.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

♦Animal

Tiger

4. března 2012 v 13:10 | Yuki (Jenny) Tenshi
Autorku úprimne obdivujem.... ZDROJ

OMG Cat

28. ledna 2012 v 12:37 | Yuki (Jenny) Tenshi
Mám doma dve mačky a verte že je to s nimy neskutočná sranda :D Asi každej mačke sa v živote stalo že si zabudla zavrieť pusu. Na živo je to neskutočné a nepoznám ćloveka ktorý by sa ubranil smiechu.
Vyzerá to asi nejak takto :

Mačka s 2ma tváramy

10. října 2011 v 17:36 | Yuki Tenshi
Táto roztomilá mačička je dôkazom že príroda je nevisputatelná. Mačka má 3 oču jedny ústa ( teda dvojo ale jedna papulka nemá spodnu čelusť), Dvojo roztomilích ňufačikou a dve uška.
Pre veľa ľudí sa môže takéto zjavenie zdať ako diablovo posolsktvo alebo monštrum. Pre mňa e to dokonalá nedokonalosť. Táto mačka sa dožila celích 12 rokou a tak sa umiesnula v knihe rekordou.
Mám doma dve mačky obydve nechcené a myslím si že netreba súdiť knihu podla obalu. Jednu s našich dvoch zlatičok odmietly lebo jej presta mamićka sa dostala do pelechu s ockom činčilou a tak krásny rodokmeň bol narušený 3 mačiatkamy. Nechcený vrch. Je strašne zlatučka a jedinečná a preto ju má rada. Rovnako ako Frank a Louie sú jedinečné tým źe as stala nejaka chya. Možno je to náhoda a možno osud ale urćite to nie je diabol ani monštrum

Vtipný kôn

11. září 2011 v 11:03 | Yuki Tenshi
Tak toto ma dostalo. Stále sa smejem nad týmto konom. I keď to vyzera spontalne tak obdivujem źe ho to dokázaly naučiť.
I keby som bola radśej keby vravely po nemecky lebo moja nemčina je trooooška zaćiatočnicka :D Ale čo narobým keď to je Nemecký cirkus.

Aj my máme city

15. ledna 2011 v 9:51 | Yuki Tenshi
To čo som si prečítala pod tým videom na youtube ma šokovalo. Ľudia nevedia pochopiť že mačka je živí tvor ktorý má city a neriady sa čisto pudmi. Túto mačičku zrazilo auto klasika vydievam to dosť často a je my doplaču i keď je to iba mačka.
Mačky mám rada virastala som s jednou ktorú som mala nadovśetko rada. Umrala pred troma rokmi bolo jej 16. Plakala som lebo mám ešte v živej pameti ako bola vždy pri mňe keď som plakala alebo sa bála. U nás sa veľmy kričalo a ja som sa vždy ukrila pod stôl a jediný kto si ma tam všimol bola moja mačička Zuzka. V tedy som pochopila že zvierata súcitia. Mačky sú hrdé tvory ktoré sú troška namyslené a je ťažké sa s nimi spriateliť. Ale ak to dokážete tak je to rovnaké ako keby vám naslúchal človek. Odpoveď vidíte v ich očiach. Zvieratá ( je jedno či mačka, pes alebo potkan) majú city a keď s nimi ste skoro stále tak chápete že aj medzi sebou si vytváráru nejakú rodinu. Mám doma momentálne 2 mačky a jedného psíka. Každý má svoje miesto
a každý je jedinečný a ja viem že žeby pocítili keby niekto z nich odišiel. Nie je to tak prví krát. Keď my odišla Zuzka ( moja prvá mačička) tak ju tá druhá hľadala po celom byte. Rovnako keď odišiel náš psík tak ho ten druhý hladil vonku aj v nutrí. Ja viem že je to tak aj vonku. Tieto city sa v nás vitvoryli preto aby sme nasledovali svoju matku a neskôr aby sme si našli partnera. Ale tieto city sa postupom vývinu stávali zložitejšie.
Toto video je jasný príklad.

Pleas Don´t Kill Us

22. listopadu 2010 v 19:59 | Yuki Tenshi
drwrfwea
Tý čo ma máte na Facebooku tak si môžete všimnuť že namiesto mojej premejkapovanej tvarićky s vystruhom po pupok  som doteraz mala obrázok s nápisom Music= life. Teraz som to zmenila na niečo čo ľudom môźe dať troška humorním spôsobom naznámosť vymieranie druhov. Komické na tom je to že je jedno kde v akej skupine sa pohibujem vždy ma prirovnávali k  opici( nechápem prečo). Možno nepramo so mna ľudia cítia to že som sa narodila v čínskom znamení opica. Ostetne túto fotku som si sem nedala len kvoli jednému druhu zvierat ale kvôli vśetkým je to podla mňa aj troška originálne lebo naozaj keď má niekto našpulené pery na hladáčiku od mobilu tak to je všetko len nie prekné ( môj názor). Ale keď má niekto umeleckú fotografiu tak tomu sa dá vraviet originalita. Ja nie som fotogenický typ ( nehovoriac o tom že každá moja fotka sa my zdá štaredá) , tak som sa rozhiodla  aspoň takto pripomenúť ľudom źe tu nie sme samy....

Pleas Don´t KILL US je vystižné a jasné . Chcem aby si každý kto sa pozrie na moju profilovú fotografiu si pripomenul že keby zabili jeho brata, sestru, rodinu a kamarátou tiež by bol zúfalí.

Puto zvieraťa a človeka.

26. srpna 2010 v 15:57 | Yuki Tenshi
Ak máte zviera tak si asi viete predstaviť aké to je oňho sa báť. Tieto pociti sú obojstranné a je jedno či máte mačku, psa alebo aj korytnačku. Už od narodenia som žila v domácnosti kde bolo vždy viac ako 1 zviera. Niektoré umreli a iné sme darovali tým
u ktorých som si bola istá že budú mať lepší domou. Mala som 13 keď ma jedná stráta postihla na duši. Bola to moja mačka ktorá sa dožila neuveriteľných 16 rokov. Vyrastala som s nov a preto to bolo ťažké.
Samozrejme mi bolo lúto keď nám umreli rybičky alebo chameleón ale táto strata bola ako keby som prišla o sestru. Asi si poviete že som šialená ale ja som
vtedy
nemala najlepšiu kamarátku alebo niekoho komu by som mohla veriť. Ak som plakala tak som bola pri svojej mačke. Nechcem ale prezradiť čo bolo vo veci lebo to by som povedala veľa. Potom o asi 2 roky umrel náš psík. Bola to chiwawa ktorá sa tiež dožila 16 rokov. Mali sme ju od šteniatka ale samozrejme ja som si to nepamätala. Na konci jej života som ju musela kŕmiť infekčnou striekačkou do papuľky. Najhoršie pre mňa bol spôsob ako mi to povedali. Predsa len i keď som mala 15 a niečo som o živote vedela stále to bol šok keď si s toho nikto nič nerobil že člen rodiny je preč.
Toto sú iba dva príklady toho čo som v živote stratila. Ale verím že každé zviera o ktoré som sa starala ma malo rado a vedelo že my na ňom záleží. Ak niekto chce mať zviera tak sa musí zmieriť s tým že ho raz stratí.
Ak sa má pýtate prečo sem píšem tento článok tak je to preto lebo chcem varovať tých ktorí chcú mať zvieratko a asi aj preto lebo som sa pred pár dňami sa moc bála o svojho psíka Lebo v utorok ho operovali. I keď som vedela že sa nič nemôže pokaziť tak som sa bála. Keď som ho doniesla domov tak bol ešte na pol v narkóze.
Najhoršia bola noc lebo
nemohol zaspať a ja som s ním ostala hore až kým nadránom si konečne neľahol. Našťastie sa rýchlo uzdravuje. Ak sa ma opýtate či verím na nejaké puto medzi zvieraťom a človekom tak moja odpoveď je že ja neverím ja to viem.
Nie je to tak že mačka je u toho kto ju kŕmi ale u toho u koho má istotu. Rovnako ako pes je so psom. Nevyberá si pána podľa toho koľko mu dáva jedla ale podľa toho ako sa k nemu správa. U nás v rodine je rozdelené kto má aké povinnosti pri zvieratách a kŕmenie medzi ne nepatrí. A i napriek tomu vždy idú zvieratá za mnou.
Je pravda že mám rada zvierata a možno by som taká nebola keby som nevyrastala v zoo.
Keď sa totiž pozriem do ich očí tak viem že so mnov rozprávajú a ja im naslúcham. Neviem čím to je ale naozaj viem čo odo mňa moja mačka chce.
Ale jedno je jasné raz príde tá bolesť znova a i keď mám toľko zvierat nikdy som ich nebrala ako náhradu ale skôr ako nového člena. Na starých nezabudnem nikdy.
Každé zviera má iný charakter a iné oči ktoré hovoria čo cítia. Ak chcete tak ma volajte šialenec ja to tak cítim lebo nevidím rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi. Však aké sú medzi nami rozdiely? Cítime bolesť, náklonnosť, lásku, strach.... Rodíme sa a umierame a naše duše idú na iné miesto. Duša ako duša sme si rovný. Ja to tak beriem.
Ak ste niekdy mali alebo máte zvieratko tak viete o čom hovorím.
Je toho toľko čo by som chcela povedať ale bohužiaľ moje myšlienky sú tak spletené keď hovorím na túto tému...
Zuzka
ghdfhf



















Mačička Zuzka ktorá umriela v Apríli 2006.

Nika
Chiwawa Nikuška ktorá umrela cez leto 2008

Nemám v tomto počítači fotografie ale chcem povedať že boli tu aj mačička packa ktorú som krmila celé roky na ulici, Chameleón ktorého som volala Colorko, Fretky, Hermelín a Belka ktorá nám priniesla na svet nádherné mládatka a nemôžem zabudnúť na Hady. A na koniec zvieratka ktoré dostali noví domov. Koritnačka ktorú sme vipustili do jazera, 2 chiwawi o ktoré sme sa starali 2 mesiace. Papagaje miško a mojka, a ježko ktorí u nás prezimoval.

Týmto článkom som chcela povedať že sa nezabúda i keď nevie rozprávať máte ho rady a neopustite ho.

Help pleas

10. července 2010 v 12:29 | Yuki Tenshi
Prosím pomožte i VY! Jak pomůžeš??? Když si tento článek okopíruješ na svůj blog. Ten, kdo ho nemá na svém blogu, tak nemá snad ani právo dýchat stejný vzduch, jako dýcháme my ostatní. Se srdcem na správném místě... :'(
Povinně - CELÝ ČLÁNEK!


This is alternative content.
Norsko zavadi novou podobu turismu,pri ktere jsou k smrti ubijene mladata
tulenu,Canada nas zabiji taky.

Je toto sport....??


 
 

Reklama