.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Roky kedy sme tu neboli. ( hudba)

7. října 2013 v 10:35 | Jenny Tenshi

Beatles, Deep Purple, Led Zeppelin, Rolling Stones, Doors, Pink Floyd a iné. To sú skupiny rokov kedy málokto z nás žil na tomto svete. Dneska máme One Direction, Rihannu a.i
Nie týmto nevravím že dnešná hudba nemá trošku rokového nádychu ale rozdiel medzi 60´,70´ a 80´rokmi a dneškom je ten že keď je niekto kto počúva nejakú metalovú alebo Rokovú skupiny je pre ostatných záhada. " Ako sa k tomu dostal bez clipu. Nikto to nepočúva len on/a." A ďalšie pikantné hlášky. Hudbu ovládol pop a to kto ako vyzerá. Podľa mňa BLBOSŤ. Ľudia by nemali hudbu počúvať kvôli spevákovi alebo móde ale podľa toho že sa mu páči. Hudba je potešenie, pre niekoho únik zo sveta a pre niekoho sloboda. Ak má niekto rád Rihannu tak nech. Ja mu nebránim ale bohužiaľ viem že väčšina ani nevie čo počúva a ak aj áno tak je to iba v kurze a o rok si na Rihannu nikto nespomenie. Preto títo rádovo dobrý speváci stále robia na novom albe.
Staršie kapely to malí iné. Naspievali 10 hitov ktoré ( a to sa vsadím) pozná každý ale nikto nevie odkiaľ. Chodím na školu módy. To nie je len o kaderníctve a kozmetike ale aj o tom ostať in a v kurze. A v závere ako jediná neprefarbená s triedy ma všetci akceptujú. Rovnako ako všetci podvedome akceptujú tieto staré skupiny i keď ich z hlad je taký aký je. Áno aj ony fetovali, pili a rozbíjaly hotely ale robily to kvôly slobode nie publicite. Na rozdiel od dnešních celebrít ktoré majú príser na konte každý druhý deň vďaka internetu.

Malé vysvetlenie. Ak niekto trávy veľa času primaným informácii tak mozog ich nie je schopný spracovať a preto sa nepodstatné veci vyhodia. Kedysi sa k vám mohol dostať ( aj to len keď ste mali šťastie lebo tu bol komunizmus) časopis Pop-popphoto v ktorom ste sa dozvedeli čo za daní mesiac spravila daná skupina za trapas. A to sa rovná= viac miesta v mozgu dlhšie si to pamätáme. Celebrity to podvedome vedia a preto robia to čo robia aby neskončili ako nám všetkým známi Tokyo hotel.

A teraz k hudbe: Hudba čo sa stane legendou je niečo jedinečné. Bohužiaľ žiaden hit za posledních 10 rokov si tento tytul nezáslužil. Znamená to že hudba ide dolu vodou? Nie. Len tieto skupiny čo som vymenúvala na začiatku článku spolu s Michealom Jacksnom a Elvisom vytvorili nové médium. A i keď sa dneska hudobníci moc snažia tak im to nejde a tak do svojej tvorby preberú kúsok s toho čo bolo. Nie je to úplný Fake ale je v tom niečo také. Samozrejme rozprávam o skupinách čo poznáme všetci z rádia.

Elektronika: Pop a elektrina my nejde k sebe. Je to moc umelé a hlavne ak je to súčasť celej piesne. Na to tu máme Techno. Ak chcem počuť hudbu tak chcem vedieť kto to spieva bez toho aby som to lúštila cez 500x presamplovaného hlasu. I speváčky čo vydajú album a potom nahrajú audio verziu inač znejú a musím povedať že o mnoho lepšie. 70´ také niečo nepoznali. Všetko bolo prirodzené a nie tak čisté ako s igelitu. To sa mne moc páči a aj iným.

Nemám na to i tak to skúšam: To je Ďalšia kapitola. Je to vidieť hlavne na spevákoch ktorých každá pesnička znie ako jedna. Úprimne ja v rádiu nerozoznávam čo spevák spieva lebo všetko je to na jedno kopito :D Toto je tá čaasť čo my neskutočne vadý. tam kde by mohly pouziť klávesy a gitaru, to poserú s počítačom. To kedysi naozaj nebolo. A potom keď priśla Adele s klavírom tak všetci na to pozeraly ako na nejaký vynález tisícroćia. Sorry ale toto je k smiechu.

Svetla stránka doby: Je keď sa niekto nesnaží byť populárny. A tak vznikli Within Temptation, Nightwish, ACDC, Adele.... Áno nájdu sa aj taký čo spievajú, majú štastie ale počujeme o nich len v súvislosti s tým čo robia. Úprimne povedané netuším ani o jednom ako je starý a či sú slobodný alebo aké mala číslo topánky ich babička.
Na záver chcem povedať že v tomto článku nechcem urážať nikoho lebo chcem povedať že nejde o štýl ani dobu ale o hudbu. Pre mňa bohužial je dneska málo čo na výber a tak vždy skončím u toho čo počúva môj otec ( mimo Pink Floyd tý my nejako nesadly) Ale to je to o čom vravím. Ide o to aby nás to bavilo. Bohužial rádio ovláda svet a tak človek ako ja tam málokedy niečo zaujme.
A na úplný záver Jazzova pieseň ktorá prežije asi ďalšie milénium, ak si niekto spomenie kde túto pieseň prvíkrát počul tak osobne prídem do vašeho mesta a potriasem vám rukov. Lebo ani ja neviem, proste je tu a nie je asi nikdo kto by sa nad týmto pohoršoval ( A mňa vždy pobavý):
A ďalśia legenda 20 storočia:
To sú proste veci ktoré sa nezabúdajú. Ale i tak rada priimem aj váš názor v kometároch. Ako to beriete vy. Akú hudbu počúvate a či súhlasite s mojimy pocitmi k nej. Beriem aj kritiku koniec koncov táto téma je dosť o pohlade a v tomto ho má každý iný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama