.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Květen 2012

Sushi v Duši

29. května 2012 v 20:26 | Yuki (Jenny) Tenshi |  ♦Knižnica
Dej: Denisa Ogino je Slovenka s Japonským menom. Ako sa s nemu dostala je dlhý príbeh ktorý sa bohužiaľ skutočnosti stal. Prečo sa táto Slovenská blondínka nechala celí čas manipulovať a klamať svojim Japonským manželom Shige? Možno to súviselo s jej detstvom kde sa musela dívať na Alkohol, hlad, lieky a slzy. V každom prípade sa dostala do krajiny kde túži ísť každý jeden človek čo asi navštívi tento blog . S obyčajnej hostesky ( viete asi o čom hovorím keď sa toto povolanie odohráva v Japonsku :D) sa stala Japonka. Bohužial Japonsko je tvrdý sudca a nepríme vás nikdy ale i napriek tomu si Denisa vybudovala rešpekt. Nie svojím novým priezviskom ale tvrdou prácou. Bol to tvrdý tréning a ako nakoniec skončil si musíte prečítať samy.

Môj názor: Normalné by som takýto typ knihy nikdy nedala ako recenziu ale z hladom k tomu že je to druhá kniha čo napísal Slovák ( prvá bola povinne čítane so Štúrovských čias). Ďalej išlo o skutočný príbeh Slovenky v Japonsku a tak som bola jednoducho zvedavá.
Na úvod musím povedať že je to zaujímaví príbeh ale neskutočne zle napísaný. Nebyť toho deju tak asi to nedočítam. Evita to síce priamo nepovedala ale to bolo samé ( všetci) Slováci sú alkoholici alebo bezcharakterné svine, (všetky)Japonské ženy nosia len značkové veci a sú nimi posadnuté a čo ma najviac dorazilo ( všetci) Japonský muži majú popri manželke milenku. Ale napriek tomu tak to všetci nebolo nikdy napísané ale človek to s toho cítil. Povedala by som že ak niekto má za sebou nejaké tie knihy , tak nie je vhodné aby písal takýmto štýlom. Ale zasa aby som len nekritizovala Evitu. Tak ma zaujalo ako tam písala Japonské frázy ktoré následne preložila. Zdalo sa my to neskutočne milé hlavne preto že už Japončinu mám v ušku a čítať o tom v kniha ma bavilo. Naučila som sa nejaké dve nové frázy a zistila novinky o Japonskej kuchyni. Kniha je nenáročná na rozmíšlanie a hlavne nepredvídateľní dej. Teda ak nerátam fakt že sa tam neskutočne Spoilerovalo. Je to môj názor ale podľa mňa by nikto uprostred knihy nemal vravieť že čo robil na konci príbehu lebo sa stratí napätie. Keď vám na začiatku knihy poviem že mám syna a volá sa Justin tak samozrejme vieme že prežijem pôrod pri ktorom je celá nemocnica na noháh. To ma neskutočne iritovalo lebo viem že Evita Urbaníkova ktorá túto knihu napísala ma za sebou viac ako 7 ďalších kníh. Ale evidentne nie každý je taký náročný ako ja a možno preto na svete existujú dobré a zlé knihy.

Komu odporúčam? Určite ženám :D Naozaj si neviem predstaviť že by tento štýl čítal muž v hocijakom veku. Je to také moc emocionálne vypäté a ufňukané. Nemyslím len hlavnú hrdinku ale aj jej kamarátky, kolegyne atď. Vždy tam bola jedna žena ktorá mala s niečím problém. Takže je to určite len pre ženy. Ďalej si myslím že kniha je skvelá do vlaku, električky alebo iného dopravného prostriedku lebo som ju viac menej prečítala v električkách a autobusoch. Dozviete sa nové veci o cudzej kultúre a pre Slovenský ľudí to môže byť prínosom lebo veľa z nás si nevie predstaviť aké to tam môže byť. ( teda pokým nemajú v krvi štepene štipku orientu ktorá sa prejavuje chorobným pozeraním Japonskej kinematografie , čítania mangy, ochutnávania tých rybacích alebo čajových divostí a samozrejme navštevovanie Conou kde nikto nevie čo tam robíme ale všetci vedia že tam sme :D). V každom prípade knihy podobné týmto podporujem lebo Slovensko ako také považuje z väčšej miery za dosť uzavreté. Málokto od nás si môže dovoliť cestovať a kto necestuje má predsudky voči iným. Knihy a internet nám veľa pomáhajú sa tento bariery zbaviť ale i napriek tomu poznám osobne veľa nacistov a rasistov. Je to smutné ale je to všetko o tom že nie sme dostatočne vzdelaný. A áno aj knihy ako je Sushi v Duši považujem za pootvorenie dverí vo svete neznáma lebo ukazuje že nie všetci bojujú o život kradnutím a nie všetci sa usmievajú lebo sú šťastný.


V každom prípade príbeh Denisi Onigo je neskutočne zaujímaví lebo ukazuje ako život dokáže zamiešať karty. Preto neľutujem že som si knihu prečítala a keby som Denisu niekedy stretla určite by som sa s nov rada porozprávala ale jej knihu by som si znova neprečítala . Nie preto že by dej bol zlí ale nepáči sa my štýl akým je podaný.

Som dospelá... Ale Disneyho sa nezbavím :D

28. května 2012 v 19:37 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary
Klasika, rozprávky :)
Snehulienka, Chrám matky božej, Alica v krajine zázrakou...... Odkedy som sa vrátila s Paríža (kde som proste musela naštíviť disneyland) tak mynimálne raz do týžna si pozriem nejakú klasiku. V Sobotu to bol Chrám matky božej ktorý ma dojal. Sranda že ako decko som si neuvedomovala aký je Frollo úchilak. Keď dočítam knihy s knižnice tak si to musím prečítať.
Mno ale je to tak. Keď sme dospelí tak vidíme všetko inímy očami. Niektorý pretvoria tie určité nevinné ale aj viac štiplavé scény podľa seba. :D

Ludkovia moji, toto my tak zlepšílo náladu... Tak ja idem pozrieť jednu epizodu Death Note a znova sa vrhnem do toho napínaveho učenia... ( jedíne pozitívum je že už iba 4 strany, potom nejaké rýchla opakovačka a pre dnešok poviem učebniciam Bye :D)

Doctor má problém :)

27. května 2012 v 13:11 | Yuki (Jenny) Tenshi |  Doctor Who

Troška na pobavenie :)

Part of my child

26. května 2012 v 20:39 | Yuki (Jenny) Tenshi
Tak na tomto a snehulienke som virastala. Doteraz my tieto pesnićky vykúzlia úsmev na mojej deckej dušičke a je úplne jedno v ako sú jazyku :)
Ospravldlnujem sa za kvalitu ale v plnej my to nešlo nahrať na blog :) Ale i napriek tomu si myslím že to je 100x lepšie ako tie disney braky čo teraz dávaju na disneychanlu. Nemá to dušu a nevžijete sa do toho tak ako do týchto klasík....

Skúška jak v reále :D

24. května 2012 v 16:50 | Yuki (Jenny) Tenshi
Pred hodinkou som prišla domou s overovačiek a musím povedať že som troška na váškach či som so sebou spokojná. V každom prípade príprava na ne my pomohla. Aby ste vedely tak na našej śkole kaderníci ( učni) majú každý pólrok overovacie skúšky. To je ten deň keď musíte si pracne zohnať modelov a modliť sa aby ste sa dobre vyspali. Pre dnešok to bo pánsky strih, farbenie, fúkaná a spoločenský účes. Bola som šťastná keď majsterka povedala že sa tieto skúšky sa dávajú do zápočtu na záverečné skúšky čo ma čakajú o mesiac. Ale začnem od začiatku.
Môj pánsky model my chodí na moje overovačky od prvého ročníka. Je to ten typ chlana ktorému je všetko jedno a ja sa preto cítipm previnilo za tie dva posledné roky keď som ešte nevedela poriadne strihať. Táto disciplína nie je moja silná stránka lebo i keď mám všetko podľa pravítka tam moja majsterka príde zahrabe hrebenom a BUM! Chyba. Možno preto mám vždy dvojky s pánskeho :D ( Prekliata symetria). Ináč ale uznala že to je dobre ostrihané a iné oko ako oko kaderníka s hrebenom niečo také nikdy nenájde.
Farbenie ubehlo ako voda ale horšia bola fúkaná. I napriek tomu že som sa počas pôsobenia farby najedla tak som mala v žalúdku prázdni pocit, nervozitu a neskutočne my bolo teplo. I keď to asi na mne nebolo vidieť lebo som vtipkovala a smiala aby my práca vyšla. Prvá majsterka skritizovala korienky že neboli uhladené a lesklé ,a ja som na nechala lebo je pravda že v na konci som sotva udržala fén v ruke. Moja majsterka prišla dalá prísny pohľad a v s kamennou tvárou povedala " Prečo si mne nikdy takúto fúkanú nespravila?" Čakala som všetko len nie toto lebo v triede som najvedší talent na fúkanú. Nič my nejde tak dobre lebo moja fúkaná je špecifická tým že robím s guľatou kefou ilúziu voľného kulmovania. Preto vždy cez prax sa u mňa nechá majsterka fúkať. Evidentne si nevšimla to čo prvá majsterka lebo ináč by ma určite skritizovala. A tak som bola na chviľku kludná.
Následovali dva glgy vody a spoločenský účes :D Pretože som najpomalšia a neskutočne sebakritická tak som robila vyše hodiny. Zo začiatku som bola troška nervózna lebo my vlasy nešly tak krásne ako pri cvičení čo som robila posledný týždeň ( Je lepšie ak si to človek natrénuje lebo každá hlava je iná a rovnako aj modelka. Sú modelky čo nič neznesú a iba sa sťažujú a iné si nechajú vlasy zavesiť na škripec a nič :D). Moja modelka má skvelé vlasy lebo sú neskutočne poddajné. Ľahko sa tvarujú a majú sklon k vlnitosti a tak aj kulmovanie išla jedna báseň. Nakoniec aj malé chybičky typu vzduchová bublina, nečistota a lesk som dokázala zakriť. Ako finále som prednú časť dala dozadu a oživila vlnou ktorá nejakým zázrakom drží bez sponiek ( ďakujem za silný lak). Keď som tý vlnu skúšala prvýkrát bola nečistá a vyumelkovaná ale tento krát bola nádherná. Čistá, prirodzená a proste som na ňu pyšná ako na svoje dieťa. A ako čerešničku na torte som dala sprej s trblietkami ktoré spravili dokonalý kontrast ku červením kvetinkám ktoré mali filtrové jadro.
A majsterky? Boli spokojné a moja dokonca ma pochválila že som si dala záležať na svojich pomôckach a materiáli a že ma napadli použiť takéto oživenie ako jedinú s triedy :D Ani my nekomentovala chyby proste sa usmiala lebo videla že som sa s tým hrala a snažila. Niečo vám poradím. Ak sa hlásite na odbornú školu alebo učilište tak sa na praxi snažte i keď sa vám nechce, neodvrávajte majstrovi a NIKDY sa nepíjajte otázku " kedy pôjdeme domou." Na záverečných skúškach vám to majster vráti aj s úrokmi. Karma vám všetko vráti tou verte. ( fyzikálne povedané každá akcia má reakciu).
Známku v každom prípade ešte neviem. Ale ak budem mať dobrí priemer tak môžem pokaziť jednu disciplínu na záverečkách :D Ja viem že je to blbé si to takto plánovať ale človek nikdy nevie čo sa môže stať.
A toto je moje dielo ktoré som len tak na rýchlo vyfotila. ( lebo som bola jedna s poslednćh ktoré ešte nemaly hodnotené. ) Naživo je to krajšie ale najvtipnejšie na tejto fotke je to že som si až na nej uvedomila asi 4 chybičky v mojom diele. V každom prípade som spokojná že bola modelka taká ohúrena že sa rozhodla ísť takto domou. čo my prinajmenšom lichotí :D

Hokej 2012

22. května 2012 v 8:38 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary

Som úprimne hrdá na našich hokejistov i keď som hokej nikdy nepozerala. Treba uznať že museli ťažko trénovať deň čo deň, museli mať stres s posledných 5tych zápasov a určite boli unavený ako psy. Som šťastná za striebro lebo sme niečo dokázali. S čoho je my ale pri tomto šialenstve zle sú tie pozérske prejavy TAKZVANÝCH fanúšičkou ktorý boli odrazu veľký Slováci. Keby ste včera videli SNP v Bratislave tak by sa vám zatočila hlava. Vsadím sa že pri nežnej revolúcii bolo menej ľudí. Myslím že polovica z tých ľudí podľahlo davovej psychóze. Videla som im to na očiach že tam išli s nudy. Môžeme byť hrdý národ i bez takýchto obcesov. Za to že sme vyhrali by sme mali vykrikovať mená hokeistov ktorý v tom boli a nie monotónne "Slovensko!". Lebo my sme nevyhrali ale oni. My vyhrajme ak sa nám podarí spraviť v živote niečo dôležité. V tedy sa na SNP postavím aj ja a budem vykrikovať " Konečne Slovensko vyhralo"
Som na vás hrdá ale nie som hrdá na Slovensko ako sa počas toho čo ste vy drely správalo.

Ja viem že za tento názor ma asi nebudete mať moc v láske...
Ale ja to nemyslím v zlom len sa my nepáči že sme hrdým národom len v športe a v ničom inom.
Nebojujeme ako národ ale ako jednotlyvci ktorý drźia pokope počas hokeja.

Boring

20. května 2012 v 19:36 | Yuki (Jenny) Tenshi |  Sherlock
Mno jo byť inteligentný je niekedy nevíhoda ( Sherlock, Death Note, Master s DW...) Som rada že mám len normálne IQ :D

Ako som sa dneska cítila

19. května 2012 v 22:49 | Yuki (Jenny) Tenshi
Presne TAKTO =^.^=
Nie je nad dobrý vílet s kamoškamy po meste :) Človek poriadne vipne, párkrát sa strápny a poriadne sa nasmeje. Bratislava sa kaźdým gólom otriasla v základoch a som rada že my vonku nepadla omietka na hlavu :DPrepínalo my viac ako tunak Kamarátovy v šálke s čajom. =^.^=
Konečne som sa dostala k tomu Death Note v Japončine a ľutujem že som to niekedy pozerala v Anglištine ( Český dabing my nijak zlí nepripadá ale to je môj pohlad dokonca som ho dopozerala ale pri Anglickom som nevidržala dlho). Je to skvelé anime na úrovny a tento dabing mu dáva o stupeň viac. Som rada źe som póľku vecí zabudla lebo sa znova dostanem do napätia ktoré u mňa vivolalo pre mnohímy rokmy :)

Doctor Who troška inak

19. května 2012 v 9:12 | Yuki (Jenny) Tenshi |  Doctor Who
Hudba naozaj mený podstatu veci :D

Púštny kvet....

17. května 2012 v 17:53 | Yuki (Jenny) Tenshi |  ♦Knižnica
Predstavte si že si kľukne sedíte doma a niekde v Afrike kričí malé dievčatko. Nie preto že by niekoho stratilo ako je to v Afrike bežné ale preto že jej niekto ubližuje. Ubližuje jej žena si žiletkou, nožom a v najhoršom prípade ostrím kameňom. Ak vás už tento úvod neodradil tak vám radím a nezakrývajte si oči a prečítajte si Púštny kvet od Waris Dirie.

Príbeh Nomanskej utečenkine ktorá sa dostala do Londína a prekonáva svet v tej pravej podobe , ale bude lepšie keď začnem od začiatku.

Príbeh:
Keď sa 13 ročná Waris od svojho otca dozvie že sa má vydať bola pohoršená. Bola predaná za tri ťavy čo je pre kočovný kmeň tá najúžasnejšia odmena. Ťava má v Afrike nesmiernu hodnotu lebo ako jediná dokáže prežiť dlho bez vody, je skvetím nosiacim prostriedkom a dáva to najvýživnejšie mlieko ktoré obsahuje dokonca vitamín C. Afričania na tomto mlieku vedia vydržať viac ako tri dni. I keď sa to Waris nepáčilo tak si s tým nelámala hlavu jej jedinou starosťou bolo čo bude s jej drahou mamou keď tu nebude ako najstarší súrodenec čo ostal. Keď jej otec predstavil jej nastávajúceho tak začala mať strach skôr o seba. Jej nastávajúci bol 60ročný starec. Waris vedela že keby s ním odišla tak za pár rokov ostane sama v púšti s niekoľkými deťmi bez manžela ktorý by sa o ňu postaral. A preto jediné rozhodnutie ktoré bolo pre ňu prijateľné bol útek. Utiekla k tete, potom chvíľku bývala u babky a sestry. Často striedala domovy až jedného dňa prišla ponuka od jej strýka ktorý si zobral sestru Warisinej mamky. Strýko bol veľvyslanec a jeho sídlo bolo v LONDINE. Waris sa okamžite ponúkla že chce ísť a po úpornom presviedčaní sa jej to podarilo. O 6 rokou neskôr jej strýko odíde a Waris ostane v Londíne sama. Vedela že je to pre nu najlepšie a aj bolo lebo sa s nej stala za pár rokou modelka ktoré odhalila tajomstvo Afrických žien.

Môj názor: Po prečítaní knihy som si ako inak pozrela aj film. A poviem vám že ak máte aspoň troška empatie tak vás šokuje to číslo na konci. 6000 a 130 000 000. Toto sú tie čísla ktoré vás donútia vytresknúť aspoň duševnu slzu nad bolesťou dievčatko ktoré obrezali a obrezávajú. Na tento knihe vás nebude šokovať príbeh tak ako myšlienka že je to skutočné. To sú veci ktoré vás dojmú viac ako fakt že je to v skutočnosti jednoduchá kniha s veľmi skreslením spomienkami. To je môj pohľad ale nemôžem to potvrdiť lebo som vyrastala tu. Nikdy som nezažila nič také hrozné aby som si to mohla pamätať. Je možné že si to Waris pamätá do detailov situácie keď mohla mať 4-5 rokov , lebo sa to proste nedá zabudnúť. To je možno jediná chyba ktorá my bola divná. Ináč vám odporúčam knihu ako soľ. Otvorý vám oči.
Film bol už o niečom inom. Nedokázala som pozerať poslednú Warisinu spomienku ako ju obrezávali. Na to proste nemám žalúdok. Už keď Cigánka vyťahovala žiletku som to preskočila ale i napriek tomu nie dosť ďaleko aby som nevidela koniec. Bol to síce film s hercami ale nezvláda som to. Možno preto že ich ľutujem a možno preto že som len empatická. To neviem. Ale keď sa proti tomu dá bojovať tak treba. Ako povedali v knihe " Ak by to boh považoval za nečisté nedal by nám to."
Ináč film nie je taký kvalitný ako kniha ale po prečítany si ho určite pozrite.

Obrezka s môjho pohľadu:
Čo ma na tom najviac šokovalo bol dôvod. Viem že sa nemusíte dostať ku knihe lebo predsa len Bratislavská knižnica si svoju prácu robí svedomito ale v menších mestách túto knihu nemusíte dostať a nie sme taký bohatý aby sme si kupovali každú knihu a tak vám poviem dôvod:
Už oddávna si ľudia vážia panenstvo ženy a preto sa ešte pred dvesto rokmi považovali za vhodné manželky. V Európe to bolo o dôvere a prehnanej starostlivosti aby si boli istý že dievča pôjde do postele len so svojim manželom. V primitívnejších kultúrach vymysleli obriezku. Dievčatku vyrežú vonkajšie pohlavne organy a čo ostane zašijú. Ostane len malý otvor na vykonanie potreby ktorá do konca života je náročná. Toto je zaručenie čistoty do svadby kým ich jej manžel neotvorí. Tieto ženy ani neposmislia na to že by po smrti manžela sa druhý krát vydali a ani sa im nedivím. Neviem si predstaviť ako ich taká prirodzenosť ako je sex musí bolieť. Obriezka je zároveň záruka že žena muža nepodvedie. Je to neľudské kruté a dokonca ani Korán o tom nepíše. Je to výplod ľudskej posadnutosti. Ale prečo?
A preto buďme radi že v tom nežijeme. Možno máme problémy peniazmi, školou so vzťahmi ale stále je to v porovnaní s niektorými krajinami niečo nezmyselné. Som rada že môžem žiť doma so svojim otcom, učiť sa, vidieť svet. Na ostatnom moc nezáleží. Vždy som to vedela ale mnoho z nás si to neuvedomuje a práve tým by som strčila do ruky túto knihu.

Death Note v Japončine.

16. května 2012 v 16:40 | Yuki (Jenny) Tenshi

I keď sa dosť za to hanbím z hladom k tomu aké je to skvelé anime tak som ho nikdy nevidela v originály. Videla som v češtine a asi 10 dielov v Angličtine ale to je všetko. Už sa moc teśím na víkend kedy si najdem troška času na toto Anime. Našla som úplne náhodou torrent ktorý mal pozitívne komentáre na kvalitu a naozaj to tak aj bolo. Skvelý obraz, audio znie čisto a je to titulkované v Angličtine takže sa to naozaj podarilo. Len jediné nevíhada je tá že si to stiahlo tak málo ľudí že som aj zabudla že my počítač niečo sťahuje ( niečo vyše týždňa) Ale môže to byť aj tým že tu trávim podstatne menej času :D Už sa moc teším a som zvedavá na ten legendárny Lightou smiech o ktorom sesternica ( ktorá mala to šťastie a študuje Japončinu v Japonsku už 8smy mesiac) tak moc básnila.


Cup of Tea = Relax

14. května 2012 v 16:21 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary
Na toto sa teším póľku dna. Verte neverte až teraz som prišla zo školy ( mno tak pred pólhodinkou.) A konečne mám svôj čaj, ticho a kľud. Toto je najlepší relax pred ďalším učením ^.^" . Čo už .... Tak si pozriem jeden diel ZNT a idem na tú krásnu Ruskú povojnovú literatúru ktorú sme len dneska písaly na 2 A4.
"JUPÍÍÍÍ" :(

Ja a Hokej

13. května 2012 v 21:13 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary
Ja som naozaj asi potupa Slovenska keď som v živote nedopozerala hokej ani futbal dokonca. V našej partičke som dokonca jediná ktorá sa športu nevenuje. Prečo? Lebo ma k tomu nikto neviedol a asi som aj rada. Predsalen čo je na tom také cool keď niekto dzudzí dá do bránky gól? Všeci sa tešia ako keby ho daly ony samy a ak prehráme tak je Bratislava hore nohamy. Dneska som sa to pokúšala dopozerať ale intenzita klaustrofébie bola taká veľká že som svoju partičku radšej opustila.
Neviem prečo ale je to asi obojstranne. Keď niekomu púštam Fingherstyle alebo mu zahrám tak nemá v očiach ten pohlad nadšenia ako mám ja keď si niečo vypučujem a beriem to ako výzvu. Výzva je podla mňa aj byť Nešportovcom ktorý ma takych kamarátou. Nepijem, nešportujem a snazím sa aby v mojom slovníku bolo minimum nadávok ( Niekedy je to tažké keď dávam slová ktoré som si vymyslela alebo poznám s dectva namiesto toho aby som povedala ako to je ale nechcem takto skončiť) s fajčením som bohužial neuspela a tak sa raz za dva týždne k tejto odpornosti uchýlim. ( Keď všetci pijú a ja som na kofole tak aspoňsom troška v ich svete). Raz sa ma spolužiačka opýtala " Jenny, ako to že si sa ocitla v takej partii?" Jednoducho som ich dala dokopy.
Sú to priatelia ktorý by sa inač nezoznámily alebo by sa poznaly len zbežne. Mám ich moc rada ale i napriek tomu keď sú pokope tak sa naše svety oddelujú. Je to komplikovné ale je to roovnaké ako keď je hokej. To je obdobie keď nechápem ničomu a rovnaké to je keď je celá partia pokope. Ešte predtým ako vznikla naša Rotunda Grupa tak to bolo ideálne. Mala som kamaráta ktorý ma vždy rozosmial. teraz je zázrak keď najdeme spoločnú reč, kamarátku ktorú som síce tak často nevídala ale bolo to úprimnejšie kamaráctvo a ďalšia kamoška...mno je stále taká istá až na to že ju stradná zmenila k horšiemu. Ale i napriek tomu sú chvíle keď sa spoločne zasmejeme ale býva ich stále menej. teda menej tých ktoré by sa týkaly aj mňa. Je to ako s tým športom čím viac sa naň pozerám tým menej chápem. :D Je to čiastočne aj moja chyba že som vždy od všadial odyšla ako prvá ale to som ja. Neznasiem byť dlho s viacerýmy ľudmy. Maximálne s dvoma. Rada by som sa tejto vlastnosti zbavila ale nikto nie je dokonalý. Keby som ich náhodou aj stratila tak som ich aspoň dala dokopy a zažily plno skvelích vecí.
V každom prípade sa nebudem kvôly nikomu meniť. Nebudem násilím pozerať hokej a nezačnem piť a nadávať. Ja som ja. ten divní malí človiečik vo vlastnom svete kde platí úplne iná logika ako v normalnej hlave normalného človeka.

BBC z nás robý bláznou :D

13. května 2012 v 9:13 | Yuki (Jenny) Tenshi |  Doctor Who
Takto sa oslavuje 60té výročie BBC.
Človek by aj povedal že člen kráľovskej rodiny nebude používať frázy tipu Who the hell write this script :D ale stalo sa. Úprimne Charlesa mám s rodiny najmenej rada ale týmto si proste získal úsmevi jak mňa tak určite mnoha ďalších :D
Keď už nič iné aspoň má zmisel pre humor.
Mamička naňho musí byť pyšná :D

Ako som začala pozerať Zero no tsukaima

11. května 2012 v 23:48 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary
Posledné dni boli ku mňa také všeliake ale i napriek tomu že ma odmietly na Brigade a mám strach o asi 100 vecí tak mám dobrú náladu. A čo keď sa budem trápiť nad vecami ktoré zmeniť nemôžem tak aj tak sa nevíriešia.
V každom prípade som rátala s tým že sa kvôly povinnostiam nedostanem k PC do soboty ale povedala som si že nezabijem piatok pri učebnici a troška sa zabavím. S kamoškou sme skočily do Pizzerky na pivo a kofolu. Pretože je s druheho konca Blawi tak sme musely skoro skončiť a tak po adrenalínovom zážitku v tmavej uličke cestou domou som prišla konečne k cielu. :D
Nebola som unavená a tak má napadlo že by som si pozrela to nové Anime Zero no tsukaima. Prvé minuty som mala pocit že som si stiahla nepodarénu komédiu na porno a potom som pochopila. Ja som si síce stiahla prví epízodu ale tretej série. A tak som našla prvú sériu ale zhladom k tomu že sa to ešte pír dní bude stahovať tak som si pozrela aspoň tú rozpozeranú epizódu.
Mala som pocit že pozerám upírske denniky alá Harry potter švohnuté tzpickým japonským zvrhlím humorom. Ale môže to byť aj tým že nie som v deji predsalen tretia sesóna je dosť ďaleko. Je to troška moc romantické ale kto vie čo bolo predtím. V každom prípade som sa na konci dielu smiala ako o život s jednej dokonalej scény :D Ale nechcem dávať pre potencialnich Fanúšikou Spoilery :D ( pozrite si to stojí to za to :D)

Mám chuť na nejaké to anime....

9. května 2012 v 20:53 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary
Ja viem mám rozpozeráne FMA ale chcela by som niečo čo som ešte nevidela... Lenže vždy keď si chcem niečo stiahnuť buť padne sieť alebo my u-torrent povie že sa mu nechce... Neviem či som sama čo dostala taký abstak na anime ale keď úvažime že som nikaký serial nepozrela od začiatku školského roka, tak je to dosť pekná doba... Musím niečo vymislieť. Aby som už v Sobotu večer ( lebo sa do soboty večera ani k PC nedostanem ,takže smola :P) mala aspoň jednu epizodu nejakej dobrej komédie. Dobre idem sa pozrieť do záložiek na Anime ktoré ma niekedy dávno zaujaly. Mám na to asi 20 minút tak my držte palce :D
A toto človeka napadá keď vie ,že nebude mať najbliší mesiac čas ani spať :D Prekliatý čas prečo musí ísť tak rýchlo? Však sa za chvílu zobudím a bude Jún a s tými prekliatýmy záverečkami..

( Jééééééé úspech mám 1 epizódu s Zero no Tsukaima :D Neviem čo to je, ale za to čo som to preklikala to vyzeralo ako poriadna blbosť.( nevravím že to je ,aby ma niekto nechital za slovíčka) To potrebujem :D Niečo nenáročné na mozog a vtipné. Teším sa na sobotu a dúfam źe 2há epizóda sa stiahne do 10 minút)

Zbohom Paris

8. května 2012 v 13:08 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary

Ako to mám opísať? Paríž bol proste jeden s najlepších náladou na aké ma kedy kamoška ukecala :D Úprimne som mala zo začiatku strach lebo sme mali ísť v skupine a ja som ten typ človeka čo hodinu nakupuje a 10 strávi v nejakom múzeu a vždy keď sme boli v skupinke tak to bolo naopak ( čo ma naozaj nebavilo. Ale z hladom k tomu že sme nič nestíhali tak sme ani tú hodinku na nákupy nemali :D


1. Deň: Keď sme autobusom dorazili tak sme si autobusom spravili okružnú cestu okolo mesta. Prešli sme okolo Eiffelovky, výrazného oblúku, moderného centra, obelisku a Notre Dome. Keď som mala 12 tak sme s tatkom na toto všetko mali 3 úžasné dni. V ten chlady a zamračený deň sme sa všade hnali a tak sme si nič ani nestihli užiť. Keď ma človek klaustrofóbiu a čaká na výťah na Eiffelovku vyše 2 a pól hodiny tak mu to tak nepríde že je pri jedinečnej stavbe. Aj keď som bola úplne hore tak my bolo tak zle s tej tlačenice že som iba chcela ísť preč. ( Aby bolo jasné stiesnené priestory my nič nerobia ale veľa ľudí na kope je pre mňa niečo neznesiteľné.) Ale keď sa na to tak pozriem dozadu tak ten vychlaď my naozaj chýba. Ďalšie miesto ktoré je môjmu srdcu blízke je Notre Dome. Asi najkrajšia katedrála ktorú mohol turizmus sprzniť. Keď som tam bola minule neboli sme v nutrí ale tento krát sme tam išli. Bolo to nádherné miesto. Okná zdobené farebnými kúskami krásy. Omša ktoá bola uprostred katedrály bola pokojná ako keby sme tam ani neboly. Ja som tam nefotila lebo mám zásadu že podsvetné miesto ako je napríklad Notre Dome by sme nemaly fotiť a utrácať tam peniaze lebo i keď nie som kresťanka tak je to podsvetná pôda ktorej atmosféru by sme mali zažiť nie ukazovať na fotkách ako nejaké mačiatko v PC. A to ma na tom troška švalo že ľudia nevnímali kde sú ale fotky. Tak sa na to sústredili že zabudli kde sú. Dokonca aj tú omšu si fotily ako keby knaz bol slov n cirkuse. Nezazlievam im to ale kostol je kostol a to že si to uvedomujem ja a nie kresťania samotní ma dosť rozrušuje. Okrem týchto dvoch samozrejmých pamiatok sme videli Luvre s vonka ( lebo pršalo a tak sme sa schovali pod oblúk kde nás obkľúčili černosi ktorú nám ponúkali malé Eiffelovky za dobré ceny) a boli sme na výlete s loďkou . Do hotela sme prišli zdravo unavený plný očakávaní čo nám prinesie ďalší deň.
(Táto fotka je ako stojím na druhom poschodí Eiffelovky. Keď sme to fotily tak kamoška povedala že vyzerám ako Kolumbus :D)


2. Deň: DISNEY LAND :D Keď sme po hodine a ¾ konečne zohnali lístky tak sme vošli do krajiny rozprávok. Človek by ani neveril že to bolo skutočné ale bolo. Dedinka plná chalúpok a tématických kulís. Dokonca aj zamestnanci boli oblečení ako piráti, Peter pan, toy story .... Najlepšie boli tie atrakcie . Boli sme na niekoľkých horských dráhach ( ja čo neznášam kolotoče) a bolo to úžasné. Človek sa tam môže poriadne vykričať a nemusíte sa báť že sa všetko pod vami rozpadne ako je to na našich pútkach kde môžem hocikedy vyletieť. Bolo to rozprávkové. Človek sa bál ale pritom bol dojatý že letel medzi hviezdami, okolo hôr alebo bol vystrelený s rakety do inej galaxie. Bolo to také reálne až tomu človek uveril. To sa nedá opísať to treba zažiť. Lebo by som sem musela napísať román. O tej 17:00 bol sprievod kde išly alegorické vozi s Mickem, šípkovou Ruženkou, Na vlásku, Leví král...Natáčala som to a tak dúfam že sa raz dostanem k tomu aby som to hodila na blog :D

Závereční program bol asi najkrajší. Určite poznáte ten veľký zámok v DisneyLande. O 23:00 tam premietali krátky príbeh spojený s množstva rozprávok ( princezná a žaba, Na vlásku, Snehulienka, Peter Pan... ) Bol to príbeh vytvorení s pesničiek čo spievajú v rozprávkach a na konci každej pesničky šľahali plamene alebo ohňostroj. Bolo to kúzelné a ľudia znova sa sústredili na natáčanie. Ja som tam len tak stála a rozplávala sa. Mala som pocit že mám 4 roky a všetko je pre mňa kúzelné. Možno sa vám to zdá ako klišé ale naozaj to človek tak cíti a zabúda na realitu nebola to faloš i keď sa nezúčastnenému tak môže zdať.


A teraz príhoda pre fanúšičkou blogu :D

Na Eiffelovke my asi 5 Francúzov povedalo Allons-y Pričom som skoro vždy dostala záchvat smiechu :D Proste to človeku nedá keď mu to povedia na živo.

Určite nelutujem že som tam bola a lebo to za to stálo. Som štastná že som mala taký skvelý výkend ( hlavne ten Disney Land). Zajtra určite dodám viac foriek ale teraz nemám moc času to všetko natahovať. Tak zatial sa matjte :D

Je serai à Paris

4. května 2012 v 10:25 | Yuki (Jenny) Tenshi |  My diary
Stručný preklad. Budem v Paríži a minimálne do stred sa neozvem :D
Je mi lúto ale nemala som čas nič pripraviť a i keď som bola na Avangers a strašne chcem napísať recenziu proste nemám čas lebo stále rozmíšlam či mám všetko. Takže my držte palce aby autobud nehavaroval :D a potom dodám aj fotky.

Prečo Anime?

2. května 2012 v 20:32 | Yuki (Jenny) Tenshi
Len ma tak zaujíma ako je možné že 19ročné dievča ako ja má v obľube anime. Prečo práve tento svet? Potom som na to prišla. Je to únik a spôsob odpočinku. Veľa ľudí anime odsudzuje lebo je to ( povedzme si to úprimne) požierač času. Ale čo by bolo keby sa táto moja decká časť neobjavila? Určite by som nemala blog a nepísala ako píšem ( a verte že by to bolo horšie ), Nekreslila by som ( nie žeby som kreslila často ale Manga oči sú klasika), Nevedela tak dobre po Anglicky ( nie že by som vedela bravúrne ale aspoň rozumiem titulkom a beriem to ako motiváciu), Nespoznala by som pár fajn ľudí, Nespoznala by som Japonsku kultúru (i keď iba laicky), Nevedela spraviť si bento ani sushi ( Ani ani poriadny čaj)ale to hlavne nepísala by som toľko čo píšem. Je lepšie keď človek stráca čas na PC písaním článkov na blog alebo poviedkami.

Všetko má svoju cenu a keď sa človek hľadá potrebuje inšpiráciu. Ja ju vidím všade okolo seba a tie roky presedené pri Anime ( a poslednú dobu pri BBC) neľutujem. Je tažké povedať čo by bolo keby som nespravila alebo spravila isté veci keď som mala 13,14,15,16 ale keď už nič iné som rada že som tie roky nestrávila s fľaškou v ruke.
Osobne verím že každý človek hladá svoju cestu. Niekomu sa to podarí ihneď inému to trvá celí život. Ale aby sa človek našiel treba mať čistú hlavu. Takže ak máte radi Mangu, Fantasy, sci-fi , Yaoi, romantiku alebo len klasickú školskú komédiu tak to určite nie je stráca času. Je to na vás stráviť polhodinku denne pri seriály ktorý milujete, písaní blogou a robením amv, šitím či kreslením alebo tú polhodinu zabijete pri starom zlom Facebooku.

Dúfam že vás moja filozofická myšlienka nenudila :D

Sprey Paiting

1. května 2012 v 13:25 | Yuki (Jenny) Tenshi
Jeden s najkrajších obrazou s čo sa malujú so sprejmy. I love it. Naozaj genialne a tý týpci sú jednoducho talent od srdca.