.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

♦Knižnica

E-book vs Kniha

11. října 2013 v 12:00 | Jenny Tenshi
Akurát som v škole a tak som sa rozhodla sem dať kratučký článoček o to ako ja beriem E-book a knihu
Táto téma je asi jedna s najdiskutabilnejších vecí na internete. Prečo? Lebo je to boj staré vs Nové. Ale rovnako my nemohlo ujsť že tieto recenzie píšu ľudia ktorý čítačku nikdy nedržali v ruke. Ja som sa ale pre mohla a prečítala som si Olivera Twista na čítačke od môjho brata.. Pretože Oliver Twist sám o sebe nie je dlhé dielo tak my čítačka prišla dosť nepohodlná. Bola som zvyknutá sa niekedy vrátiť o 10,15 strán dozadu a prečítať si nejaký detail. Pri čítačke sa to roby dosť ťažko. A nevraviac o tom že som si nevedela predstaviť ako by som čítala nejaké Fantasy s mapou ( poznáme to keď čítame stále sa vraciame k mape lebo nevieme kde sme). A to bol môj prvý dojem s čítačky.
Potom ale prišla dilema s knihou Hry o Tróny . Ako všetci vieme je to niečo vyše 850 stranová hrubá buchla v tvrdej väzbe. Môj brat ju nahral do čítačky s tým že si to najbližší rok prečíta. A tak som si čítačku požičala a začala som si čítať. Bolo to akurát pred tromi týždňami kedy som mala čas čítať iba v MHD a cez prestávky v škole. Dostala som sa do jednej tretiny knihy a i keď som sa rozhodla že si knihu nechám na jesenné prázdniny, tak musím povedať že čítačka my bola ako poklad znesený z neba.
Naozaj si neviem predstaviť aké by to bolo keby som musela tú knihu vláčiť cez mesto ( nevraviac že by sa my nezmestila do tašky.)

Takže na ktorej strane som? Na nijakej. Pevné knihy majú svoje kúzlo ale sú situácie kedy je dobré zneužiť modernú technológiu. Koniec koncov hrubé knihy človek nemusí čítať iba cez leto kedy je doma a má čas na všetko. Ak chce človek proste vypnúť a dostať sa do iného sveta tak je jedno aké médium používa.

Harry poter Knižné pocity

26. srpna 2013 v 10:28 | Jenny Tenshi

Včera večer som dočítala poslednú časť Hary pottera a som s toho rozladená lebo som tým zabila veľkú časť leta. Ale ako to beriem? Určite nerátajte s tým že budem vravieť o čom bol HP lebo to všetci vieme. Nebudem to tu porovnávať s filmom lebo filmy boli síce dobrý doplnok ale nie tak krásny či vtipný ( mimo Weasleyjovských dvojčiat) ako kniha.
http://favim.com/orig/201106/12/books-deathly-hallows-glasses-harry-potter-magic-potter-Favim.com-72948.jpgPrvé tri časti: Tieto tri knihy boli pre mňa a asi aj pre vás niečo ako vžitie do sveta malého chlapca ktorý objavuje noví svet. Pre čitateľa je to rovnaké lebo je to pre nás nové a chceme pochopiť prečo je to tak.
Je to ladené do rozprávky ktorá má jasné pravidla kto je zlí a dobrý. Psychika našich detských hrdinov je jednoduchá a nie moc komplikovaná. Čo je ale dôležité je to že sa tú zoznámime s tými najdôležitejšími postavami a o tom kto sú. Tu rátam aj Síriusa, Lupina či Hagrida. Spoznávame ich tajomstvá a to či im môžeme dôverovať. Boj proti Voldemortovi ako samotnému my v týchto častiach pripadá ako druhoradá záležitosť. Prvoradá je ochrana Rokfortu ( Bradavíc).
Štvorka ako samostatná jednotka: V tejto knihe sa J.K. vykašlala stále rozprávať o základných veciach a vrhla sa na dej. Chcela aby sme si uvedomili že existuje aj širší svet a i keď to skomplikovala tak neskazila. Tu je Harry už starší, má krstného otca , priateľov ktorý sú tiež vystavený skúške a poslanie ktoré mňa osobne donútilo prečítať štvorku na jeden dych. Ale čo je najdôležitejšie. Voldemort je späť a zabíja. Práve touto kapitolou sa stáva Harry Potter menej decká knižka o dobrodružstve ale skôr dielo o tom komu veriť a v tomto duchu sa bude niesť do konca série.
Troška zbytočná kniha: Moja asi najmenej obľúbená kniha s tejto série. Neznášam tu Harryho Pottera za to ako s ním lámuhttp://immiss90s.files.wordpress.com/2011/07/timeline-90s-books-movies1.jpg všetky hormóny a celí diel sa točil len o tom čo bude nasledovať ale v tej nudnejšej sfére. Ale zasa aby som to len nekritizovala tak musím priznať že my isté chvíľky ( znova Weasleyjovské dvojčatá) vykúzlili úsmev na tvári a fakt že sa tu objavujú nové postavy a tie staré sa formujú je dôležité. A zohralo to veľmi dôležitú úlohu v tom čo sa odohrá ďalej.
Zasmejme sa v strede vojny: Všetci vieme aká bol prelomová táto kniha. Dumbledore (Brumbál) umrie a začneme nenávidieť Snapa ( ty múdrejší si položia otázku: "Prečo"). Do tohto všetkého sme boli v hodený po tom ako sme museli prekúkať stránky plné smiechu a znechutenia nad vzťahmi ktoré sa tam utvárali. Bolo to ladené do humorného štýlu aby nás to na chvíľku odpútalo od dôležitejších vecí. A aby otázky boli neskôr povedané.
Dary smrti: Všetko čo sme prežili za tých šesť kníh sa zúročí. Aspoň kúsok s každého ročníka je spomenutý v Daroch smrti. Poslanie, zvraty a straty. Dojme to asi každého. Koniec ma dojal veľmi lebo som si uvedomila že tie stránky na ktorých som doslova žila posledné týždne sa blížili ku koncu diela. Malí Albus Severus Potter nastúpil na vlak a všetko bolo v poriadku.

Moje srdcovky a tých ktorých nemusím: Moja obľúbená postava bola určite Tonsková a Lupin. A nejako som zabudla že http://data.whicdn.com/images/11523511/260372_243167309031384_147922885222494_1145899_1300671_n_large.jpgskončili spolu a aj spolu umreli. ( Čo ma dojalo asi najviac) Všetci Weasleyovci ( Aj Percy) a určite Sírius, Hermiona, Luna, Dobby ,Neville , Narcissa Malfoy, Hagrid,Profesorka Mc Gonagalová , Bellatrix a určite Lilly Evansová neskôr Potterová. Určite je ich viac ale teraz si samozrejme na všetkých nespomeniem. Koho som moc nemusela je samotný Harry Potter a chvíľkami aj Dumbledore ( na konci sedmičky som mu ale odpustila) , Voldemorta a všetkých raraškov. Ja viem je divné že nemám v láske hlavne postavy ale pravda je tá že som nimi bola taká presotená že to bolo otravné. Voldemort sa my chvíľkami zdal neskutočné hlúpy na takého starého muža. Nehovoriac o tom že sa my zdá že Voldemort je niečo ako Hitler. Hlása to čo nie je. A ak sa nad tým zamyslíte tak aj vám dôjde táto podobnosť na ktorú by som potrebovala ďalší článok aby som to vysvetlila. Harry i keď bol k sebe úprimný tak i napriek tomu sa nebál. To je vlastnosť ktorú nemám rada lebo je neprirodzená . To že sa všetko točilo okolo neho mu dokážem odpustiť ale to že mal menší strach ako záporák je také divné ( na 17 ročného chlapca) že my to bolo nesympatické. Ale okrem päťky my Harry až tak moc neprekážal aby som si nemohla užiť sériu.

Generácie: Možno odpoveď na otázku prečo je táto séria taká populárna . Séria sa odohráva vo viacerých generáciách . Máme tu obdobie kedy žil Dumbledore ( Brumbal), obdobie Toma Riddla, Obdobie Severusa, Jamesa, Síriusa, Lupina a Lilly. Našu generáciu hlavných hrdinov a nakoniec ich deti. Áno sú to len malé kapitolky kedy sa o tom rozpráva ale i napriek tomu to tým posledným častiam dodalo úžasnú energiu.

Čítať či nečítať. Podľa mojich skromných výpočtov každé dieťa ktoré prečíta celú sériu Harryho Pottera bude mať za sebou 3820 stránok ( V originály je to 3363) kde si môže cvičiť predstavivosť a rýchlosť čítania. Ja som síce dospelá a neberiem to tak ako dieťa ale bavilo ma to a kvôli tomu som ani nebola za počítačom ,kde by som len zabíjala čas. Ja čítanie podporujem u každého. Je my jedno či sa mne kniha páči alebo nie ale ak ju ľudia čítajú a ma kniha odkaz ( napríklad Evitovky ktoré neznášam ale číta ich veľa Sloveniek ktoré inak nečítajú). Mám knihy rada a s Harrym som vyrastala ale znova si to všetko zrekapitulovať bolo kúzelné samé o sebe.

J.K. Rowling: Vytvorila svet taký úžasný že donútila čítať ľudí každej vekovej skupiny. Napätie, zvrat, neočakávané situácie a city. To čo spravila je moc krásne a i keď teraz presuniem jej knihy na zadnú poličku a nevytiahnem pekne dlho tak som rada že som sa týmto prekúkala. Bolo to moc príjemné čítanie pri ktorom som sa nenudila.

O téme HP by som mohla veľa napísať ale to by bolo moc presýtené. Tento článok je môj pohľad na toto dielo ktoré dúfam budú mať radi aj ďalšie generácie.
Dúfam źe sa tento článok páčil. Vśetko čo tu bolo povedané je len môj pohlad a samozrejem že vy to môžete vnímať ináč.

Muž na úteku- Recenzia

24. června 2013 v 16:56 | Jenny Tenshi

Názou: Muž na úteku ( v češtine Běh o život)
Originál: Running Man
Autor: Stephen King
Rok vydania: 1982 na Slovensku 1992
Počet strán: 228
Príbeh:
http://m1.aimg.sk/inzercie/ba_img2_3253139612_knihy-sci-fi-muz-na-uteku-stephen-king.gifBen Richards je muž ktorý Vás zabije a potom si do Vás kopne. Takto ho opisujem BTV stanica v sútaži Muž na úteku ktorej sa Ben zúčastnil. BTV je stanica ktorú pozerajú v roku 2023 všetci. Nikdo ale nevie prečo je do toho spoločnosť nútená. Hlavný program je Muž na úteku ktorý pozerá celá severná Amerika. Málokto ale vie že BTV je len zásterka ktorá psychologicky sa snaží ľudí odpútať od problémov ktoré na tomto svete sú. Znečistenie ovzdušia, drogy či banálne choroby na ktoré umierajú deti. Keď sme už pri týchto chorobách tak Ben Richards sa stal súťažiacim aby získal peniaze pre svoju dcérku ktorá umiera na chrípku. Preto sa zúčastnil súťaže ktorá ma jedno pravidlo: Čím dlhšie prežiješ tým máš viac peňazí. Za každú hodinu ktorú Ben prežije na úteku kde ho môže každý udať dostane 100 nových dolárov. Samozrejme že nikto túto súťaž neprežil. Otázka je. Uvedomí si hlavný hrdina aká je spoločnosť skorumpovaná? A dokáže vyhrať?
Ben samozrejme prvú otázku pochopy ( ak jej nechápal doteraz) ale či sa mu podarí niečo napraviť to je otázka, ktorú prenechám pre tých čo si túto knihu chcú prečítať.
Môj názor:
Toto bola moja prvá kniha od Stephena Kinga na ktorú som mala žalúdok. Naozaj to v tomto svete je pochmúrne. Nie ako v Hunger Games kde tiež išlo o odpútanie pozornosti. Tu malé deti umierali na rakovinu pľúc a predávali Vám ťažké drogy. To rozprávam o nízkej a strednej vrstve. Vysoká si žila asi ako priemerní Slovák. ( Čiže nič moc). Ináč je to dosť podobné. Spoločnosť ktorá nema ( s prepáčením) gule na to aby sa postavila skorumpovanej vyššej triede.
Čo sa týka postáv tak sa mi moc páčili rozdielne povahy s ktorými som sa zoznámila. Každá postava bola niečím jedinečná Či to bol černoch bojujúci o to aby si bežný človek mohol kúpiť nosný filter alebo riaditeľ BTV. Človek sa v postavách nestrácal a to je veľké plus.
Na druhej strane som sa tažko dostávala do deja. Možno za to môže to že som tú knihu dlho čítala alebo to že my Ben za začiatku nebol sympatický. Ale ku koncu som k nemu pociťovala niečo ako empatiu a keď kniha skončila tak som neverila.
Koniec je strhujúci a i keď Vás kniha moc nenadchne tak posledných 50 strán Vám nedovolí spať.
Celkovo to malo myšlienku ale mala som s toho zmiešané pocity. Viem že King má tento štýl písania a mne to proste nesedí. Viem že sa považujem za kapacitu v svojom obore ale i tak ho tažko môžem zaradiť medzi spisovateľov od ktorých by som si chcela prečítať čo najviac kníh. Ale zasa ho nezavrhujem lebo ako som dobre narazila na Muža na úteku tak verím že aj nejaká iná jeho kniha ma zaujme. A to je hlavné.
Ak nie ste moc na knihy tak existuje aj filmová verzia s Arnoldom Schwarzeneggrom ale neplánujem si ju pozrieť lebo zatiaľ som sa nestretla s kladným posudkom tohto filmu.
Tak či onak, Každý si názor na toto dielo musí spraviť sám lebo nemyslím si že by sa našly dvaja ľudia ktorý by toto dielo videly rovnako.

Pýcha a Predsudok- Recenzia

16. prosince 2012 v 12:03 | Jenny Tenshi

Názou: Pýcha a Predsudok
Autor: Jane Austen
Originál: Pride and Prejudice
Rok vydania: 1813 na Slovensku v novej forme 2006
Počet strán: 405
Tento príbeh sa odohráva v Anglicku niekedy okolo roku 1810 keď výšia trieda mala istú etiku a meno. Meno hlavnej hrdinky nie je významné ale pritom ani nie zanedbateľné. Elizabeth Bennetová a jej sestry na začiatku príbehu navštívia ples a ktorom sa má ukázať istý pán Bingley. Príde na ples v doprovode svojej drahej sestry a verného priateľa pana Darcyho. Elizabethina staršia sestra Jane a Pán Bingley si ihneď padnú do oka a je to láska za hory až doly. Ale bola by to nuda keby to takto skončilo koniec koncov hlavnou hrdinov je Elizabeth a Darcy.
Dostávame sa do sveta kedy názov románu všetko zamotá. Darcyho predsudky voči Jane a zbytku Bennetovej rodiny a neskutočná pýcha ktorá pramení s jeho arogancie voči nižšie postavenej spoločnosti i keď srdce mu káže niečo iné. Predsudku Elizabeth voči Darcymu a pýcha ktorá hraničila až s Egoizmom. Tento príbeh je síce stavaný na romantickom základe ale zároveň ukazuje ľudskú povahu, slabosť a schopnosť nechať sám sebou manipulovať.
Môj názor:
Túto knihu som mala tú česť čítať 3tý krát. ( a preto som aj štastná že som sa dokopala napísať túto recenziu) Po všetkých tých useknutých hlavách, znásilňovaný a filozofických úvahách kto by prežil keby potrebujem raz za čas aj takú tú rúžovú literatúru. Darcyho som si zamilovala jak v knihe tak vo filme. Je to tým že je to chladný typ chlapa o ktorom nevie človek čo sa mu ženie hlavou. Predvídateľní ľudia sú nudný či už v knihách alebo v reale. A ďalšia vec je jeho charakter ktorý sa vykresľoval celí príbeh. Je to dobrý človek len ho treba ako čitateľ spoznať a vžiť sa do jeho situácie. Predsudok ho zrazil na kolená ale on sa postavil a bojoval ďalej. Milujem ten charakter a možno preto sa k tento knižke tak rada vraciam. Zasa Elizabeth my pripomína chvíľkami dieťa a chvíľkami ženu čo prežila toho veľa. 20 rokov a toľko drzosti spojená s dobrým správaním ma dokáže len pobaviť. Táto kniha nie je najľahšie čítanie ale pritom si pri ňom skvelo zarelaxujem a aj rozplyniem nad pre mňa už otrepanými frázami.
Predsa len som dievča a Jane Austen je kráľovnou romanticky ( a ja za romantiku nepovažujem sex. Sorry ak sa mýlim) ,ktorá prektočila svoju dobu rovnako ako Agatha Christie so svojímy kriminalkamy
Komu odporúčam:
Nie chlapcom. I keď viem že sú krajiny kde je tento druh literatúry povinný tak nie. Je to niečo také rúžovo krásne že by som vám to do poručovala len vtedy ak máte na to vyložene náladu. Ako ja keď už mám po krk tie zabíjačky a chcem romantiku čítať tak nesiahnem po Twilighte ale po Jane Austen. Túto knihu môžem odporučiť aj kúpiť lebo pokým viem tak je to kniha ktorá sa dobre číta aj viac krát a je dobrá pre hocijaký ročník.

Šok

1. listopadu 2012 v 11:40 | Yuki (Jenny) Tenshi
Pre tých kto nevedia nič o genialnej spisovateľke Anne Rice tak vám iba poviem že jej knihy Vás donútia sa zamislieť aj keby ste nechcely.
V jej rozhovoroch som ju vždy videla ako dosť vážnu ženu ktorá vie čo chce ( i keď časom svoje názori menila ako ponožky)
Čo dodať... Americké gény sa nezaprú :D

Rozsévač větrú- recenzia

6. října 2012 v 11:43 | Yuki (Jenny) Tenshi

Názou: Rozsévač větrú
Autor: Maja Lidia Kossakowská
Originál: Siewca Wiatru
Rok vydania: 2004 v Pólsku na Slovensku 2008
Počet strán: 476

Prológ pred prológom:
Aby ste sa dostali do deja musíte vedieť čo bolo na začiatku a až potom môže nasledovať niečo také ako Prológ. Kniha sa prevažne točí okolo Anjelov a znamení označujúce kresťanstvo ( i keď korene sú skôr v Judaizme ale o tom potom). Ale ako som povedala začiatok je to najdôležitejšie.
Skôr ako vznikol vesmír a čas, Pán vytvoril Anjelov aby mu pomáhali v jeho diele. Jedného dňa však opustil svoje Kráľovstvo. Anchardelovia utajili Jeho zmiznutie aby obhájili zmysel svojej existencie. Veľa z Anjelov sa zbúrily proti morálke a disciplíne ktoré vládla ich svetu a preto boli zavrhnutý do Hlbiny ( Pravdepodobne ekvivalent pekla) a zmenili sa na Démonov. Napriek tomu sa podarilo dielo Pána zachovať.
Ale potom na scénu výstupy Rozsévač větrú opak Pána. Môžeme ho nazvať najvišie zlo alebo chaos. Je to už na vás ako si ho predstávite. V každom prípade Pán a Rozsévač sa nemajú v láske a tak samozrejme si náš Pán chaosu želá zničenie diela.

Prológ
Jedením s Anjelov ktorých si Pán vybral na ochranu kráľovstva bol odsúdení Daimon Frey. Daimon má vlastní rozum a dáva ho najavo aroganciou, sarkazmom a samozrejme svoimi činnmy. Daimon bol odsúdení že zachránil kráľovstvo. Respektíve že ho zachránil na úkor asi piatich životov. To že keby to nespravil tak zmizne dielo Pána nikoho nezaujímalo až na najbližších Daimonovi ktorý vedeli že vyzerá ako zabijak s podsvetia ale má srdce na pravom mieste a predovšetkým rozum. Daimona popravili ale stal sa zázrak. Objavil sa Pán a daroval mu život a s tým aj novú hodnosť. Tým ale príbeh iba začína lebo sa zchiluje k ďalšej vojne kde bude omnoho viac obetí.

Bude sa páčiť?
Táto kniha my doma v knižnici chytala prach asi rok kým som ju dočítala dokonca. Je to tým že to nie je ľahko napísané je to po česky. Nie že by my to vadilo ale je to niekedy ťažšie. Nehovoriac o tom že samotný prolog má 40 neskutočne nudných strán. Ale ak sa tým prekúrte a uvedomíte si podstatu tak sa od toho nedokážete odtrhnúť.
Aj budete čakať Anjelíčkov s flautičkami tak si ju nekupujte. Ak by som mala postavy charakterizovať k nejakému národu tak určite Rimania. Mali rovnakú stratégiu a spôsob myslenia ( teda čo sa týka boja). Hlavne postavy sa nehanbili ani čo sa týka slovníka a boli schopní tých najprefíkanejších intríg. Samozrejme každá postava mala svoj charakter a tým boly jedinečný. Hlavne čo sa týka ženských postáv na ktorých sa my zdá dala autorka viac záležať ako mužských. Ide tak dosť o politiku čo my dalo lepší rozhlad lebo to sa to dosť podobali na Rímsky parlament. Čiže bolo oficiálne niečo povedané ale potajomky si to každý zariadil podľa seba.
Hlavného hrdinu Daimona si zamilujete možno po sto stranách ale potom Vám ukradne srdce. Teraz nemám na mysli ukradne ako že ideme robiť Team Daimon Frey ale tak že sa v spôsobu myslenia stane niečím ako vzorom. Teda ja som mala ten pocit. Bol to človek ktorý keď si otvoril pusu tak vedel prečo. Na to že zabíjal a bol kvázi živá mŕtvola je opísaný ako dosť príťažlivá postava jak duśov tak fyzicky. A čo sa my na ňom páčilo najviac bolo to že nebol svätý. Spravil veľa zlích krokov, veľa nadával a fajčil cigarety ( S obľubou pozemské lebo vraj tie v nebi sú sračky. Podľa jeho slov. )

+
-Dokonalý dej
- Krásne opisy
-Prehľadný systém vojen a sveta samotného
- Humor

-
-Veľa postáv ktoré si človek zapamätá ťažko
- Zbytočné naťahovačky ináč skvelého deja
- Nedá sa ľachko dostať. Ja som ju zhánala asi pólroka.
Môj názor:
Som dojatá, pobavená, inšpirovaná a poučená. A to od skvelej knihy čakám . I keď je pravda že my trvalo 3 týždne kým som sa cez ňu prekusla, neľutujem. Autorka chcela dať klasickému Fantasy niečo viac a podarilo sa jej to. Autorka je póľka a nenašla som nikde Anglický preklad a práve preto je táto kniha jedinečnejšia. Ukazuje to mentalitu jedného vojaka vo svete neistoty. Kde musí veriť jak intuícii tak aj zdravému rozumu. Na môj vkus tam bolo veľa zbytočných postáv a odbočiek od hlavnej línie deja ale práve tým to je napínavejšie. A musím povedať že to je jedna s najlepších kníh aké som kedy čítala. A preto neľutujem že som si ju kúpila. Krásna hrubá vrstva a masívný dej ktorý vás chití za srdce či už ste veriaci alebo nie. Ak by som to mala opýsať tak som mala pocit že ćítam bibliu prenesenú na 21. storočie. To je ale môj názor. Tak dúfam že Vás to inšpirovalo lebo to naozaj stojú za tie peniaze.
Ak Vás zaujíma viac ohladom knihy tak ešte jednú kvalitnú recenziu nájdete v češtine TU .

Tak dúfam že sa recenzia páčila i keď som ju písala neskutočne naríchlo. :D
Ale uź som to musela spraviť aby bol klud v mojej dušičke že som aspoň základné informácie
dodala.

Twilight VS HG

5. října 2012 v 22:14 | Yuki (Jenny) Tenshi
Ok... Pobavilo ma :D A tiež my to pripomenulo že som nikdy neprečítala viac ako prví diel z každej knihy... Čo už komercia my kazí chuť aj čítať =^.^=
A už by som naozaj mala napísať recenziu na Rozsévače větrú kým nezabudnem na všetky detaily ale som takaaaaa lenivá ^.^""

Noci v Rodanthe film vs kniha

1. září 2012 v 12:02 | Yuki (Jenny) Tenshi

Názou: Noci v Rodanthe
Autor: Nicholas Sparks
Originál: Nights in Rodanthe
Rok vydania: 2002 na Slovensku 2008
Počet strán: 191
O čo ide?

Paul je workoholický lekár ktorý celí život všetko robil poctivo do posledného puntíku. Všetko až na rodinu. Jeho syna vychovala jeho žena ktorá neskôr podala navrch na rozvod. A tak 50 ročný Paul ktorý má na krku okrem veľkého domu ktorý nepotrebuje aj hádku so synom a smrť pacientky ktorej operoval cystu na tvary.

Adriene je matka na plný úrezok a tiež sama. Jej manžel ju opustil kvôli inej a tak sa musí starať o 3 deti, chorého otca a keď nerobí to tak pracuje v knižnici. ( len v knihe vo filme má len dve deti)

To je základ príbehu a pretože už viete že ide o Nicolasa Sparksa tak vám môže byť jasné ako a čo bude prebiehať. Stretnutie, hádka, láska, zmierenie a smrť. Viac vám nepoviem lebo okrem toho základu čo som sem napísala sa film a Kniha vo všetkom líšia.

Môj pohľad:
Okrem faktu že som bulila ako malé decko jak pri knihe tak pri filme je všetko v na prostom poriadku. Odpočinková knižka na pól dna ( ktorú som čítala kvôli nedostatku času týždeň). Jediná vec ktorá my vadila vo filme je tá že všetko bolo ako keby sa stalo behom týždňa. To čo v knihe trvalo celí ich život a bolo úžasne rozpísané vo filme odbavili jednou vetou. Nehovoriac o začiatku filmu ktorý som síce pochopila ale len vďaka tomu že som čítala knihu. Ale tak to bíva proste film sa nedá rozpísať na desiatky strán.Na druhú stranu herecké obsadenie a hudba bola ako stvorené pre tento film. Na filmoch tchoto druhu je dobré že režiséry v nim dajú viac humoru jak autor dal pôvodne v knihe. Čo je dobré lebo zasa brať film na úrovni depresia nie je dobré i keď sa rozpráva o reálnom živote.

Nicolas Sparks je neozaj skvelí autor pre odpočínovú literatúru a to s dôvodu toho že svoje knihy píše štýlom kde máte pocit že to môže stať aj vám. Nie je to sci-fi ani Fantasy a dokonca ani kriminálka kde viete že sa to stať môže maximálne vo vašej hlave. Možno preto je to také dojímavé. Osobne som toho názoru ( a to som spravia pokus na svojich známich) že tieto knihy sú niečo ako škúška empatie. Všimla som si že ľudia čo ostatných počúvajú a záleží im na tom aby sa netrápili tieto knihy dojmú až k slzám. Ty čo majú hladinu empatie na úrovni drevenej palice táto kniha môže dojmú ale nebudú rozmíšlať ďalší deň o tom prečo sa stalo to čo sa stalo. Zároveň je to depresívne keď čítate celí život jednej ženy čo do svojej 50tky žila v stereotype a strese. Je to ako písane s niečieho života lebo vieme že také veci sa dejú. Posledná pieseň- otcovia umierajú a ich dcéry ich predtým nenávidia lebo nechápu čo sa deje že ich pred časom opustil. Útočisko- bitá žena sa zamiluje do iného potom čo utečie. Noci v Rodanthe: Smrť človeka do ktorého sa niekto zamiloval iba behom pár nocí. Bola to naozaj príjemné v dobe keď som najviac pracovala si sadnúť večer alebo v MHD a čítať si niečo nenáročné. Bolo to aj tým že môj mozog by nebol schopný spracovať niečo iné. Na teraz ale dám odpočínkovú literatúru a filmy bokom lebo už mám takú chuť si znova rozčítať ( a tento krát aj dočítať) Rozsévač větrú ( aj vám to znie dvojzmyselne).
Dúfam že sa recenzia páčila aj keď je napísana len tak s rýchlika. Dúfam źe od teraz každý týždeň v sobotu pribudne nová receniza či už na knihu, film alebo Anime. Tekže dúfam že sa budete tešiť rovnako ako ja :D

Útočisko recenzia

5. července 2012 v 10:47 | Yuki (Jenny) Tenshi

Názou: Útočisko
Autor: Nicholas Sparks
Originál: Safe Have
Rok vydania: 2010 na Slovensku 2011
Počet strán: 286

Príbeh: V južanskom meste Siuthporte sa objavilo dievča ktoré sa predstavilo ako Katie. Bola vychudnutá a mala kruhy pod očami a keď začala pracovať ako čašníčka v reštaurácii U Ivana dostala novú nádej. Rovnako ako väčšina ľudí čo utiekli pred peklom.

Alex je v tom istom meste ako majiteľ obchodu ktorý sa stará o svoje dve deti ( Josha a Kristien) ktoré nadovšetko miluje. V minulosti bol vojakom a vyšetrovateľom a preto keď Katie uvidel vo svojom obchode tak vedel že sa jej niečo stalo. Niečo čo nechce povedať nikomu. Jedného dna si povedal že sa s nou pustí na kus reči a tak pri rozhovore o jedlách si Katie niečo všimla na monitore. Bol to Alexou syn Josh ktorý sa topil. Alex ho zachránil ale dcérku Kristien nechal v obchode. Katie pretože milovala deti si ju zobrala do náručia lebo bola celá vystrašená s toho čo sa stalo. Po tom všetkom keď všetci boli v bezpečí sa Alex pozrel na Katie a cítil z nej strach po každé keď mu pozrela do očí ale zároveň tam bola láska keď s držala v náručí jeho dcérku Kristien. To bola prvá iskra ktorá im zmení život na raj a peklo zároveň.

Medzitým niekde v Bostone sa Kevin ožiera vodkou a rozmýšľa kde ušla jeho žena. A pritom nemá ani tušenia že sa už dávno nevolá Erin ale Katie. Nenapadlo ho že okradla meno dcére ktorá umrela ich susedom ktorý bývajú oproti . Nemal tých susedou rád lebo boli vraj zlí. Paradox je že sám seba nepovažoval za zlého keď Erin celé 4 roky mlátil za maličkosti za ktoré nemohla. Napríklad že zelenina bola nakrájaná nahrubo alebo že chcela deti. A tak Kevin sedí na sedačke s fľaškou v ruke a rozmýšľa aké ÚTOČISKO našla jeho "nevďačná" manželka.
Môj názor: Typický Sparks. Čo na to môžem ešte povedať. Pri posledních stránkach my s oka skoro vytreskla slzička. Jasné vravíte si však to nie je Fantasy ani nič nadprirodzeného ale i napriek tomu že väčšinou čítam len kníh kde sú draci, Anjely, náboženský fanatici, historické romány a poslednú dobu a detektívky tak taká Sparksovka je to najlepšie keď je človek si chce odpočinúť od tej rýchlosti. Neviem od toho odtrhnúť oči ale vžívam sa do toho ako keby to bol film. Toto je druhá kniha od Sparksa a chytila ma za srdce síce nie tak ako Posledná pieseň ale neľutujem že som si ju prečítala.
Čo sa týka príbehu tak my bol dosť blízky lebo viem čo s človekom dokáže alkohol a sama som dostala nejednu facku. Pre tých čo to nikdy nezažili gratulujem. Nie je to obyčajná facka ale taká po ktorej začne mozog pracovať na plné obrátky. Chcete sa takému človeku oblúkom vlhnúť a konštrulojete plán ako prežiť. Keď vám niekto taký vlepý tak vám začne byť jedno či je to váš manžel, matka, kamarát ale i vaše vlastné dieta. Verím že žiaden človek na svete nikdy na taký facku nezabudne a keď toho človeka nezavrhne po prvej tak po ďalšej áno. Píšem to sem s odstupom času ale ke´d o tom čítam tak sa to človeku vracia a vie že je jedno či ide o Ameriku alebo Slovesko. Všade je to rovnaké.
Na Útočisku sa my tiež páčilo to ako sa Katie stávala statočnejšou a menej ustráchanou voči ľuďom. Nevzdala to a to bolo na jej postave inšpirujúce. Mala svoju česť a hrdosť a nikdy nespravila jednu chybu 2x.

Komu odporúčam: Je to odpočinkoví román pri ktorom netreba moc rozmíšlať ale zasa od neho nespustíte oči. Na leto ideálne keď chce mať človek chvíľku pre seba a určite odporúčam romantickým dušiam.

Dúfam že sa vám recenzia páčila a verte že teraz ako mám
čas tak ich pribuden viac. :) Dneska idem do knižnice tak sa káže čo ma zujíme.

Sushi v Duši

29. května 2012 v 20:26 | Yuki (Jenny) Tenshi
Dej: Denisa Ogino je Slovenka s Japonským menom. Ako sa s nemu dostala je dlhý príbeh ktorý sa bohužiaľ skutočnosti stal. Prečo sa táto Slovenská blondínka nechala celí čas manipulovať a klamať svojim Japonským manželom Shige? Možno to súviselo s jej detstvom kde sa musela dívať na Alkohol, hlad, lieky a slzy. V každom prípade sa dostala do krajiny kde túži ísť každý jeden človek čo asi navštívi tento blog . S obyčajnej hostesky ( viete asi o čom hovorím keď sa toto povolanie odohráva v Japonsku :D) sa stala Japonka. Bohužial Japonsko je tvrdý sudca a nepríme vás nikdy ale i napriek tomu si Denisa vybudovala rešpekt. Nie svojím novým priezviskom ale tvrdou prácou. Bol to tvrdý tréning a ako nakoniec skončil si musíte prečítať samy.

Môj názor: Normalné by som takýto typ knihy nikdy nedala ako recenziu ale z hladom k tomu že je to druhá kniha čo napísal Slovák ( prvá bola povinne čítane so Štúrovských čias). Ďalej išlo o skutočný príbeh Slovenky v Japonsku a tak som bola jednoducho zvedavá.
Na úvod musím povedať že je to zaujímaví príbeh ale neskutočne zle napísaný. Nebyť toho deju tak asi to nedočítam. Evita to síce priamo nepovedala ale to bolo samé ( všetci) Slováci sú alkoholici alebo bezcharakterné svine, (všetky)Japonské ženy nosia len značkové veci a sú nimi posadnuté a čo ma najviac dorazilo ( všetci) Japonský muži majú popri manželke milenku. Ale napriek tomu tak to všetci nebolo nikdy napísané ale človek to s toho cítil. Povedala by som že ak niekto má za sebou nejaké tie knihy , tak nie je vhodné aby písal takýmto štýlom. Ale zasa aby som len nekritizovala Evitu. Tak ma zaujalo ako tam písala Japonské frázy ktoré následne preložila. Zdalo sa my to neskutočne milé hlavne preto že už Japončinu mám v ušku a čítať o tom v kniha ma bavilo. Naučila som sa nejaké dve nové frázy a zistila novinky o Japonskej kuchyni. Kniha je nenáročná na rozmíšlanie a hlavne nepredvídateľní dej. Teda ak nerátam fakt že sa tam neskutočne Spoilerovalo. Je to môj názor ale podľa mňa by nikto uprostred knihy nemal vravieť že čo robil na konci príbehu lebo sa stratí napätie. Keď vám na začiatku knihy poviem že mám syna a volá sa Justin tak samozrejme vieme že prežijem pôrod pri ktorom je celá nemocnica na noháh. To ma neskutočne iritovalo lebo viem že Evita Urbaníkova ktorá túto knihu napísala ma za sebou viac ako 7 ďalších kníh. Ale evidentne nie každý je taký náročný ako ja a možno preto na svete existujú dobré a zlé knihy.

Komu odporúčam? Určite ženám :D Naozaj si neviem predstaviť že by tento štýl čítal muž v hocijakom veku. Je to také moc emocionálne vypäté a ufňukané. Nemyslím len hlavnú hrdinku ale aj jej kamarátky, kolegyne atď. Vždy tam bola jedna žena ktorá mala s niečím problém. Takže je to určite len pre ženy. Ďalej si myslím že kniha je skvelá do vlaku, električky alebo iného dopravného prostriedku lebo som ju viac menej prečítala v električkách a autobusoch. Dozviete sa nové veci o cudzej kultúre a pre Slovenský ľudí to môže byť prínosom lebo veľa z nás si nevie predstaviť aké to tam môže byť. ( teda pokým nemajú v krvi štepene štipku orientu ktorá sa prejavuje chorobným pozeraním Japonskej kinematografie , čítania mangy, ochutnávania tých rybacích alebo čajových divostí a samozrejme navštevovanie Conou kde nikto nevie čo tam robíme ale všetci vedia že tam sme :D). V každom prípade knihy podobné týmto podporujem lebo Slovensko ako také považuje z väčšej miery za dosť uzavreté. Málokto od nás si môže dovoliť cestovať a kto necestuje má predsudky voči iným. Knihy a internet nám veľa pomáhajú sa tento bariery zbaviť ale i napriek tomu poznám osobne veľa nacistov a rasistov. Je to smutné ale je to všetko o tom že nie sme dostatočne vzdelaný. A áno aj knihy ako je Sushi v Duši považujem za pootvorenie dverí vo svete neznáma lebo ukazuje že nie všetci bojujú o život kradnutím a nie všetci sa usmievajú lebo sú šťastný.


V každom prípade príbeh Denisi Onigo je neskutočne zaujímaví lebo ukazuje ako život dokáže zamiešať karty. Preto neľutujem že som si knihu prečítala a keby som Denisu niekedy stretla určite by som sa s nov rada porozprávala ale jej knihu by som si znova neprečítala . Nie preto že by dej bol zlí ale nepáči sa my štýl akým je podaný.

Púštny kvet....

17. května 2012 v 17:53 | Yuki (Jenny) Tenshi
Predstavte si že si kľukne sedíte doma a niekde v Afrike kričí malé dievčatko. Nie preto že by niekoho stratilo ako je to v Afrike bežné ale preto že jej niekto ubližuje. Ubližuje jej žena si žiletkou, nožom a v najhoršom prípade ostrím kameňom. Ak vás už tento úvod neodradil tak vám radím a nezakrývajte si oči a prečítajte si Púštny kvet od Waris Dirie.

Príbeh Nomanskej utečenkine ktorá sa dostala do Londína a prekonáva svet v tej pravej podobe , ale bude lepšie keď začnem od začiatku.

Príbeh:
Keď sa 13 ročná Waris od svojho otca dozvie že sa má vydať bola pohoršená. Bola predaná za tri ťavy čo je pre kočovný kmeň tá najúžasnejšia odmena. Ťava má v Afrike nesmiernu hodnotu lebo ako jediná dokáže prežiť dlho bez vody, je skvetím nosiacim prostriedkom a dáva to najvýživnejšie mlieko ktoré obsahuje dokonca vitamín C. Afričania na tomto mlieku vedia vydržať viac ako tri dni. I keď sa to Waris nepáčilo tak si s tým nelámala hlavu jej jedinou starosťou bolo čo bude s jej drahou mamou keď tu nebude ako najstarší súrodenec čo ostal. Keď jej otec predstavil jej nastávajúceho tak začala mať strach skôr o seba. Jej nastávajúci bol 60ročný starec. Waris vedela že keby s ním odišla tak za pár rokov ostane sama v púšti s niekoľkými deťmi bez manžela ktorý by sa o ňu postaral. A preto jediné rozhodnutie ktoré bolo pre ňu prijateľné bol útek. Utiekla k tete, potom chvíľku bývala u babky a sestry. Často striedala domovy až jedného dňa prišla ponuka od jej strýka ktorý si zobral sestru Warisinej mamky. Strýko bol veľvyslanec a jeho sídlo bolo v LONDINE. Waris sa okamžite ponúkla že chce ísť a po úpornom presviedčaní sa jej to podarilo. O 6 rokou neskôr jej strýko odíde a Waris ostane v Londíne sama. Vedela že je to pre nu najlepšie a aj bolo lebo sa s nej stala za pár rokou modelka ktoré odhalila tajomstvo Afrických žien.

Môj názor: Po prečítaní knihy som si ako inak pozrela aj film. A poviem vám že ak máte aspoň troška empatie tak vás šokuje to číslo na konci. 6000 a 130 000 000. Toto sú tie čísla ktoré vás donútia vytresknúť aspoň duševnu slzu nad bolesťou dievčatko ktoré obrezali a obrezávajú. Na tento knihe vás nebude šokovať príbeh tak ako myšlienka že je to skutočné. To sú veci ktoré vás dojmú viac ako fakt že je to v skutočnosti jednoduchá kniha s veľmi skreslením spomienkami. To je môj pohľad ale nemôžem to potvrdiť lebo som vyrastala tu. Nikdy som nezažila nič také hrozné aby som si to mohla pamätať. Je možné že si to Waris pamätá do detailov situácie keď mohla mať 4-5 rokov , lebo sa to proste nedá zabudnúť. To je možno jediná chyba ktorá my bola divná. Ináč vám odporúčam knihu ako soľ. Otvorý vám oči.
Film bol už o niečom inom. Nedokázala som pozerať poslednú Warisinu spomienku ako ju obrezávali. Na to proste nemám žalúdok. Už keď Cigánka vyťahovala žiletku som to preskočila ale i napriek tomu nie dosť ďaleko aby som nevidela koniec. Bol to síce film s hercami ale nezvláda som to. Možno preto že ich ľutujem a možno preto že som len empatická. To neviem. Ale keď sa proti tomu dá bojovať tak treba. Ako povedali v knihe " Ak by to boh považoval za nečisté nedal by nám to."
Ináč film nie je taký kvalitný ako kniha ale po prečítany si ho určite pozrite.

Obrezka s môjho pohľadu:
Čo ma na tom najviac šokovalo bol dôvod. Viem že sa nemusíte dostať ku knihe lebo predsa len Bratislavská knižnica si svoju prácu robí svedomito ale v menších mestách túto knihu nemusíte dostať a nie sme taký bohatý aby sme si kupovali každú knihu a tak vám poviem dôvod:
Už oddávna si ľudia vážia panenstvo ženy a preto sa ešte pred dvesto rokmi považovali za vhodné manželky. V Európe to bolo o dôvere a prehnanej starostlivosti aby si boli istý že dievča pôjde do postele len so svojim manželom. V primitívnejších kultúrach vymysleli obriezku. Dievčatku vyrežú vonkajšie pohlavne organy a čo ostane zašijú. Ostane len malý otvor na vykonanie potreby ktorá do konca života je náročná. Toto je zaručenie čistoty do svadby kým ich jej manžel neotvorí. Tieto ženy ani neposmislia na to že by po smrti manžela sa druhý krát vydali a ani sa im nedivím. Neviem si predstaviť ako ich taká prirodzenosť ako je sex musí bolieť. Obriezka je zároveň záruka že žena muža nepodvedie. Je to neľudské kruté a dokonca ani Korán o tom nepíše. Je to výplod ľudskej posadnutosti. Ale prečo?
A preto buďme radi že v tom nežijeme. Možno máme problémy peniazmi, školou so vzťahmi ale stále je to v porovnaní s niektorými krajinami niečo nezmyselné. Som rada že môžem žiť doma so svojim otcom, učiť sa, vidieť svet. Na ostatnom moc nezáleží. Vždy som to vedela ale mnoho z nás si to neuvedomuje a práve tým by som strčila do ruky túto knihu.

The Last song Recenzia

8. října 2011 v 16:41 | Yuki Tenshi
Základne info:
Originálny názov: The Last Song
Slovenský názov: Posledná pieseň
Autor: Nicolas Sparks
Rok vydania: 2009 ( na slovensku 2010)

Kniha vs Film

Takže začneme príbehom ktorý je rovnaký jak v kníhe tak aj vo filme:

Keď sa sedemnásťročnej Veronice Millerovej (Ronnie) rozviedli rodičia a otec sa odsťahoval do Wrightsville Beach v Severnej Karolíne, jej život sa obrátil naruby. Tri roky nato stále cíti odcudzenie a zlosť na rodičov, najmä na otca. Jej mama sa však odrazu rozhodne, že všetkým prospeje, ak Ronnie a jej mladší brat strávia leto u otca.
Ronnin otec, bývalý koncertný klavirista, si pokojne nažíva v plážovom mestečku, pohrúžený do maľovania umeleckého diela, ktoré sa má stať skvostom miestneho kostola. Zlostná rebelka Ronnie odmieta všetky jeho pokusy o zmierenie a vyhráža sa útekom do New Yorku ešte pred koncom leta. Čoskoro však stretáva Willa, miestneho lámača dievčenských sŕdc, o ktorom by si nikdy nepomyslela, že ju môže priťahovať, no keď sa pomaly prestáva brániť svojim pocitom, otvára sa najväčšej radosti a zároveň bolesti, aké kedy zažila.
Posledná pieseň je nezabudnuteľný príbeh o láske v jej nespočetných podobách - o prvej láske, láske medzi rodičmi a deťmi -, ktorý odhaľuje, ako najsilnejší ľudský cit dokáže zlomiť srdce a znova ho vyliečiť.



Moje Pocity?

Začnem knihou. Pocity ktoré som prežívala boli neskutočne živé. Nicolas Sparks to napísal štýlom pohladou. Každá kapitola bola s pohľadu iného charakteru. Pri čítany charakteru


-Ronnie som mala pocit že sa pozerám do zrkadla a ak máte rodičou v podobnej situácii ta sa budete cítiť rovnako. I keď môj príbeh je iný tak som tiež nahnevaná na celí svet ktorý nechce pochopiť že nechcem piť a húliť lebo nemienim skončiť ako moji rodičia. Ronnie to ale brala dosť svojsky. Jej charakter bol jak vyspelý a jej vek tak aj dosť pozadu. Mala názory ako iný ale dala sa ľahko ovplyvniť. Tak isto bola tvrdohlavá lebo do svojho srdca nepustila nikoho. Chcela sa hrať na rebelku a človeka bez citou ale i napriek tomu bola ochotná ochrániť korytnačie hniezdo pred mívaľmy alebo zastavila bitku pubertálnich primitivou lebo počula plakať chlapčeka ( medzi primitivmy bol aj Will). Ronnie mala veľké srdce ale bála sa že jej ho niekto zlomy ako to spravil jej otec keď bola malá. Ronnie behom leta vyrástla a jej charakter sa vyvújal do niečoho iného. To by bolo na dlhé rozpisovanie a preto si radšej prečítajte knihu.


- Willou charakter bol zas zahĺbený do života vonku. Krásny, múdry a bohatý. To o nim vedelo každé dievča v meste ale Ronnie si ho zamilovala aj keď najala potuchy kto to je. Páčilo sa mu aké ma veľké srdce a i nepriek tomu že ho stále zhadzovala tak v ju dokázal odbiť. Ináč sa my zdalo že svet vidí ako Ronnie a možno preto nakoniec skonćily spolu.


- Steve Asi najkrajšie časti knihy. Steva som si oblúbila lebo na rozdiel od normálni ľudí vedel že spravil chybu a pripustil si ju. Neobviňoval nikoho i keď mal na to dôvod. Bolo to aj tým že kde vyrastal a čo robil v rokoch keď iný na premíšlanie nemajú čas.

Každý s týchto charakterou bol nie čim jedinečný rovnako ako vedlajšie postavy. Blaze, Marius ale aj Johan som si obľúbila po svojom. Kniha nebola pisaná len o Ronnie alebo iba o Stevovi. Každý mal svoj príbeh či už bol viac alebo menej podstatný.


Posledných 60 strán som preplakala a to som knížku čítala 2hý krát.Je to preto lebo ak človek niekoho stratí uvedomí si že čo je v živote podstatné a snaźí sa nerobiť toľko chýb ako on. Steve, ronnie, Will ale aj Johan to pochopily a preto mám tento príbeh tak moc rada.


-Z filmu to už bolo iné. Moc vecí my tam chýbalo ale to dávam za vinu tomu že som najprv čítala a potom pozerala. Moc sa my napáčilo že tam pridali nejake Fan scény pre fanúšikou Hannah Montana na úkor knižnýh scén. Napr: Ako Miley spievala s Willom v aute alebo ako dávala bojovala s mívalo. Vyložene som cítila s jej výrazu že ide o fanúšičkou popoveho serialu. Ale ináč musím povedať že to bol skvelí film ktorý vás dojme k slzám.


Komu odporúčam:

Ako pri vedšine vecí aj tu platý kniha neprekoná film. Ale otázka je pre koho to bolo myslené? Myslím že pre ľudí čo vedia načúvať, majú radi romantiku a veria v lásku. Je to naivné ale ja na ňu verím. Rada si vypočujem problémy ostatnýh i keď na ne často krát nemám odpoveď. Som ale štastná že my ľudia veria a otvárajú my srdcia. Ak som sa v živote niečo naučila tak že držať v sebe zlosť je zlé iba pre nás.... A preto chcem aby ste všetko vo svojom živote režívaly ako svoju oblúbenú pieseň lebo i napriek tomu že sa niekedy skončí tak sa ostatným dostane do uší....

Hry o život ( Suzzanne Collinsová) recenzia

2. října 2011 v 21:38 | Yuki Tenshi
Základne info:
Originálny názov: hunger games
Slovenský názov: Hry o život
Autor: Suzzanne Collinsová
Rok vydania: 2008 ( na Slovensku v 2009)

Recenzia:

Na troskách bývalej Severnej Ameriky sa postavila nová krajina. Volá sa Panem ktorý je ovládaný bohatým Sídlom ktoré obklopuje 12 obvodov. Sídlo je ale kruté miesto ktoré každý rok len tak s márnivosti robí HRY o ŽIVOT.
Ide o súťaž. S každého obvodu vyberú jedno dievča a jedného chlapca vo veku od dvanásť do osemnásť rokov a zavrú ich do arény kde môže zvíťaziť iba jeden. Nevravím tu o človeče nezlob se ale o hre kde podcenenie alebo aj precenenie protivníka znamená smrť. Žiadne city. Čím vešia krutosť a krv tým mohutnejší úspech u divákou.
Katniss Everdeenová je 16 ročné dievča s 12násteho obvodu. 12 obvod je najchudobnejší a najviac zanedbaný obvod v sídle. smrť hladom je tam bežná a preto Katniss po smrti jej otca je nútená loviť v lese. Keby ju chytili dostala by trest ale to riziko rada podstúpi lebo miluje svoju sestričku a mamu.
Keď s veľkej Gule žrebujú meno dievčaťa pre tohtoročné hry o život tak vyžrebujú Prim, mladšiu sestru Katniss. Katniss neznesie pomyslenie žeby jej sestrička umrela bolestivou smrťou nehovoriac o tom že vedela že Prim nedokáže ublížiť ani muche. Preto Katniss spravi niečo čo sa v Sídle už celé desať ročia nestalo. Dobrovoľné sa prihlási na hry o život.

Môj pohľad
Je to choré, sprosté a úplný prejav vlastnej slabosti nehovoriac o riešený nejakých vlastných komplexov. Ale autorka má pravdu to sme my. Rady sa dívame na krv lebo sme krutý a nemilosrdné zvieratá.
Knižka je písaná ako Sci-fi a ja tento žáner moc nemusím. Ale doslova som bola v takom napätí že som nemohla odtrhnúť zrak od knižky. Bola som v pokušení si prečítať poslednú stranu lebo i keď dej bol písaný v prvej osobe stále som sa bála že Katniss na konci umrie. Dej bol v určitých pasážam predvídateľný ale inokedy som treštila oči na knižku ako hokejoví fanúšikovia na telku v roku 2002.
Človek cítil bolesť každého padlého i keď ho nepoznal po mene.
A decká počkajte toto je prvá kniha pri ktorej som sa rozplakala takže to nie je len čisto o tom " Ahoj idem ta zabiť"
"Waaaw naozaj aj ja teba" :D
Ale vážne je to knižka ktorá je písaná životom jedného dievčaťa ktoré sa ocitlo v pasci. Koniec bol troška nudný lebo tak bolo veľa romantiky čo sa podľa mňa do knižky ako je Hra o život moc nehody i keď tam to má asi najpodstatnejšiu rolu. Viac sa my páčia tie priateľské vzťahy a túžba ukázať svetu že mu nepatríme. Podľa mňa je to podstata knihy.
A čo budúcnosť? V marci má vyjsť film a rátam že sa s tohto stane noví Twilight. Už teraz sú veľké Fankluby a Fandomy venované len tejto trilógii.
Tu mám aj jedno Fan Video ktoré ma neskutočne dojalo a to smrť Rue dievčaťa ktoré sa spojilo s Katniss.
Po tom ako umrela Katniss poslal obvod Rue hlieb a to bola tá časť pri ktorej som neudržala slzy bohužiaľ potiaľ až ukážka nie je.



Je to Fanvideo a tak si viete predstaviť ten Fan club :D
Som neskutočne zvedavá na pár vecí ako napríklad postavy alebo mutantou s ľudskými očami. Čo dodať len źe narážame na nový Twilight ktorý naše dušičky uspokojí na 2-3 roky a ak sa mýlim tak sorry :D
Posledné čo chcem povedať je môj celkoví dojem. Knižka ukazuje slabosť a krehkosť rovnako ako krutosť nás ľudí. A myslím si že tento malí horor nám ma pripomenúť že nie všetko je vnaših rukách.....

Navždy Nesmrtelní ( knižná recenzia)

25. srpna 2011 v 10:40 | Yuki Tenshi

Základne info:
Originálny názov: Ever More
Slovenský názov: Navždy Nesmrtelní
Autor: Alyson Noël
Rok vydania: 2009 ( na Slovensku v 2010)


Dej: 16ročná Ever je na prví pohľad normálna Teenegerka. Ale pod kapucnou ktorú nosí všade kde sa pohne sa skrýva tajomstvo.

Po tragickej autonehode kde umrela celá jej rodina okrem nej má Ever zázraćné schopnosti. Dokáže vidieť auru ľudí a počuť ich myšlienky. Dokonca sa rozpráva so svojou mŕtvou sestričkou.

Ever patrí do partičky podivínou na škole a jej to tak aj vihovuje lebo objavila naozajstních ppriatelou ( Gay a pozerska Gothička). Ever šalie s tých nechutných myšlienok čo majú jej spolužiaci ( a ućitel Angliśtiny).

Všetko sa ale zmeny keď so triedy príde nový spolužiak. Nielen že nedokáže jemu čítať myšlienky ale nejaký utlmuje jej schopnosti.


Môj názor: Kníźku som si síce prećítala ale moc sa my nepačila. Dej bol zaujímaví ale mala som pocit že ide o nejaku paródiu na Twilight. Naozaj zoberte si dievča čo všetkym naokolo číta myšlienky a chlapec ktorému nevidí do hlavy. Na to že ever mala 16 my jej správanie pripomínalo 13ročnú .

Napríklad ( POZOR spoler): Keď sa roziśla s Damenom tak zistila že jej schopnosti utlmuje alkohol a tak pila o 100-6. Tým chcem povedať že ak niekto abstinuje a potom odrazu začne sa ožierať tak že si berie flašku do školy tak je to tak na úrovní 13násky.

Ďalšia vec sú jej schopnosti ktoré autorka prebrala tak že sa proste nedali použiť. Napríklad Ever môže vedieť obsah papiera len tým že sa ho dotkne ALE boli pasáže keď akoby sa na túto schopnosť zabudlo.

Ďalšia vec čo my liezla na nervy bola Everina kamarátka Haven. Takzvaná Pózerka ktorá na konci knížky sa stala Emo. Ak niekto nevie čo je to pózer tak tu to máme ako názorný príklad. Haven to nemyslela zle len sa cítila sama a preto vyhlázila źe je Gothic. Keď našla spriaznenú dušu ( Drinu) ,tak ju začala napodobovať vo všetkom. Na konci knížky sa na ňu nahnevala a vyhlásila že je Emo. Ďalšia detinskosť od 16ročnéj. Tunak bol dôvod vysvetlený tou samotou. Chcela mať proste oči na sebe a bola ochotná preto spraviť čokolvek.

Zasa Miles ( druhý kamarát Ever) sa my páčil až moc. Bol gay a nechambil sa za to. Nehovoriac o tom že mal na háku všetko proste to tak cítil a bol sám sebou.

Ako som povedala partia podivínou. Knížka by sa my moźno viac páčila keby sa niektore pasáže tak moc nepodobali twilight. Alebo keby Damen nevysvetľoval stále dokolečka " Ja nie som upír."

Zasa vec čo sa my páčila bola to že Damen bol Alchymista. Preto to nebolo čisto len o kúzlach. Bol spútaný tým že musel stále piť nejakú červenú tekutinu ( typujem kameň mudrcou). Tým pádom nejak musel objaviť spôsob ako spomaliť starnutie buniek. V kníźke to ale nebolo povedané rovnako ako mnoho ďalších podstatných vecí.

Na záver: Knížka sa my tažko hodnotí lebo som ju začala čítať ihneď po Voda pre slony čo bola naozaj nádherná a skvelo napísaná knižka. Ale táto knižka má niečo do seba rovnako ako Twilight dej nie je až taký prevratný ale človek to nespustí z ruky lebo ho zaujíma Prečo. Nehovoriac o tom že autorka niekedy mala zmätok v časoch a miestach .

Ale aby som len nekydala tak musím uznať že koniec bol celkom dobrý miestami napínaví a zasa miestami predvídateľný a miestami ( teda viac ako miestamy) neskutočne romantický.

Knižna séra má už 6 kních ak keby vás zaujalo tak to môže byť vaša nová mania. Bohužial je sa k nej nepridávam :D

Voda pre slony ( knižná recenzia).

22. srpna 2011 v 10:37 | Yuki Tenshi


Základne info:
Originálny názov: Wather for Elephants
Slovenský názov: Voda pre slony
Autor: Sara Gruenová
Rok vydania: 2006 ( na Slovensku v 2008)

Dej: Jacob Jankowskí je mrzutý starec ktorý je už pár rokouu v domove dvôchodcou. Má dilemu či má 90 alebo 93 rokou a stále sa staźuje sestričkám na jedlo. Ale i napriek tomu nerobý iné problémi. Až do dna keď v domove iný starček vyhlási že za mlada nosil vodu slonom. Jacob sa nahneval a to dosť lebo nielen že ho za jeho pohorśenie voči starčekovy bol potrestaný ako usoplené decko ale dokonca ten starćek dostal skvele miesto v cirkuse do ktorého mali ísť. A to všetko len preto lebo ten starček je klamá. Bohužial to vie iba Jacob. A ako? To preto lebo po tragickej nehode pri ktorej mu zomreli rodičia a on sám musel si nájsť iný domou sa nakoniec tým domovom stal cirkus Bratov Benzinoucou

Ak vás zaujíma táto kapitola tak dej je skoro rovnaký ako vo filme i keď omnoho lepšie podaný. Nemôžem na to napísať viac ako vo filmovej recenzií ktorú nájdete TU!

Knížka je písana štýlom spomienok. Niekedy sa Jacou zobudý so spomienkového sna a rozmíšla nad svojou rodinou. V neskorších kapitolách sa objaví aj sestrička menom Rosenmary ktorá ako jediná chápe že Jacob i keď vyzerá staro má dušu mladíka. Táto milá osôbka ma moc oslovila lebo brala svoju prácu vážne. Nemala v úmisle nadrogovať pacientku aby od nich mala pokou. Poprípade ukradla nejaké poživatelnejšie jedlo pre Jacoba.

Pri filme človek nechápal prečo sa dej volá voda pre slony. Teraz to viem. Lebo to klamstvo čo povedal ten straček prebudilo v Jacobovi spomienky.


Môj názor: Táto knížka bola jedna s mála ktorá ma dojala. Ani nie tak časť mladého Jacoba ako toho starého. Bolo mi ho strašne lúto lebo až na výpadky pamäte nebol starý. Jediná ktorá to chápala bola Rosenmary.

Nechýbajú ani sexualne obcesie ktoré vo filme chýbali. Jacob bol normálny nadržaný chalan ale mal česť. Nezniesol pomislenie že by niekto mal udrieť ženu. Moc sa my páčila časť ako vravel že keď niekto ubližuje Rose ( slonici) tak mu to trhá srdce rovnako ako keď udrel August ( Manžel Marleny a principál cirkusu) Marlenu.

Bolo to písane dosť realisticky a človek sa mohol nádherne vžiť. Niet divu však spisovatelka študovala literaturu na Karlovej univerzite.

Ďalšia časť čo sa my páčila bola tá že spisovatelka shánala material a študovala aby sa priblížila životu v tej dobe. Dokonca sú tam aj fotky s tej doby. Knížka je plná emocii a osobnej straty so strany mnoha hrdonou. Ukazuje to realitu v ktorej jak ľudia tak any zvierata nemali čo jesť a cena za slobodu bola vysoká.

Napríklad keď nebolo mäso pre šelmy tak zastrelily dva kone. Alebo keď Rose neposlúchala tak jej povedaly že je sprostý slon a dobyli ju. To bolo v srdedrásajúcej scéne keď Rose vypila limodádu a keď sa na to došlo tak musel ju August zaplatiť so svôjho. Nato zobral tyč s bodcou a vyhlásil źe nebude jediný čo za limonádu zaplatí. Najprv slonici vynadal aká je sprostá a potom ju dobyl tak že Jacob na to nemal žalúdok to počúvať. ( nič proti augustko ale ak si slonica vytiahne kôl zo zeme príde k limonade, napije sa a vráti kôl na pôvodné miesto to nie je prejav hlúposti).

Ďalšie vec ktorá by vás mohla šokovať ak ste videli film je tá že August má šefa strýka Alla ktorý vo filme sa zlúčil do jednej osoby čím bol August. Obaja na konci umreli a to je dôvod prečo ich asi autory filmu zlúćily do jednej masy peniazo paranoidného schizofrenika s náznakmi hitlerizmu :D ( paradoxne bol to žid). Mislím si že knižka bola v tomto lepšia aj s toho dôvodu že august mohol mať pozíciu ohrozenia vyšou mocou.

A posledná vec bola obecná nenávisť so strany všetkých. Artisti neznášali robotníkov, robotníci neznášali Poliakov a poliaci neznášali Židov. Keď človek cíti taku nenávisť niet sa čo čudovať že za druhej svetovej bolo to čo bolo. K plamienku nenavisti prilialy bohatý artisty ešte tým že počas prohibície mali alkohol ale robotníci iba obićajnu pálenku. Nepijem a tak neviem čo znamená byť závisla na tom ale ak je dedko ktorý sa nalieva 50 rokou a odrazu príde prohibícia tak sa nie je čo čudovať že ma troška nervy.

Bodec existuje aj dnes. Práve som hladala nejake archivne fotky a našla som nedávne zábery s jedného cirkusu kde naozaj trestajú slona týmto nehumánnim spôsobou. Dneska ale chodia kontroly do cirkusou ale knížka opisuje krutú realitu ktorej je schopný iba niećo také barbarské ako je ludska bytosť.



Knížku odporúčam. Je krásna, smutná, na zamyslenie a plná jak romantiky tak Erotiky. Nechýba any láska človek s zvieratu a naopak.

Nefertary- recenzia

29. července 2011 v 19:15 | Yuki Tenshi
Základne info:
Originálny názov: Nefertari
Slovenský názov: Nefertari
Autor: Michelle Moran
Rok vydania: 2008
Príbeh:
Cesta ku srdcu muža v dobe starého Egypta je tažká ale o čo si mislíte že je tažšia ak sa jedná o Faraóna? Nefertari sa narodila s veľmi zvláštnou krvou. Kolovala v nich totiž kacírska krv kacírky. Takto to videl ľud a tak Nefertari bola dosť oslabená.

Ako malá sa kamarádila s Faraónovím synom Ramessem II a a synom vojaka Ašom. Spolu plávaly, lovili vodné vractvo a proste mali normane dectvo.

Ale ako vśetko dobré tak aj dectvo sa raz musí skončiť a v tedy začnú problémy a dilemata. Nefertari sa zamilovala do Ramesseho ale i napriek tomu bola iba kamarátka. Ešte k tomu so zlou krvou a ničím výnímočná. Keď jej protivníčka Iset začne zvádzať Ramesseho tak Nefertari je sklesnutá. Naštastie sa jej zjaví niečo úžasné a to je noví začiatok. Nefertari ako 14 ročná odíde do chrámu bohine Hathor ale nie za cielom oddania sa bohyni lásky ale za cielom ju nájsť. Rok sa Nefertari učila jazyky, politiku a proste byť tým čím je a to princezna.

Prešiel rok a nefertari sa vráti na sviatok Vág. Ale nie ako malé dievčatko. Stala sa znej žena, narástly jej prsia a decké črty boli preč. Keď sa stretne zočí voči Remessemu je okúzlený ale to nestačí.

Nefertari i napriek tomu aká je okúzlujúca a inteligentná stále čelí protý celej hore intríg a presvedćenia toho že je kacítka. Podarí sa jej niekedy dostať meno jej rodiny nas5 na steny hrámov? Podarý sa jej získať milovaného muža? A podarí sa jej predovšetkým to v čo dúfa a to spravodlivosť? To sa simusíte prečítať v knížke :D ( Film nie je smola)


Môj názor:
Egypt je moja vášeň už od malička a tak som nela problémy sniektorými poimami lebo viem o nih dosť povedať. ALE treba podotknúť že moje nadšenie upadlo o dosť keď som začala pozerať Anime ( ale nikdy som na Egypt nezanevrela) Za túto knížku chcem poďakovať svojej molej veľkej sestričke kaytrin ktorá mi ju požičala. Knížka ma zaujala už od začiatku a nebola tam źiadna nudná pasáž pri ktorej by som si vravela "Bože už konči."
Všatky postavi boly niečim jedinečné a boli situácie kedy som ľutovala Iset ktorá bola vlastne iba bábikou v rukáh intríg. Kvôly tomu sa musela vzdať všetkeho čo milovala a tak na nej ostalo iba to povrhné. Moźno bola znázornovana ako sviňa ale ja som ju určite tak nevnímala.
Ramesse chudák o ničom nevedel lebo ako každý chlap nepozná ženske intrigy nikdy tak dobre ako samotné ženy a o pólke vecí v paláci nemal vôbez zdanie a to mi prišlo moc vtipné.
Ináč knížka ja neviem bavilo ma to ale stále nechápem niektoré veci nehovoriac o dosť shrnutých podstatností. Ja by som tam určite dala 50 strán naviše lebo nie je moc logické aby ľud čo hovoril Nefertari kacitka na druhý deň (obrazne) ju oslavoval ako bohyňu. I keď spraví niekto veľký skutok tak určite na danú osobu nezmením tak ríchlo názor.
Ináč si myslím že nefertári bola veľmi pracovitá žena. Zdokonalovala sa a snažila sa len aby ukradla Ramessemu srdce a keď to ćlove ćítal tak bolo vidieť že ho naozaj milovala.
Moc sa my páčila pasáž keď rodila a Ramesse prišiel do pôrodného pavilónu ( to bolo nemyslitelné lebo faraón mal čakať za dverami. Normálne som v hlave mala tváre pôrodních babýc ktoré mu vysvetlujú že je jasné že pôrod bolí :D

Knížku odporúčam je to také odpočinkové čítanie ( aspoň pre mňa) človek pri tom srelaxuje. Najdete tam aj krásne predslovi a doslovi s historickými faktami a rodokmeň. Tiež aj slovník. Moc sa my to páčilo a moja jediná kritika je že na historický román to bolo moc krátke :D

Romeo a Julia romantika alebo ľudskosť?

28. května 2011 v 17:53 | Yuki Tenshi

Nedávno som bola s mojimi kamoškami v divadle na Romeovi a Julii. Bolo to neopisatelné a mislela som si že sa pozerám na nejakú paródiu a nie na romantickú tragédiu.
Prešly dni a ja som išla do knižnice. A ako som išla okolo poličky s povinnou literatúrou tak my to nedalo a zobrala som si Shakespeara Romeo a Julia.
Príbeh: Romeo Montek a Julia Capulet sa narodili vo Verone v Taliansku. Montekovci a Capuletovci boli proti sebe a preto bolo neprijateľné aby sa Romeo a Julia čo i len poznali. Romeo bol nešťastný s neobetovanej fyzickej lásky od ženy ktorú miloval.
Julia bola 14sť ročná krásavica ktorú chceli rodičia vydať za Parisa. Julia ale nesúhlasila so sobášom bez voľby milého a tak jej otec usporiadal ples.
Romeový priatelia Benvolio a Mercutio chceli Romeov žial uhasiť a a tak ho zobrali na ples. Tam pri tancovaný zbadal Juliu. Nevedel ale že je Capuletová a keď sa to dozvedel tak bol šokovaný ale jeho láska k nej bola silnejšia.
Tragický záver: Možno sa zdá na prví pohlad tragické keď si zoberieme že umrely aj Romeo a aj Julia ale zasa tým ukázali že rozbroje k nićomu nevedú. Autor to asi aj tak mislel lebo keby tieto rody neboli proti sebe tak si Julia mohla oficialne zobrať Romea a s dvoch bohatých rodín by sa stala jedna veľká. Ale namiesto toho u Montekovcou ostal iba Romeov otec lebo njeho manželka umrela od žialu a Capulet prišiel o svoju jedinú dcéru. Konie ale ani napriek tomu nebol tragický lebo obydvaja odcovia si podali ruky a svojim deťom postavili pomník .
Myšlienka: Stupidyta a manipulačnosť spoločnosti.
Môj názor? : Romeo neromeo Bol to chlap čo mal určite potreby. Predtým som si myslela že tam ide čisto o romantiku.

Beriem to že sa do Julii zamiloval ale i nepriek tomu sa my nepáči že chceď 3x čo sa videl iba o 14 ročnou Juliov sa s nov vyspal. Ale zasa je pravda že potom to bola čista romantika. Keď ju videl 4x zobrali sa. 5 x ju videl mŕtvu ( akože ale on o tom nevedel) :D. Zato Juline city boly stašne veľké. Mala srdce na rozdaj ale pritom nebola hlúba. Statočnosť si tiež cením ale zasa môže to byť len mladá hlúposť. Predsa len mala iba 14. V každom prípade sa my moc páčili vtipné poznámky (po väčšinou sexistické ) a záver ma donútil vypustiť slzu. Ale i napriek tomu sa mi najviac páčilz postavi dojky a Mercutia.( na tom chlapíkovi sa nedá nesmiať.)
Ďalšia vec je že okrem toho že to je na zamyslenie treba dodať že to je divadelna hra a odporúčam si pozrieť práve tu. Často tu hru opakujú a v Bratislave v divadle Astorka je do konca Mája s Lukášom Latinakom v úlohe Romea troška sparodovanejšia verzia.
(http://www.astorka.sk/item/romeo-a-julia)

Knížku odporúčam- Je to klasika ktorú by mal každý aspoň raz prečítať.

Ja viem že túto rubriku som zanedbavala ale slubujem že recenzie budem pridávať hlavne cez leto. :)
Na budúce sa môžete tešiť na recenziu Alexandra Veľkého

Pamäte Geiše

17. srpna 2010 v 10:36 | Yuki Tenshi
Toto je moja prvá recenzia knihy , tak dúfam že sa vám bude páčiť.
Základne info:
Originálny názov: Memories of Geisha
Slovenský názov: Pamäte Geiše
Autor: Arthur Golden
Rok vydania: 1997
Moje hodnotenie: Vysoko do poručujem pre ľudí ktorých zaujíma Japonsko a ich tradičná kultúra, romantikov a hlavne pre ľudí ktorí chcú spoznať čoho je schopná ženska túžba po niečom čo je zakázané.

Príbech:

Pôvab, šarm, jemnú eleganciu a poddajnosť - tieto vlastnosti musela mať v tradičnom Japonsku každá gejša. Sajuri sa ako deväťročná dostáva do cudzieho domu v cudzom meste, kde prežíva trápenia a neistoty, dotýka sa jej závisť a žiarlivosť. Ako dospieva, odhaľuje tajomstvá vzťahu medzi mužom a ženou. Hoci je jej úlohou byť pôvabnou ako krehký lupienok a zabávať bohatých, mocných mužov, miluje len jedného, ktorý je pre ňu nedosiahnuteľný. Má gejša právo na skutočnú lásku? Na ceste za šťastím Sajuri prejde mnohými ostrými zákrutami života. Avšak až tá posledná, najkľukatejšia jej naznačí, či sa jej vyplní sen.

Môj pohľad:


Túto knížku som si už dlho chcela prečítať. Môj dojem je na stupni od 1-10 na 8. Ak sa niečo chcete dozvedieť o Japonskej tradícii tak do poručujem. Ale tak isto do poručujem aby ste si pred prečítaným pozreli film. Ak sa opýtate prečo tak vám môžem povedať iba to že nie sme Japonci. Teda ak neštudujete na vysokej škole tento odbor tak si asi ťažko dokážete niektoré veci predstaviť. V knižke sa dozviete aj veci ktoré sa vám môžu zdať šialené alebo zvrhlé. Na mňa knížka urobila

dojem lebo som sa dozvedela veci ktoré som vo filme ani nezaregistrovala alebo nepochopila že prečo. Nehovoriac o tom že som sa troška vžila s utrpením Japonských Geish a aj zmýšľaným bohatých nadržaných chlapov v tej dobe. :D Každý si pointu knižky môže vysvetliť po svojom.
Ja osobne som pochopila že Geishe boli ženy ktoré mali zakázané mať city alebo boli nútene ich potlačiť a možno nikdy nedať najavo. I keď sa vám môže zdať divné že malé 12 ročné dievčatko sa zamilovalo do 40 ročného chlapa a čakalo naňho 18 rokov kým mu povedalo o svojich citoch. Toto je príklad toho ako to bolo ani nie pred 100 rokmi. Keď som to čítala tak si v duchu hovorila či sa bude zdať mojim vnúčatám zvrhlé z našej doby? Sayuri to mala veľmi ťažké lebo sa stala Geishou v dobách Japonskej krízi a to nehovoriac o 6 ročej 2 svetovej vojne. Boli chvíle keď som bola dojatá či dokonca prekvapená. Ale i keď som prečítala knižku tak je toľko vecí ktoré proste nechápem čo sa týka niektorých rozhodnutí. Napríklad sa viac krát povedalo že Geisha nie je prostitútka ale umenie a i napriek tomu si nechá zaplatiť za to aby prišla o panenstvo s mužom ktorého skoro vôbec nepozná. Potom len čaká kým sa jej neujme Danna ( čiže ďalší muž ktorí si len tak príde a pre potešenie si užije). Ďalšia vec ktorá mi vŕta hlavou je to že väčšina z mužov ( Takisto predseda človek ktorého Sayuri miluje) sú ženatí.
Ja neviem ako vi ale mne by bolo jedno v akej dobe žijem ale určite by som sa nezmierila stým že môj manžel s korím mám 2-3 deti odíde na víkend za inou ženou.
Okrem toho som bola aj smutná s niektorých vecí ktoré musí geisha podstúpiť. Napríklad Mameha( Sayurina učiteľka a veľmi vážená Geisha). pravidelne sa chodila modliť k 3 malým soškám. Každá bola pre dieťa ktoré si musela nechať vziať lebo Geisha nemôže mať deti. Môže sa vám to zdať ako praktiky so stredoveku ale tieto poznatky sú skutočné. Po 2 svetovej vojne sa všetko v Japonsku zmenilo a to platí aj o Geishach. Tradície udržiavané niekoľko storočí zmizlo behom necelého desaťročia. Dosť som sa divila a bola som štasna že som sa nenarodila do tejto doby. Knížka na mňa urobila dojem a preto do poručujem.
Ale ako som už povedala ja to vidím so svojho pohľadu a nie som si istá či to tak pochopí každý lebo knižka je písaná tak že sa pointa dá vysvetliť viacerými spôsobmi.


Dokázala by som tu o tejto knížke rozpisovať o aleluja lebo na mňa urobila naozaj dojem ale ak ste si neurobili názor s tohto malého úseku tak si môžete svoj názor osvojiť v knihe.
Dúfam že sa vám moja prvá knižná recenzia páčila a že som vás aspoň troška upútala.

Chladala som tradičný vejaroví tanec a nič na nevirovná tento scéne z filmu. Moja oblúbená časť keď tancuje Sayuri s vejárom ako keby sa sním narodila proste nádhera. Takto vizera umenie Geishi.


Prosím kopírovať so zdrojom: Yuki Tenshi
 
 

Reklama