.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

My diary

Maturita a Ružomberok

23. března 2014 v 21:29 | Jenny Tenshi
http://www.robjagnow.com/travel/slovakia05/images/IMG_3045.jpgAko sa vraví: " Maturita je ako plot. Keď neprelezieš ,tak ťa prehodia." Ale i bez pomoci som to zvládla a teraz už viem že o dva mesiace pôjdem na ústne. A tak som šťastná. Anglina bola až moc ľahká a všetkému ďakujem BBC ktoré ma za posledné roky naučilo skvelo Lisening. Tiež chcem poďakovať blogerom čo ma inšpirovali aby som písala gramaticky lepšie a rovnako chcem poďakovať za vašu trpezlivosť. Moc neblogujem a ani tak často nebudem lebo je toho veľa v súkromí čo ma privádza k Ružomberku.
Stredné Slovensko je krásne ale ja som tam nešla obdivovať hory ale pomôcť kamarátke ktorá bola po ťažkom obdoby. Nemôžem sem napísať čo bolo vo veci ale nemohla ísť domov a bála sa byť sama a tak ma jej priateľ požiadal aby som na ňu dávala pozor a tak som nastúpila na vláčik a išla. Pri zvuku Within Tempation (prvé CD) bola naša krajina v mojich očiach ako iný svet. Slnko sa hralo s prírodou, videla som potôčik s vodopádom kde skákali rybky, zasnežené vrcholce a úžasné scenérie. Šok prišiel v samotnom Ružomberku kde som cítila že i napriek mojim okúzlením tam nepatrím. Koniec koncov mi to povedala do očí vrátnička že je vidieť že nie som odtiaľ. Aj pohľady ma zamrzeli lebo i keď som z mesta neberiem sa za iného človeka. Oni ale taký boli. Áno som Bratislavčaka celov dušou. Mám to tu rada je to môj domov a mám troška rada aj fakt že sme taký neosobný, ale to neznamená že sme iný len riešime iné problémy. hľavne staršia generácia by si to mohla zobrať k srdcu. S kamarátkov sme hrali puzzle, pomáhali jednému tretiakovi s diplomovkou a zabávali sme sa pri víne do polnoci. Ráno sme si dali kávu a cesta domov mohla začať.
I napriek ľudom mi dobre padlo že som odišla i keď iba na jeden deň. Cítim sa zdravo unavená a šťastná že kamarátka na tom nie je ta zle ako som čakala. Nakoniec všetko dobre vychádza a tento týždeň môžem pokojne ukončiť s vedomím že som dala pre všetky svoje povinnosti maximum.

Kandidatúra prezidenta

15. března 2014 v 13:46 | Jenny Tenshi
Naši susedia asi nevedia ale dneska a zajtra sa volí náš budúci prezident. Už som si hodila obálku do urny a stojím si za svojim výberom. No ale toto ma dorazilo. Podľa mňa naši herci sú dobrý, len ich scenáre sú zlé . Ale toto ma dorazilo. Poznám obidvoch s Paneláku ale aj s divadla ( na meno im ale i tak neprídem) a keď som na to narazila nemohla som sa prestať smiať. Dobrá reklama, vtipná, osviežujúca a navnadila ma.
Ale teraz vážne. Čo sa týka politiky som skeptická. Volila som a držím sa svojho názoru ale úprimne. Volila som iba preto lebo viem koho určite nechcem na tom poste. Sľuby aj tak nič neznamenajú lebo vieme aké platíme dane a nevieme za čo. Každý je nahnevaný , smutný a ma sklony ku konšpiráciám. Je to naozaj kruté. No... Gašparko i tak nebol moc vidieť a za tých 10 rokov som si aj zvykla. Cítim vo vzduchu zmenu len sa bojím aby nám nezhoršila život, ktorý je aj tak už veľký boj.

Within Tempation 2014

13. března 2014 v 14:53 | Jenny Tenshi
A je to tu. Prežila som koncert a som nadšená a smutná že je koniec. Koniec koncov toto bol môj prví rokovejší koncert na ktorom som v živote bola. Ale začnem od začiatku.
Prišla som tam s tým že asi zaspím lebo som noc predtým dobre nespala. Ale kávička ma nabudila a tak sme s tatkom vyrazili. Pri Inchebe bola dlhá rada ktorá našťastie išla veľmi rýchlo. Stretla som sa s Viallen a musím povedať že naozaj je to naozaj veľká sympatáčka. Zoznámila som sa aj s jej kamarátkami a všetko išlo fajn. No ale keď prišla predkapela tak sme sa stratili navzájom a po prestávke už sme sa nestretli. Mám síce spoločnú fotku ale nebudem ju tu zverejňovať bez jej súhlasu. Ale neľutujem že som sa stretla s niekom s blogového sveta.
A teraz ku koncertu. Na pódium ako predkapela prišli Serenity , ktorých síce poznám ale nejako moc som sa o nich nikdy nezaujímala. No ale po koncerte som sa nejako začala lebo naživo mi boli viac sympatický. Keď ale prišli Within Tempation tak som odrazu bola v extáze. Bolo to ako keby som bola v inom svete, kde hraje hudba ,ktorú milujem a môžem beztrestne skákať, spievať a robiť všetko čo si zmyslím. Pri toľkých decibeloch a ľuďoch som sa stratila a chvíľkami som mala pocit že lietam. Áno bolo mi do plaču, keď začali hrať Mother Earth lebo som nečakala že dajú priestor aj týmto pesničkám. Trvalo to chvíľku ale nakoniec som našla miesto kde som videla dokonalo na pódium. Bolo to ale vzadu a tak sa stalo že keď ľudia zdvihli ruky tak som nevidela. Ale tam nešlo o to ako blízko sa dostanem ale tá energia. Boli tam ľudia... ach.. žiadne tepláky ani opilci. Inteligentný ľudia čo sa prišli zabaviť, dať si pivečko a užívať si to kde sú. A verte či nie, užíval si to aj môj tatko. Pre tých čo nevedia zobrala som ho tam preto aby zažil ešte najaký koncert, aby sa uvoľnil a užíval si. Troška som sa o neho bála lebo mu bolo pred koncertom zle a tak i keď sme sa dohodli že keby sme sa oddelili kde sa stretneme, som bola pri ňom. Stál tam ako socha a nahodil výraz ktorý som u neho ešte nevidela. Troška som sa bála že mu je zle ale po koncerte som zistila prečo. On študoval tú hudbu. Po koncerte som si vypočula čo všetko bolo zle ale v noci to asi spracoval a na druhý deň mi poďakoval a povedal že si to veľmi užil. Bola som dojatá lebo preto som minula peniaze a pozvala jeho lebo je to môj otec a chcem aby si užil a mal nejaké novšie spomienky. Síce neskákal a potlesk dal len pri poslednej skladbe ale to nebolo preto že by sa nudil ale preto že on berie hudbu inak ako ja. Okrem toho si myslím že sa bál že keby sa rozkokošil tak by si ublížil. Boh vie čo sa mu premietalo v hlave ale viem že si to užíval rovnako a možno aj viac ako ja len to nedokáže dať najavo. Koncert bol úžasný, plný energie. Neľutujem včerajšok a budem naň ešte roky spomínať . No a teraz je zábava u konca a idem sa pripravovať znova na písomné. Držte mi na budúci týždeň palce.
Na záver chcem poďakovať organizátorom ktorý nám toto umožnily a presunuli do incheby kde bolo veľa miesta. Bola to úźasná Show. Ďakujem.
↓↓↓↓FOTKY NÁJDETE POD ČLÁNKOM↓↓↓↓

Keď sa darý

11. března 2014 v 22:30 | Jenny Tenshi
http://3.bp.blogspot.com/-wbpbYvL3oRs/UYasyHWjY5I/AAAAAAAABZU/5kprs6kfSFg/s1600/tumblr_mm8ervSeKr1soe9w9o1_400.gifÁno mala som ťažký víkend a dokonca aj ťažký mesiac. A viem že o týždeň budem písať písomné maturity a aj viem že nič neviem. I keď s toho všetkého bol asi najťažší víkend tak som sa rozhodla že ma to nezastraší a budem bojovať o to aby nikto nepoznal že sa mi niečo stalo. V pondelok som mala prax a po nej sme si so spolužiačkou spravili maturitný test 2013 so sjl. Prax bola prekvapivá lebo som zobrala zákazníčku ktorá NIKDY nedáva tringelty. A mne dala celé euro. ( Aby ste chápali pretože praxujem aj v škole kde sú ceny nízke tak aj tringelty sú len pár centov) Bola to česť lebo som očividne spravila na ňu dojem keď mi dala toľko.
Ale aby tu nebolo iba s real life ( no i keď aj toto je niečo s real life...), tak som včera vonku narazila na komentár od Viallen že bude tiež na Within Tempation . Tak som jej poslala číslo a náhoda dala že sme sa skontaktovali. Tak dúfam že zajtra sa nejako spoznáme lebo asi som jej dala troška divný poznávací znak. ( No hádam nebudem jediný Hobbyt čo nosí zelene kanady :D). Tak sa uvidí ale som nadšená že konečne spoznám niekoho s blogového sveta. ( a to v obdoby kedy blog nie je mojou prioritou). Tak či onak či sa stretneme alebo nie ďakujem že si sa ozvala, moc ma to prekvapilo a potešilo.
A zasa prejdeme s PC do reality. Tak to vyzerá že moja kariéra sa mi rozbieha. Už sa rieši že o rok budem robiť jak vlásky, tak kozmetiku. Ale nič nie je isté. Ale i tak ma teší že si ma šéfka chce nechať. To že budem robiť robotu ktorá ma baví ma nabíja energiou. Proste už sa toľko nebojím ako predtým. Maturitu zvládnem a potom už len si plniť sny a plány. Presne tak ako by mal život vyzerať.

Znova o rok staršia

12. ledna 2014 v 10:21 | Jenny Tenshi
21 rokov. Svetovo plnoletá a v duši stále bláznivá 17náska. Na rozdiel od tej bláznivej 17násky už viem čo od života chcem. Nereálne sny o Vysokej škole som zahodila lebo som zistila že chcem byť kaderníčka a kozmetička. Našla som nových priateľov a niektorý s tých čo som mala ako 17náska odišli bez rozlúčenia. Veľa mojich milovaných odišlo do lepšieho sveta a ja som plakala. Veľa ľudí ma sklamalo a veľa prekvapilo. Neľutujem jediného dňa čo som prežila od tej cesty. Keby som ľutovala nebola by som to ja.
Dneska nebudú žiadne bujaré oslavy lebo tá rana po strate mojej mačičky je ešte moc čerstvá na to aby som oslavovala a úprimne sa zabávala. Ale i napriek tomu príde môj priateľ a kamarátka na obed a potom ideme spoločne na stanicu odprevadiť kamarátku. Potom si s priateľom asi pozrieme nejaký film a ja budem hrať na gitare lebo dneska mám hodinu. Večer si chcem prečítať pár kapitol s knihy. Tak takto strávim dnešok. Dosť obyčajne a myslím si že to i tak bude príjemné.
Dneska nemám jedina narodeniny. Oslavuje aj Gabriella Quevedo a naša bývala podnájomníčka s ktorou som sa skamarátila. Tak želám im týmto článkom veľa zdravia, šťastia a lásky. A ja idem zo seba spraviť človeka kým prídu moji hostia. =^.^=

A pretože je nedela a ako som pri aktualízacií slúbila tu je prvá dávka hudby za tento týždeň. Dáfam sem Gabriellu lebo asi neviete kto to je. Dneska oslavuje 17. Ja som začínala keď som mala 17 a preto viem že keď bude mať toľko ako ja bude slávna. Držím jej palce.

Keď sa jej príbeh skončil

8. ledna 2014 v 14:12 | Jenny Tenshi
Dneska nás opustil člen rodiny. To bol aj dôvod prečo som včera nič nepridala, cítila som to. Volala sa Sissi a bola to mačka. Jej príbeh začal keď sa stal omyl. Bola krížená s dvoch druhov mačiek. Perzskej a Činčily . Nikto ju preto nechcel lebo nemala čistú krv. Nakoniec skončila u nás. Nikdy sme ju nenútili chodiť na nejaké súťaže. Dávali sme jej jesť aj som sa s ňou hrala. Na Vianoce som jej kúpila myšku ktorá sa sama hýbe. Tešila sa z nej. Mala 10 rokov a ešte pred týždňom by ma vôbec nenapadlo že budem o nej sem písať.
V nedeľu večer mi kamarátka povedala že má nejako napuchnuté oko a tak som včera išla k veterinárovi . Oko mala napuchnuté lebo mala pokazený zub a hnis sa preniesol až do očka. Tak som sa s veterinárkou dohodla na vytrhnutý. Ale trápila ma jedna vec a to je jej váha. Mala len 2 kilá a tak som súhlasila aj krvnými testami. Mala chytené obličky a dneska som mala ísť na infúziu aby sa jej troška prečistili. Toho sa ale nedožila. Včera som jej dávala vodu s inerčnej striekačky lebo vôbec nepila. Nechcela ani jej obľúbené jedlá. Plakala som lebo som to tušila. Dneska ráno okolo 08:00 som ju počula poslednýkrát kašlať. Bola taká slabá že neudržala ani hlávku. Včera ešte chodila, ťarbavo ale chodila. Behom ôsmich hodín stratila aj to málo sili čo mala. Keď som prišla k veterinárke tak som ju prosila nech mi povie že je iba v bezvedomí i keď som vedela že nie je.
Sissi bola otravná mačka. Stále mňaučala a vždy chcela byť na kolenách ale i napriek tomu bola rodina. Nedávala najavo keď ju niečo bolelo a to sa jej stalo osudným. Možno keby to dala najavo išla by som skôr k veterinárovi, možno keby som bola všímavejšia a jej časté výlety na záchod brala vážne by všetko dopadlo inak. To sa už nedozvieme. Ale jedného neľutujem. Že sme jej dali pokojný a šťastný život. Dúfam že tam kde je ,je jej dobre. Nebola som schopná ostať ani v škole.
Neostáva už nič iné len sa cez to preniesť i keď je to ťažké keď ju nie je počuť. Ale život je už taký. Preto milujte svojich milovaných či už je to zvieratko alebo človek lebo nie je dôležité ako niekto odíde ale čo prežil. A Sissi mala úžasný život.

Vianočný čas

22. prosince 2013 v 13:21 | Jenny Tenshi
To máte ten čas kedy ste s kamarátmi, ostriháte ich na krátko a oni Vám za odmenu vyžerú chladničku. Som si istá že to tak má každý :D Ale teraz vážne. Som tak vyťažená real life že počítač som nezapla ani nepamätám. S jednej straní je to fajn lebo som si zarobila peniaze, utužila som vzťahy a troška aj upratala ( vravím troška lebo ešte ma toho veľa čaká.)
Včera som naozaj ošmýkala svoje dve kamarátky čo chceli zmenu a verte alebo nie ale trhalo mi to viac srdce ako im. Po strihaní si aj oni asi uvedomili že je to veľká zmena a netvárili sa nadšene. Ale čo keby niečo aspoň sa za pár rokov budeme mať na čom smiať.
Ináč čo je nové? Som neskutočne pozadu so seriálmi, respektíve od Novembra som si pozrela len jeden diel Supernatural a koniec. Ja viem že kvôli môjmu vzťahu a priateľom zanedbávam blog ale verím že časom nájdem aj v tomto smere rovnováhu. Hneď po sviatkoch sa idem vrhnúť na novoročný desing a troška aj zaktualizujem blog aby bol prehľadnejší.
Ináč sa idem venovať normálnym veciam ako je upratovanie a pečenie =^.^= A proste s užijem Vianočnú náladičku.

Nebojte sa, stále žijem

18. prosince 2013 v 9:24 | Jenny Tenshi
Tak, posledné dni boli divoké. Viedeň, riešenie problémov ktoré so mnou nemajú nič spoločné a potom škola. A tak to aj vyzerá na blogu. Nemám prečítaný asi tucet článkov od Vás čo ma moc mrzí ale naozaj nemám kedy. Aj tento článok píšem zo školy lebo po škole sa idem stretnúť s kamarátkou a potom idem skočiť do mesta dokupovať nejaké drobnosti. Ale nebojte cez víkend prezlečiem blog do zimného kabáta. Takže sa máte na čo tešiť. Ale teraz k tomu čo sa dialo.
Viedeň.
Je mi moc ľúto ale na vlog nebol priestor tak vás tu budem otravovať s článkom. Fotky mám ale z hladom k tomu že som v škole nemôžem ich ešte zverejniť ... =^.^"= A tak idem rovno k veci.
Ráno sme sa stretli s kamarátkou lebo sme museli kúpiť tehotenský test a keď zistila že nie je v tom tak sme si s úsmevom na tvári vypili kávu a čaj a išli na stanicu. ( Ja viem že je to kruté sem písať ale i tak to je podstatné že nemusím byť ničivou krstov mamou). Vo Viedni sme s nadšením išli na Vianočné trhy aby sme zistili že sa tam nedá chýbať. Nakoniec sme si dali hod dog a išli na Mariahilfestrase ( neviem po nemecky tak dobre ale zjednoduším to, je to tam kde je Stefans Dom). A verte či nie tak aj tam, na tej širokej ulici bolo tak veľa ľudí že sme to po polhodinke vzdali a išli domou.
Potom už bolo všetko fajn. V Bratislave sme si zašli do podniku a dala som si Viedenskú kávu ( keď som sa už v tej Viedni nedostala do nijakej kaviarne) a zbytok večera sme sa smiali a ros rozprávali. A takto dopadla sobota.
V nedeľu som si plnila predvianočné povinnosti a to bolo pečenie ale aj k tomu som sa dostala až večer. A predchádzajúce dva dni som mala nabite robotou v kaderníctvach. Takže produktívne dni a najlepšie na tom je že včera som si zarobila 15 eur J
Ak sa mi podarí večer zverejním tie fotky. Je mi moc lúto že blog zanedbávam ale od soboty bude určite viac času aj nálady.

Keď všetko ide ako po masle

11. prosince 2013 v 19:16 | Jenny Tenshi

http://31.media.tumblr.com/tumblr_m9wxssbpzo1rf9d21o1_500.gif
Poslednú dobu je to pravda. Známky vyzerajú sľubné ( až na dejepis ktorý mi moja profesorka pokazila lebo sa jej nepáči že ho ovládam lepšie ako ona), Viedeň sa vyvíja skvelo, aj v práci ide všetko skvelo a dokonca už aj učenia má pre Vianocami menej ( i napriek faktu že polovicu prázdnin strávim pri učebniciach so slovenského jazyka).
Tak, prečo vás tu zdržiavam s týmto všetkým? Lebo je náladička. Vianoce sa blížia čo znemená že budem piecť ako o život lebo to je už naša tradícia. A pretože moja polovička bude cez prázdniny viac-menej preč tak budem troška aj renovovať BLOG KTORÝ KONEČNE FUNGUJEEE. Moc sa na to teším.
Už len pár dní a sú prázdniny a to znamená že budem vytažená na 110%. To už tak býva. Ale chcem aby sa aj blog zlepšil a tak budem každý víkend pred nastavovať článočky. Muhahaaaa.

Včerajší Mikuláš

7. prosince 2013 v 11:22 | Jenny Tenshi

Včera prišiel Mikuláš. Ako inak dostala som od neho čokolády toľko že rozmýšľam kedy to všetko zjem. No, to máte tak že ako pri pribudli roky tak nejako chuť na sladké mi ustúpila. Ale budiž. Som šťastná že som si včera ráno našla na stole Adventný kalendár a nejaké ďalšie sladkosti. Najväčší šok ale bolo prekvapenie v mojej špinavej zelenej kanade. Išla som vyvenčiť svojho maličkého otravu a vrazila som nohu do topánky kde boli bombóny. Ďakujem Mikuláš. Toto bolo nečakané =^.^= Inač som mala normálny deň. Poobede som si so svojou polovičkou pozrela najnovšieho Wolverina na ktorého dneska alebo zajtra napíšem recenziu. Keď už pre nič iné tak preto že my písanie recenzií už moc chýba. Pretože teraz čítam Pána prsteňov a recenziu chcem písať na kompletné tri knihy ( však aj tak vieme všetci o čom to je).
Áno dávam si znova maratón tento krát na túto sériu lebo som ju nikdy nečítala ( hanba mi). Ak tento víkend ešte ostane čas ( o čom pochybujem ale zasa nechcem nikomu spraviť šok) , tak by som sa pustila do nového desingu. Však keď už sú tie sviatky ,tak prečo nie?

Krásne ráno

5. prosince 2013 v 19:22 | Jenny Tenshi
http://fc06.deviantart.net/fs71/f/2011/296/8/e/period_by_kawiko-d4dru0y.png
Ničím lepším sa dnešok nedá definovať. Dneska ráno som sa zobudila ale s k**** bolesťami brucha a tak som skoro celí deň preležala v posteli. Proste produktívny deň. A ako ho ináč zavŕšiť ako Supernatural. Naozaj rozmýšľam či si od neho nedám pauzu a nevrhnem sa na Doctora Who ( Konečne dopozerať siedmu sériu keď už bolo to 50té výročie. Čo už život ide ďalej. Zajtrajšok už nejako prežijem a potom konečne víkend kedy konečne sa usalaším a dočítam knihu.

Tomuto vravím tutorial :D

22. listopadu 2013 v 17:31 | Jenny Tenshi
Konečne nniečo pre fanúšikov Supernatural. Smola že Halloween je už za namy :D

Práca Vs Škola

20. listopadu 2013 v 16:37 | Jenny Tenshi

Pomaly ale iste zisťujem že som sa pre svoj fach asi narodila. A práve preto mám dilemu či ísť na Výskoku školu alebo nie. Celí život som mala jasno v tom že ja a dejiny sme si súdení. Po dlhom uvažovaný nad tým čo presne chcem som došla k záveru že by som sa hlásila na kulturológiu. Ale tu vzniká problém.
1.) Neverím si
2.) Mám kadernícku učňovku a tak moje vedomosti sú dosť pozadu ohľadom matematiky a iných predmetov kde sú prijímacie pohovorí.
3.) naozaj ma moje remeslo baví.
http://data2.whicdn.com/images/36385242/tumblr_l9bfco1pCz1qzcmp3o1_500_large.gifNa druhej strane chcem ostatným ukázať že na to mám. Už len preto že som vždy mala problémy ale prekonala som ich. Musím uznať že poslednú dobu som šťastná. Mám priateľa ( čomu sa sama divím), skvelých kamarátov a aj v škole ma to baví. Ľudia začali chápať a akceptovať to že som aká som ( čiže vše kritizujúci realista ktorý napriek tomu sa vžíva do Fantasy ako keby to bolo naozaj). Som už dospelá a tak my i napriek všetkej dobrote som odsúdená na seba. A toto je dilema na ktorú si neviem dať odpoveď. Skúsiť to a riskovať že prídem o zamestnanie alebo sa snažiť preraziť ako kaderníčka.
Študentský život má svoje pozitíva aj negatíva a preto neviem ako ďalej. Negátívum sú nervy pozitívum zasa ľudia a zábava, na ktorú sa spomína celí život ( a to i u profákov ktorých som nemala v láske rada spomínam)
A prečo sú všade vlasy? Lebo to už beriem moc vážne. Kozmetika a Kaderníctvo ma baví rovnako ako študovanie histórie.
Práve som si uvedomila že môj život je krátky na všetky sny čo si chcem uskutočniť. Na jednej strane chcem cestovať a ochutnať s každej krajiny kúsoček, na strane druhej má vyhliadka peňazí tiež láka. Proste dospelosť vnímam asi nejak takto:
http://www.lolbrary.com/comment-content/533/i-am-starting-to-believe-there-is-a-supernatural-gif-for-everything-433533.gif
Čo si myslíte Vy? Je lepší študentský život alebo sa vrhnúť do džungle dospelosti?

Kavíčkoví deň

16. listopadu 2013 v 12:02 | Jenny Tenshi

Včera bola v škole.... NUDA a preto som zaspávala. Boli sme v triede iba 2 a potom sa niet čomu diviť že vás to uspáva. A pretože som mala ísť poobede so Sayuri Nana na čaj ( Nie je to blogerka len gothička ktorá miluje Gejšu a anime Nana :D Podotýkam že naozaj počúva Gothic hudbu keby niečo niekto chcel namietať), tak som mala veľa času. Naša čajovňa sa totiž otvárala až o 15:00. A tak som zašla do kaviarne s kamarátom kde som zaspávala. DOSLOVA. Tá káva asi zabrala o dosť neskoršie lebo až o 16:00 som sa prebrala. To som ale už bola v čajovni kde sme prebárali milión tém ( ku podivu ani jedna z nich nebola o seriáloch..). Nana je skvelá baba smola že sa vidíme len 5x do roka.... Prišla som domov až okolo 21:00 a bola som unavená ale šťastná že sa konečne môžem vyspať. 12 hodín... Toľko som spala. Asi som naozaj to potrebovala. Teraz mám viac energie ako nadržaná veverička. To znamená že poobede pôjdem do lesa to troška vybehať.

Môj šialený týždeň...

9. listopadu 2013 v 19:33 | Jenny Tenshi

Tak, pretože tento týždeň bol taký šialený tak som sa rozhodla o to podeliť keď mám asi 10 minút času ( potom sa my dopečie koláčik a makám do Rotundy / podniku/ na kofolu s kamarátmi. )
1.) Mám miesto kde budem strihať mamičky v jednom deckom centre tým pádom si Jenny zarobí troška peňazí ( Pre chudobného študenta skvelá vec)
2.) Bola som včera po roku v kine na Thorovi. Čo znamená že buď dneska alebo zajtra sem pribudne recenzia. Takže sa máte na čo tešiť
3.) No more unsocial life. Čo je divné. No ako to poviem naša Rotunda Grupa sa pomalinky rozrastá. A vtipné na to je že som ju ja tak nenápadne založila a prijala tam aj nových členov. Ako som z jednej strany rada že ma stále kamaráti volajú von ale na druhej strane... No viete nie som spoločenská a tak my niekedy aj chýba si len tak sadnúť čítať alebo blogovať.
4.) Konečne som sa dostala k pečeniu :D Už my to chýbalo i keď to robým tak narýchlo.
http://static6.geekinsider.com/wp-content/uploads/2013/10/Wibbly-Wobbly-Dance.gif
No keby som mala zhrnúť iba dnešný deň tak som ráno stala, išla do práce, potom som sa išla ( o 15:00) najesť a utekala k susedke jej urobiť vlasy lebo môj kamarát ( čo na našej škole študuje Fotografiu) ju prišiel odfotiť. A tak som ihneď ako to skončilo išla domov upiecť koláč lebo zajtra ideme k známej do Dunajskej stredy. Ona roby vo Viedni a môj cheesecake jej chutí viac ako vo Viedenských kaviarniach. Tak jej takto chcem spraviť radosť.
Aaaaa akurát som odbehla ho vytiahnuť a vyzerá to skvelo :D. Tak je idem a dúfam že večer ešte budem mať silu napísať tú recenziu. =^.^=

Bolelo a už nie :D

4. listopadu 2013 v 9:31 | Jenny Tenshi

Ale nebojte už je lepšie. :D Ale posledné tri dni boli naozaj o život. Dostala som migrénu ktorá trvala asi dva dni v kuse + bolesti brucha. Ako ja viem že sa prudko zmenilo počasie ale toto ma naozaj išlo zabiť. Takže ľudia ak nie ste precitliveli na počasie ako ja tak máte v živote vyhraté. ( A to vravím ja, ktorá má vysoký prah bolesti).
Tak či onahttp://24.media.tumblr.com/tumblr_m5fxmjAziy1qg6ufco1_r1_500.gifk som Happy lebo už to so mnou vyzerá omnoho lepšie a preto sa moc teším na zajtrajšok. Mám voľnooooo. Za to ale musím v sobotu ísť do práce. Ale určite to za to stojí, troška si predĺžiť prázdniny lebo dneska budem len na praxi a to je pohôdka- jahôdka.
Jasné a ešte niečo chcem povedať... MÁM BIZNIS :D. Jedna zákazníčka my ponúkla že by som mohla za peniaze strihať mamičky v jednom centre. Už sa moc teším, lebo viete... Vianoce, v kine idú dávať super filmy, Viedeň do ktorej chceme ísť na Vianočné trhy.... A to nerátam nečakané výdavky. I keď tento rok budem darčeky skôr vyrábať ako kupovať ale i tak materiál stojí niečo. Tak či onak som sa dneska skvelo zobudila a takou dobrou náladou ako už dávno nie. Tak dúfam že to tak vydrží celí týždeň =^.^=

Bubble Tea

25. října 2013 v 20:14 | Jenny Tenshi
BubbleTea... Po tomto týždny kedy som nemala čas ani spať natož blogovať ( čo? aj také dni proste sú) mi to dobre padlo. Ďakujem moc,moc moooc moje drahej spolužiačke že so mnov zdrhla s posledních dvoh hodín aby sa so mnov popítala na Komenskom ( univerzite) ohladom môjho problému. I keď to nevyšlo ( lebo hlapík čo to má na starosti skonćil o 11:30) tak to dobre padlo ísť na BubbleTea. Mala som Jasmín a Liči gulićky a kamarátka... Nooooo Neviem čo to je ale chutilo to ako kola a guličky sú Jahodové :) Teraz mám taký pocit že ani nespravím maturitu natož sa dosťať na vysokú školu ale za pokus to stojí ( Vśak ak by my tá unoverzita nevišla svet sa nezrúti ale skúsiť to chcem)

Dospeli idioti

18. října 2013 v 18:44 | Jenny Tenshi

Včera som sa klepala od hnevu. Nebudem tu rozoberať detaily ale ako je prosím Vás možné že ja ako 20 ročné decko viem vyriešiť veci ktoré nedokážu 50tnici alebo 40tníci? Ak niekto niekomu dlhuje 1400 eur tak nechápem prečo riešia hlúposti okolo. A tak som sedela v mojom byte a počúvala ostrú hádku medzi našim nájomníkom a mojim otcom. Byt ešte nie je prepísaný na mňa. Potom som si otvorila svoje vznešene ústa a 10tými vetami som povedala čo som mala na srdci. Padli nejaké nadávky ale spravila som to pokojne ( aspoň som sa tak snažila pôsobiť) a všetko si vyrozprávať. A tak odrazu nebolo čo riešiť. Pochopil to môj otec i nájomník ( teraz už bývalí). I napriek tomu som bola celou cestou domov nahnevaná a tak som si povedala že skočím do baru so susedkov. A spravila som niečo čo ešte nikdy. Objednala som si víno. Tie dve deci vínka ma upokojili a už som na to nemyslela. Dokonca som zabudla aj na to že musím objednať oznamká a stužky. Neverím že to vravím ale to vínko my dobre padlo. Dve hodinky nám ubehli ako voda a konečne som sa troška usmiala. http://i1182.photobucket.com/albums/x444/SeveraSlyth/Reaction%20GIFs/bth_SupernaturalDeanAlltheFeelings-1.gif Samozrejme že nechcem s toho robiť zvyk a dúfam že to je posledný krát čo som sa k tomu znížila ale i tak. Je toho na mňa psychicky toľko a nikto my nedokáže pomôcť ani ma podporiť. Aspoň keby som už nemusela tretí týždeň každému osobyťne vysvetľovať ako to je s oznamami tak by my to dobre padlo.
Ďalšia vec je maturita. V Septembri sa odhlasovalo že sa bude dáviť dôraz na maturite na gramatickú časť... A ja sa už 4 roky učím hlavne literatúru. Najhoršie je to že som sa to dozvedela až v pondelok a tak si budem musieť prepísať skoro všetky maturitné témy.
Ľudia ja som s tých ľudí už naozaj unavená. Chce to odísť na týždeň preč ,ale nemôžem. Dokonca ani víkend nebudem mať lebo znova budem musieť riešiť XY problémov s ktorými my znova nikto nepomôže. A to som plánovala si konečne sadnúť ku knižke... No čo už. Prekážky sú od toho aby sa prekonávali a keď tieto sračky sa konečne dokončia tak už UZATVÁRAM TÚTO KAPITOLU NADOBRO.
Ďakujem za vypočutie ( ak to niekto čítal).

Nejak sme dospeli...

12. října 2013 v 20:49 | Jenny Tenshi


Je to také divné keď mám 20 moji kamaráti tiež okolo 19-20 rokov a sedíme na kofole ( Niektorý si k nej dali aj B62 čo my http://1.bp.blogspot.com/-m2Gp2fq2L5c/T8npc0MFjbI/AAAAAAAAAcU/V6J8l_f4KFU/s1600/3casdoesshots.GIFvoňalo ako hašlerka :D) a vidíme 14-15 ročnú partičku adolescentov ako sa tvária opito s jedného piva. Ako ak ma sledujete už dlhšie viete že som zarytý abstinent ktorý nikdy neochutnal ani pivo. Ale i tak naše stredoškolské pitie bolo iné. Ja som s toho mala teľku ale dve fľaše sa u nás vždy stiahli. Bola sranda a vždy sme niečo vymysleli aby nebola nuda ( alebo zima :D). Keď i náš najmladší člen dosiahol 18 nejako sa opustilo o klasického pitia lebo ako samy povedali bez adrenalínu to nie je ono. A tak na naše staré kolená si partička jednu rundu a zábava vždy je a pritom nikto nie je opitý.
Je jedno či tam boli nejaké povzbudzováky alebo nie, ale bola sranda. Neviem či je to tým že sme dobra partia ( ktorá je skvelá lebo ma nikdy neodsudzovali za to že nepijem alebo len boli rady že bolo viac pre nich...=^.^=). Tá skupinka sa tam nudila. Skoro všetci sa hrali s tabletom či mobilom a nebol to príjemný pohľad. Neviem ale tá technika nejako zabíja to kúzlo mladi. Tu ani nejde o ten alkohol ale o tú zábavu ktorú sme vždy mali a aj máme bez techniky. To čo sú za vzťahy cez sms a Facebook? Nikto nikoho len tak neosloví a je to celé také divné, ak sa človek aj chce zoznámiť tak sa boja ako keby som bola nejaká príšera so Supernatural. Koľko ľudí som spoznala pri stolnom futbale... Proste úžasné. Neviem či mám rodičom ďakovať že sa so mnou tak ponáhľali ale som rada tam kde som. Možno sa nevidíme pokope tak často ( ak raz do mesiaca tak je to šťastie ) ale je to vždy o niečom. Téma má pointu i keď sa bavíme o tej najväčšej hovadine na svete. Žiadne mobily, či tablety len my.
Teraz neodsudzujem mladśie ročníky len sa my zdá že najako zabúdajú na krásy života bez obrazovky. Nepodporujem pitia mladistvích ale tu vravím o tom že partička existuje na to aby človek mal na čo spomínať. Moja spomienky na to ako som sa hádala, smiala a vytvárala strapasy my nikdo nezoberie.

Londín.. žeby?

3. října 2013 v 17:54 | Jenny Tenshi

http://4.bp.blogspot.com/_SWF9i3Vzpac/TMp1d7iFOuI/AAAAAAAAA9I/hw4ulTCXpMk/s1600/London.gif
Dneska Vám poviem rozprávku. Do našej triedy dneska vletela Angličtinárka s papierom. 250 eurový zájsť do Londýna. Hneď som volala domov či na to máme. A potom prišlo znamenie. Pretože do nového roka si nemôžeme dovoliť takéto výdavky a neznášam výlety v skupinkách som sa rozhodla to vyriešiť inak. A tak som rozhodila siete a hádajte čo? Ak všetko pôjde podľa plánu za 100 eur sa cez jarné prázdniny dostanem do Londýna s tatkom. Chcem ho tam mať lebo tam naposledy bol ešte keď Lennon chodil po tomto svete. A áno som možno trápna že tak mám rada svojho otca ale on je moja rodina a vždy pre mňa spravil maximum ( aspoň po finančnej stránke). Okrem toho mu správy tento výlet len dobre. Moc sa teším. ( konečne bude čas na pamiatky a prírodovedecké múzeum o ktorom snívam od kedy som sa naučila čítať že ho niekedy navštívim). I keď som bola v Londýne už 2x vždy som ho len preletela a skoro nikde sme sa nezastavili ( so školy, takže som nemala čas ani sa vydýchať a už sme znova niekam utekali). Síce viac ako Londýn milujem tie malé Anglické mestečká v ktorých som bola ubytovaná u rodín . Proste raj. Ale Londýn? Ani neviete ako sa teším. Len dúfam že veci sa dajú dokopy aby sa to stalo skutočnosťou.
Okrem toho sa my skvelo dary v škole. Nie nemám čisté jednotky ale zatiaľ okrem nemčiny na ktorú som ľavá mám len jednotky a dvojky. Aj oznamka vyzerajú sľubné. Stužkovú síce nebudeme mať ale asi je to v našom kolektíve zbytočne a preto mám nejaké peniažky znova ušetrené. A tak som si povedala že zariadim stužky a tie oznamká nech sa naozaj cítim ako maturantka.
Mám neskutočne dobrú náladu. A to teraz potrebujem ako med.

Ťažký spoločenský život.

21. září 2013 v 22:12 | Jenny Tenshi

Dnešok bol pre mňa vyčerpávajúci. Nielenže som sa dostala do svojej každomesačnej zlej náladičky ale aj som sa sklamala. V ľuďoch ako inak. Ja tých zbabelých klamárov už neznesiem. Dneska my jedna ( s prepáčením) p*** skoro dostala otca do nemocnice len preto že nevie zdvihnúť ( s prepáčením) ten svoj poj**** mobil. Večer som sa stretla s kamarátkov a tiež úplne iný človek ( a to všetko čo sa stalo u nej za dva týždne zmenilo môj pohľad na ňu). Večer som si uvedomila že mám ešte jednu kamarátku ktorá v pondelok ide tiež na výšku a tak som jej napísala že je my ľúto že ma vymenila za kone a nevedela sa dva mesiace ozvať. Nenapísala som to ale v zlom lebo ona za to ani tak moc nemôže že je utiahnutá ale už som sa snažila DOSŤ. Ale som naozaj na prášky s toho čo sa okolo mňa deje. Samé klamstvá a intrigy. A prečo? Na čo to niekomu je?
Blbé je to že rovnako ako je tá kamarátka utiahnutá a bojí sa ľudí tak ja som naivná. Naivne som si myslela že ma majú istý ľudia radi, naivne som si myslela že ľudia čo my dlhujú peniaze my ich aj vrátia a naivne som si aj myslela že existuje niečo také ako kamarátstvo. Ale nie. Ak by existoval taký ideálny svet tak mám lístok doňho.
Ja len už nevládzem s toho ako ma všetci klamú a hanbia sa my povedať do očí pravdu. Ak ma niekto nemá rád tak nech my to povie a môžeme sa aspoň rozísť v dobrom. Vždy som to tak robila ja, tak prečo nie iný? A ak niekto nemá peniaze na (znova s prepáčením) svoje sračky tak nech my to povie a vymyslíme splátkový kalendár alebo niečo. Kvôli týmto ľudom sa cítim mizerne a asi prídem o niečo čo je v našej rodine naozaj dlho. Všetko vďaka hnusným ľudom ktorý nemajú ani toľko cti aby my povedali pravdu.
Celé roky som na všetkých dobrá, milá a znesiem im modré z neba a potom príde facka a moc bolí. Veľa ľudí my povedalo že nemám na nich dobrý prvý dojem ale keď ma poznajú tak zmenia názor. No ale ja k tomu môžem doplniť svoju ďalšiu vlastnosť. Nikdy som nepovedala tajomstvo iných ( i keď to bola hovadina) a asi to že som ich nikdy nezradila im je proti srsti. Ja neviem či to iných baví sa navzájom zraňovať ale ja o to nestojím. Keď si niekoho obľúbim a spraví niečo také tak raz vybuchnem. A dnešok bol ten deň. Ja už nevládzem sa stále snažiť. Prečo niekto iný nemôže ma podržať a ukázať my že to má ešte cenu? Sú to 4 roky a po dnešku som prišla o dvoch ľudí ktorým som dôverovala celé roky. Uvedomujem si že som mohla spraviť viac ale nechcem nikoho na môj dobrý pocit nútiť byť so mnou ak sa im nechce. Ja som s toho naozaj nešťastná ako som nebola celé roky.
Na druhej strane viem že všetko sa obráti k lepšiemu a potom sa budem mať dôvod smiať. Jediné čo ma štve je to že tieto boje prehrávam. Je jedno či ide o kamarátku alebo podnájomníci . Ako náhle som úprimná tak sa dočkám len obráteniu chrbtom. Možno lepšie ako zrada ale cítim sa mizerne rovnako.

Keď neviem ako ďalej...

18. září 2013 v 17:33 | Jenny Tenshi

Sedím nad maturitnou otázkov číslo 4. A i keď 4 je moje top číslo tak nejako nechápem čo sa odo mńa chce. A zajtra bude profesorka kontrolovať 19. A spomínanú 4. Viete čo? Dám si dneska už pohov. Koniec koncov nič iné nerobím len sa učím a mám pocit že to nikam nevedie. A tak si budem musieť dať upratovanie v poznámkach aby som v tom mala poriadok ( lebo tam mám taký mess že doví dopo). Tak idem hrať na gitarku ktorú tak dlho zanedbávam lebo už mám s tej neaktivity absťák. Uvidíme či to zvládnem. Tak , zatiaľ my držte palce. A sorry za tie ćlánky ktoré sú o nićom ale zajtra plánujemvyliať si srdce nad stupiditov študentou. Takźe aspoň troška humoru do tej depresie s maturitou...

http://31.media.tumblr.com/tumblr_m9a3yvo2vc1qdfg4jo1_r1_500.gif

Padám

16. září 2013 v 21:08 | Jenny Tenshi
Tak... Som grogy. Dnešok bol všetko len nie plný energie. 1.) počasie a 2.) povinnosti. A do toho všetkého telefonát ktorý vo mňe prebudil toľko empatie že som ani netušila že jej toľko mám. A výsledok?
http://media.tumblr.com/tumblr_mefa2aaFsj1rb2ucj.gif
Dneska uź na všetko kašlem. Jediné po ćom túžim j pozrieť si ďalší diel Supernatural, pritom papať niečo sladké, spracha, zuby ( Modliť sa nebudem aj tak skončím v pekle =^.^"=) a ísť spať. Napísala by som toho viac ale dneska som už túto klávesnicu potrápila viac ako dosť a viem že aj ona potrebuje odpočink rovnako ako ja.

Comics Salón 2013

15. září 2013 v 12:57 | Jenny Tenshi

Tak dneska je poslední deň CS ale ja na ňom nebudem. Som unavená a v nedeľu tam aj tak nie je nič také úžasné. Ale to čo je nie je dôležité ako to čo bolo. Tak začnem pekne od začiatku:

13.9.2013.... Piatok. Pre mňa osobne je vždy tento deň šťastný, Piatok trinásteho sa my vždy darí a tento piatok nebola výnimka . okrem toho že som si dohodla pár vecí na ktorých si možno zarobím a možno aj spojím triedu do nejakého kolektívu aby sme mali aspoň peknú stužkovú večeru ( Lebo stužkovú ako ju poznáme mať nebudeme). Potom sme išli na CS. Ukázala som kamarátovi ako to tu chodí a išli sme na prednášku Východná filozofia Doctor who a Star treku . Bohužiaľ sme vošli do zlého salónu a tak sme skončili na prednáške o štúdiách Harryho Pottera. Bolo to celkom zaujímavé. Prednášajúce si doniesli s Londína fazuľky každej chuti a spravili losovaciu súťaž o Lístok na nástupište 9 a ¾ a čokoládovú žabku. Chcela som ochutnať nejakú hnusnú fazuľku ale všetky tri ( lebo ich bolo veľa tak sa tá krabička ku mne dostala 3x). Kamarát si dal len 1x a mal hnusnú. ( Šťastlivec). Dozvedela som sa novinky o tom ako sa natáčal HP a keď bolo koniec prednášky tak sa išlo losovať. A tak prednášajúca vopchala ruku do klobúku a povedala že: " Jenny Lei.i.iiiiiii" Neverila som tomu ale táto kráska je moja :D
(Štastie? Nie len piatok 13. Už sa teším keď pôjdem do Londína a budem hladať nástupište 9 a 10)
To že nevedela vysloviť moje priezvisko je ok lebo Slováci celkovo majú problém s tým a tak som sa nasmiala. ( Ťažký život s nemeckým priezviskom). A tak už dúfam viete prečo je piatok 13 môj deň. Potom sme boli ešte na jednej prednáške o starých werewolf filmoch a išla som domou.
Včerajšok bol tiež zaujímaví . Smiali sme sa, bola som na ďalších prednáškach a tak ďalej. Zistila som ako sa vyrába Saké či som dostala nové typy na Anime. Nevraviac o tom že už sa na decké rozprávky nebudem dívať tak ako doteraz. ( Talianska karkulka alias kanibal ma proste dorazila). Većer po CS som skočila s kamarátkou ešte na drink pod Michalskú bránu ( centrum Bratislavy) A po šoku s tej ceny za jedno mojito sa my prekrútili oči.
Čo viac povedať. Fotky čo som si kúpila vám budú musieť stačiť.
Moje suveníri... =^.^=
Musím uznať že tento rok bola stena nádherne spravená. Decká sa za tie roky naozaj slepšily.
A na túto futku som najviac hrdá i keď ja som neskutočne nefotogenická. Čo už ale som na túto fotku hrdá. ( I keď tento Doctor bol pervérzak)

Keď sa niečo nové začína

8. září 2013 v 20:06 | Jenny Tenshi

Minulí školský rok a toto leto bolo... To najvtipnejšie čo som mohla zažiť. A dneska sa to všetko skončilo a začína sa nová kapitola. Vysvetlím:
Pred rokom som získala sestru. Nie najlepšiu kamarátku lebo tá ma môže zradiť. To sa my už stalo a dneska som smutná že ju nemám pri sebe ale to je iná kapitola. Kamarátka ktorá sa stala mojou sestrou my nemôže ublížiť lebo rodina stojí pri vás aj keď je ďaleko. Mate je moja sestra lebo bola tu a jej energia a entuziazmus prenášala na mňa. Je to neskutočný Blíženec a nezodpovedný živel. Ale vie sa vo svete obracať. Stretávali sme sa každý deň. A rozprávali sme sa. A nepíjajte sa ma o čom lebo to si nepamätám. Boli to hlúposti. Ona je presný opak mňa. Hráva futbal, neznáša anime, je na Pána prsteňov a dokonca aj vkus máme rozdielny. Ja mám anime stále rada, ťažko sa my zoznamuje s cudzími ľuďmi a som proste poterová. Ona má rada One direcion a ja skupiny ktoré moji rovesníci nepoznajú alebo nie sú ich fanúšikmi ( Angelzoom, Led zeppelin, ACDC či Sungha Jung). Ona číta rúžovú knižnicu a ja mimo Sparksa Fantasy či historicke romány.
Otázka je. Sú také rozdielne povahy schopné sa spolu rozprávať o niečom? Odpoveď Vám názorne ukážem:
http://24.media.tumblr.com/f3c6be4cc92d72855140308f30ec3801/tumblr_mgckvbF7O31r5ttcso1_400.gif
My sme to dokázali a pomohli sme si v dobe keď sme to nezvládali. Ona to nevie ale niekedy to že len so mnou bola bolo pre mňa únik. Áno trpela som depresiami ( som si istá že slabšia forma to bola lebo keby to bola tá naozajstná tak istotne by som skončila u odborníka) a pretože som sa s toho dostala úplne sama neznamená že som na 100% v poriadku. Viem to. Ale za ten rok som nemala jediný deň kedy by som bola na niečom čo môžem nazvať dnom. Nemala som čas na to myslieť lebo sa stále niečo dialo. I keď stále mám svoju osobnosť už je to iné. Usmievam sa viac a poznám viac ľudí. Za to jej budem do konca života vďačná. Čo ale ju nútilo byť so mnou netuším. Ale asi to že som jej nikdy nepovedala nie. ( Až na alkohol ale aj presviedčanie na to ju omrzelo strašne rýchlo) Možno preto som ju začala považovať nie za kamarátku ale sestru.
Dneska ale odišla. Nie do pekla (lebo ako ona vraví tak tam skončí ak bude ďalej taká p*** ako teraz) ale do Ružomberka. Pre informáciu Ružomberok je cca 4 hodiny vlakom od Bratislavy. No jo. Dievča sa dostalo na Výšku a to je jej ciel. Keď som s nov išla na stanicu tak som bola znova 5té koleso u vozu lebo tam bola aj jej spoluhráčka a tak riešila iné veci. Na rozlúčku som jej pripomenula nech poctivo pozerá Supernatural ( noo joooo ja viem som ako mor, Vždy aspoň jedného človeka nakazím tým čo práve pozerám). Objali sme sa a ani som sa nenadela a vlak odchádzal.
Išla som si svojou cestou a bola som v tom že sa my ozve tak najskôr v piatok keď sa bude vracať. Ona my ale zavolala hneď ako dorazila že prežila cestu. Troška sme poohovárali náš krásny domou a keď som zložila tak som si spomenula na sloh ktorý som práve v tomto duchu písala. Bol to opis najlepšieho priateľa . Nevedela som čo napísať a nakoniec som napísala že nemám najlepšiu kamarátku ale sestru. Klasika vnútorná aj vonkajšia charekteristika. Keď som nevedela čo tam dať tak som sa vynašla vetami typu: " Je to typický človek, nemá tretie oko či sedem prstou na jednej ruke ale i napriek tomu ju vždy pozvem do nášho skromného príbytku na čaj." A tak podobne. Ten sloh si pamätám lebo som dostala najlepšiu známku s triedy. A tak troška to aj je pravda. Je výzorom dosť nudná a jednoduchá, veľa pije a fajčenie by tiež mohla obmedziť ale i napriek tomu som si istá že keby každá z nás skončila na inej pologuli , tak by sme sa stretli po 5,10 či 20 rokoch a znova sa rozprávali. Ako sestry.
http://25.media.tumblr.com/e5e81d2e65d72d761ee6cd5eaec74735/tumblr_mf0deaonUA1qc5zrio1_500.gif
A teraz prečo je to pre mňa niečo nové. Lebo som si na tú STOPORENU KRAVU tak zvykla že teraz neviem čo budem po večeroch robiť. :D Tak či onak som za tento rok vďačná. Stalo sa toľko vecí že ani neviem si spomenúť čo všetko sme riešili a kde všade sme boli. Tak či onak sa teším na to ako my povie o všetkých trapasoh ktoré na seba privolala. Lebo ona ma na to proste talent.
 
 

Reklama