rok chodíme s tatkom do Madarska na nákupy. Vźdy si tam kúpime mäso ktoré máme pre prípad núdze na najbliší pólrok. U nás sa moc mäso neje odkedy som začala výkendové obedy robiť ja ale niekedy dostaneme chuť na kvalitné kuriatko ktoré nebolo kŕmene steroidmy ale normalným prosom alebo kukuricou. Preto každý rok chodíme do madarska na trhy. Okrem jedla tam niekedy kúpime kvaliné svetre za smiešnu cenu.
Ale dneska sa vśetko zmenilo. Trhovisko prestahovaly na malé parkovisko a namiesto toho starého kde ste nespravily kolečno ani za pól dňa chôdze je teraz nákupne stredisko.
Na tom novom bolo zopár stánkou s mäsom, včeláry a babićky ktoré vám vnucovaly pernićky a rućne tkané svetre ale bolo to iné. Moderná doba zabila jedinú vec pre ktorú som sa tešila na cestu našim autom.
Každý rok sme tam priśly, Nakúpily a potom vyrazily do mestečka kde sme si sadly do nejakej príjemnej kaviarnićky a daly si nejaké tradičné koláče. Je my jasné že svet chce supermarkety a kurata veľké ako moriekou ale je to tak sterilné a morbidne nehovoriac o zdvihnutom žalútku keď viem že to kuriatko alebo prasiatko nemalo normalný život. Že nikdy nevidelo denne svetlo.... Možno preto tak málo jem mäso. Nie je dôležita smrť ale aký bol život pred nou. Ja dobre viem źe tie zvieratá sú zabité viac menej bez bolesti a rýchlo ale stojí to za to keď ste celí źivot vydely iba ohradu a váš priestor na pochyb bol zastavený lebo nejaký hlupák chce aby ste boly tlstý.
Nie je to zdravé any humanne a preto jem len Bio produkti lebo i keď si nie som istá že či je to to pravé dedinske polnohospodárstvo (čož pochybujem) tak aspoň vydely svetlo.
Ale neprišla som sem nadávať na dnešnú stupídnu spoločnosť ktorá musí každý deň jesť mäso ale o tom že zabíjame to dobré.
Ak vymisnú trhoviská kde vám dajú mlieko s ráno podojenej kravy ktorá sa pásla trávou a nie senom čo z nás bude? Vśetky chemikalie a všetko nádherné a jedinečne vymizne. Ak by tu neboly naše staré mmy poznaly by sme štrikované svetre ktoré škrábu a divne smrdia ale popri tom je nám teplo. Ak má byť toto 21. storočie radšej budem si tie svetre štrikovať sama.
Nielen stará hudba je nádherná ale aj jedlo v ktorom chutý naozajsná mrkva a naozastné mieko a nie polotovary a voda. To vśetko jeme. A práve preto ma tam moc mrzí že my zobraly kúsok sveta ktorý som milovala. Milovala som tú zimu a teplé zemiaky s madarskou klobáskou ktorú predávaly v stánkouh. Chýba my mravé mlieko ktoré si musím sama prevari´t a hlavne chýba my tá časť keď sme sa smialy.
Ak má moderní svet nám ulachčiť život dobre. Mám ho rada ale nech my neberie trhovisko kde nakupovala ešte moja babka s mojm otcom keď on mal 18. Dúfam že keď sa tam o rok vrátim tak tam nejake vlbec nájdem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama