.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Sushi v Duši

29. května 2012 v 20:26 | Yuki (Jenny) Tenshi |  ♦Knižnica
Dej: Denisa Ogino je Slovenka s Japonským menom. Ako sa s nemu dostala je dlhý príbeh ktorý sa bohužiaľ skutočnosti stal. Prečo sa táto Slovenská blondínka nechala celí čas manipulovať a klamať svojim Japonským manželom Shige? Možno to súviselo s jej detstvom kde sa musela dívať na Alkohol, hlad, lieky a slzy. V každom prípade sa dostala do krajiny kde túži ísť každý jeden človek čo asi navštívi tento blog . S obyčajnej hostesky ( viete asi o čom hovorím keď sa toto povolanie odohráva v Japonsku :D) sa stala Japonka. Bohužial Japonsko je tvrdý sudca a nepríme vás nikdy ale i napriek tomu si Denisa vybudovala rešpekt. Nie svojím novým priezviskom ale tvrdou prácou. Bol to tvrdý tréning a ako nakoniec skončil si musíte prečítať samy.

Môj názor: Normalné by som takýto typ knihy nikdy nedala ako recenziu ale z hladom k tomu že je to druhá kniha čo napísal Slovák ( prvá bola povinne čítane so Štúrovských čias). Ďalej išlo o skutočný príbeh Slovenky v Japonsku a tak som bola jednoducho zvedavá.
Na úvod musím povedať že je to zaujímaví príbeh ale neskutočne zle napísaný. Nebyť toho deju tak asi to nedočítam. Evita to síce priamo nepovedala ale to bolo samé ( všetci) Slováci sú alkoholici alebo bezcharakterné svine, (všetky)Japonské ženy nosia len značkové veci a sú nimi posadnuté a čo ma najviac dorazilo ( všetci) Japonský muži majú popri manželke milenku. Ale napriek tomu tak to všetci nebolo nikdy napísané ale človek to s toho cítil. Povedala by som že ak niekto má za sebou nejaké tie knihy , tak nie je vhodné aby písal takýmto štýlom. Ale zasa aby som len nekritizovala Evitu. Tak ma zaujalo ako tam písala Japonské frázy ktoré následne preložila. Zdalo sa my to neskutočne milé hlavne preto že už Japončinu mám v ušku a čítať o tom v kniha ma bavilo. Naučila som sa nejaké dve nové frázy a zistila novinky o Japonskej kuchyni. Kniha je nenáročná na rozmíšlanie a hlavne nepredvídateľní dej. Teda ak nerátam fakt že sa tam neskutočne Spoilerovalo. Je to môj názor ale podľa mňa by nikto uprostred knihy nemal vravieť že čo robil na konci príbehu lebo sa stratí napätie. Keď vám na začiatku knihy poviem že mám syna a volá sa Justin tak samozrejme vieme že prežijem pôrod pri ktorom je celá nemocnica na noháh. To ma neskutočne iritovalo lebo viem že Evita Urbaníkova ktorá túto knihu napísala ma za sebou viac ako 7 ďalších kníh. Ale evidentne nie každý je taký náročný ako ja a možno preto na svete existujú dobré a zlé knihy.

Komu odporúčam? Určite ženám :D Naozaj si neviem predstaviť že by tento štýl čítal muž v hocijakom veku. Je to také moc emocionálne vypäté a ufňukané. Nemyslím len hlavnú hrdinku ale aj jej kamarátky, kolegyne atď. Vždy tam bola jedna žena ktorá mala s niečím problém. Takže je to určite len pre ženy. Ďalej si myslím že kniha je skvelá do vlaku, električky alebo iného dopravného prostriedku lebo som ju viac menej prečítala v električkách a autobusoch. Dozviete sa nové veci o cudzej kultúre a pre Slovenský ľudí to môže byť prínosom lebo veľa z nás si nevie predstaviť aké to tam môže byť. ( teda pokým nemajú v krvi štepene štipku orientu ktorá sa prejavuje chorobným pozeraním Japonskej kinematografie , čítania mangy, ochutnávania tých rybacích alebo čajových divostí a samozrejme navštevovanie Conou kde nikto nevie čo tam robíme ale všetci vedia že tam sme :D). V každom prípade knihy podobné týmto podporujem lebo Slovensko ako také považuje z väčšej miery za dosť uzavreté. Málokto od nás si môže dovoliť cestovať a kto necestuje má predsudky voči iným. Knihy a internet nám veľa pomáhajú sa tento bariery zbaviť ale i napriek tomu poznám osobne veľa nacistov a rasistov. Je to smutné ale je to všetko o tom že nie sme dostatočne vzdelaný. A áno aj knihy ako je Sushi v Duši považujem za pootvorenie dverí vo svete neznáma lebo ukazuje že nie všetci bojujú o život kradnutím a nie všetci sa usmievajú lebo sú šťastný.


V každom prípade príbeh Denisi Onigo je neskutočne zaujímaví lebo ukazuje ako život dokáže zamiešať karty. Preto neľutujem že som si knihu prečítala a keby som Denisu niekedy stretla určite by som sa s nov rada porozprávala ale jej knihu by som si znova neprečítala . Nie preto že by dej bol zlí ale nepáči sa my štýl akým je podaný.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 evie evie | E-mail | Web | 30. května 2012 v 19:08 | Reagovat

aspon vdaka tebe viem ako dej prebiehal:)

2 Aisha Aisha | 27. srpna 2012 v 0:31 | Reagovat

.... pisatelka tohto clanku by najprv mala dat pozor na pravopisne chyby a gramatiku a az potom kritizovat a posudzovat pribehy inych .....knihu som citala a je vazne zaujimava, a ano, vystihla aj mentalitu Slovakov , tak isto ako aj Japoncov ( co tiez tak trosku z vlastnej skusenosti poznam )

3 Denisa Ogino Denisa Ogino | E-mail | Web | 27. února 2013 v 9:55 | Reagovat

dakujem za milu recenziu :))Bude mi tiez potesenim vas osobne stretnut :)D.

4 Denisa Ogino Denisa Ogino | 27. února 2013 v 9:56 | Reagovat

dakujem Aisha[2]:

5 Denisa Ogino Denisa Ogino | 27. února 2013 v 9:57 | Reagovat

[1]:A skuste aj knizku simple japonskych aj zdravych receptov,,navarme si japonsko,,

6 Roztopasnik Roztopasnik | 14. prosince 2013 v 21:08 | Reagovat

Chcel som si to precitat ale po najdeni tvrdiek, ako zaujimavI pribeh... som prostre stranku vypol :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama