.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Ťažký spoločenský život.

21. září 2013 v 22:12 | Jenny Tenshi |  My diary

Dnešok bol pre mňa vyčerpávajúci. Nielenže som sa dostala do svojej každomesačnej zlej náladičky ale aj som sa sklamala. V ľuďoch ako inak. Ja tých zbabelých klamárov už neznesiem. Dneska my jedna ( s prepáčením) p*** skoro dostala otca do nemocnice len preto že nevie zdvihnúť ( s prepáčením) ten svoj poj**** mobil. Večer som sa stretla s kamarátkov a tiež úplne iný človek ( a to všetko čo sa stalo u nej za dva týždne zmenilo môj pohľad na ňu). Večer som si uvedomila že mám ešte jednu kamarátku ktorá v pondelok ide tiež na výšku a tak som jej napísala že je my ľúto že ma vymenila za kone a nevedela sa dva mesiace ozvať. Nenapísala som to ale v zlom lebo ona za to ani tak moc nemôže že je utiahnutá ale už som sa snažila DOSŤ. Ale som naozaj na prášky s toho čo sa okolo mňa deje. Samé klamstvá a intrigy. A prečo? Na čo to niekomu je?
Blbé je to že rovnako ako je tá kamarátka utiahnutá a bojí sa ľudí tak ja som naivná. Naivne som si myslela že ma majú istý ľudia radi, naivne som si myslela že ľudia čo my dlhujú peniaze my ich aj vrátia a naivne som si aj myslela že existuje niečo také ako kamarátstvo. Ale nie. Ak by existoval taký ideálny svet tak mám lístok doňho.
Ja len už nevládzem s toho ako ma všetci klamú a hanbia sa my povedať do očí pravdu. Ak ma niekto nemá rád tak nech my to povie a môžeme sa aspoň rozísť v dobrom. Vždy som to tak robila ja, tak prečo nie iný? A ak niekto nemá peniaze na (znova s prepáčením) svoje sračky tak nech my to povie a vymyslíme splátkový kalendár alebo niečo. Kvôli týmto ľudom sa cítim mizerne a asi prídem o niečo čo je v našej rodine naozaj dlho. Všetko vďaka hnusným ľudom ktorý nemajú ani toľko cti aby my povedali pravdu.
Celé roky som na všetkých dobrá, milá a znesiem im modré z neba a potom príde facka a moc bolí. Veľa ľudí my povedalo že nemám na nich dobrý prvý dojem ale keď ma poznajú tak zmenia názor. No ale ja k tomu môžem doplniť svoju ďalšiu vlastnosť. Nikdy som nepovedala tajomstvo iných ( i keď to bola hovadina) a asi to že som ich nikdy nezradila im je proti srsti. Ja neviem či to iných baví sa navzájom zraňovať ale ja o to nestojím. Keď si niekoho obľúbim a spraví niečo také tak raz vybuchnem. A dnešok bol ten deň. Ja už nevládzem sa stále snažiť. Prečo niekto iný nemôže ma podržať a ukázať my že to má ešte cenu? Sú to 4 roky a po dnešku som prišla o dvoch ľudí ktorým som dôverovala celé roky. Uvedomujem si že som mohla spraviť viac ale nechcem nikoho na môj dobrý pocit nútiť byť so mnou ak sa im nechce. Ja som s toho naozaj nešťastná ako som nebola celé roky.
Na druhej strane viem že všetko sa obráti k lepšiemu a potom sa budem mať dôvod smiať. Jediné čo ma štve je to že tieto boje prehrávam. Je jedno či ide o kamarátku alebo podnájomníci . Ako náhle som úprimná tak sa dočkám len obráteniu chrbtom. Možno lepšie ako zrada ale cítim sa mizerne rovnako.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama