.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

Myšlienkový pochod

Keď drogy inšpirujú.

10. prosince 2011 v 12:49 | Yuki (Jenny) Tenshi
Včera som na jednom blogu čítala články ktoré sú na tému drogy. Bolo to skvelo napísane i keď podľa mňa je to zbytočné lebo i napriek varovaniam, filmom a knihám čím ďalej tým viac ľudí si zábavu bez nejakej omamnej látky nevie predstaviť.
Nechápem to pretože som nikdy nepila ( na čo som hrdá). Fajčila som už pár krát ale nikdy som nemala chuť si znova potiahnuť takže som asi v tomto divná. A s drogy sú pre mňa španielska dedina.
Ale berme to tak že sú ľudia ktorých to inšpiruje. To často aj drogový díleri zneužívajú. " Daj si však to berie aj ten a ten spevák." A tak vzniká otázka. Je táto inšpirácia zlá? Nebyť drog nebolo by mnoho skvelej hudby, obrazov a iných vecí ktorý vznikol vďaka tomuto odpornému spôsobu života. Často to nevedomky podporujeme už len tým že sa nám to páči. Ale i predsa my za to nemôžeme a často ani nevieme prečo to tak je.
V každom prípade by sme nemali týchto ľudí nasledovať. Kľudne nám môžu byť inšpiráciou v umeleckom smere ale nie v spôsobe života lebo na rozdiel od nich nikto s nás nie je taký talentovaný aby sme si to mohli dovoliť. Aj tak vedšina umelcov s tým žačali keď boli už slávny.
Poznám ľudí čo už celé roky každý víkend drogujú. Sú to otupeli a nechápavý ľudia čo myslia iba na seba. Nevipočuju vás a všetko berú osobne. V živote to majú ťažké lebo nemajú hrdosť.
Ale čo teda robiť? Asi byť sám sebou. Ak sa vám to páči kľukne sa ožierajte každý víkend a čakajte na svoju múzu. Ak to nechcete tak sa nenechajte ovplyvniť ( takzvaními) Priatelmi lebo ak sú naozajstný tak vám bude bohato stačiť jedno "nie" a oni to pochopia.
Ale i napriek tomu my bude plno umelcov pod plivom niečoho sympatických. Sú my inšpirácia lebo ony to v sebe majú len ich tie drogy zobudili. Ale ja si myslím že by boli skvelý aj bez toho.
Toto je jasny príklad. :D Mylujem ten song ale nech my nikto nevraví źe Lan Dury bol celí svôj krásny a dlhý život čistý :D
Článok boln inšpirovaný blogom: BlondinecQa

Otázky náboženstva a Ateizmu

18. listopadu 2011 v 10:46

Dneska nadránom som dostala strašný kašel a pretože už od piatej som nevedela zaspať tak už o 06:30 som pozerala Telku a popíjala čajík (Telka... bože nepozerala som do nej ani nepamätám :D).
Ráno dávali Súdnu sieň a tak som i to pozrela lebo to bol zaujímaví prípad. Ortodoxný kresťan a jeho Ateistická manželka.

Môj názor je taký že nie je nič zlé na tom keď niekto verí ale zasa by nemal odsudzovať ostatných za to že neveria v rovnakého boha. Rovnako Ateisti by si mohli uvedomiť že viera ako taká nikomu neubližuje ale ľudia ktorý sa za svoje rozhodnutia a skutky vyhovárajú na Boha.

Kto je vlastne Boh? Je to nehmotná podstata ktorá nám pomohla vzniknúť. Vďaka nej sme tu, rozmýšľame, dýchame a existujeme.

To že v dávnych časoch ľudia znázorňovali boha ako hmotnú postavu, zviera bol spôsob ako ukázať jeho existenciu. Nikto nevie či boh existuje. Precalen žijeme vo svete 11nástich dymenzii ktoré náš mozog nedokáže pochopiť. Prečo nemohol existovať aj stvoriteľ? Prečo nemôže tvoriť vesmíry v nekonečnom priestranstve ktoré je ešte nad naše chápanie?

Mne je jedno či si podávam ruku s kresťanom, židom, Budhistom, ateistom alebo moslimom ,pokým ma oni rešpektujú som zaritý antifašista a keď sa nájde nejaký primitiv alebo nevzdelanec ihneď sa ozvem ( i keď to sa stalo iba raz).

Je to preto lebo som mala takú výchovu. Moja mama má kresťanskú výchovu ktorej sa vzdala a otec zasa mal obidvoch rodičov židov. Bola som vychovávaná ako Ateistka ale i napriek tomu si matne pametám že ma moja mama zobrala raz do kostola pred Vianocami aby my ukázala betlehem a ježíśka. I keď mám na maminku viac zlých spomienok ako dobrých myslím si že to na mňa urobilo dojem. Otec ma zasa cel letá keď som mala 8 a 9 rokou a nemohla som ostať sama doma brával do práce. Pracuje na židovskej obci kde som videla dosť aby som si na toto náboženstvo spravila svoj názor.

Prešlo veľa rokou a ja som si vytvorila vlatnu filozofiu. Verím v určitý druh Reinkarnácie ale takú ktorá sa neobmedzuje len na zem. Áno viem že tu nie sme sami. Môj otec je vášnivý astronóm. Je to jeho hobby a nikdy my na dovolenke pri mory ,kde sú nádherne vidieť hviezdy, venuša ale aj mesiac o legendách čo sa k nim tradovali. Vlastne vśetko ćo viem o vesmíre som sa naučila od otca na dovolenkách keď sme sa celé hodiny rozprávali o hviezdach a prírode. A tiež vieme že by nás označili ako veľmi primitívne a agresívne tvory ktoré najprv pália a potom kričia " Pozor!" Tatko verí že by sa s namy aj spojily keby o nás vedely že sa ich od strachu pred nimy nepozabíjame navzájom. Zasa narážam na náboženstvo ktoré by to určite neakceptovalo lebo málo ortodoxných má rešpekt pre názorom a vierou druhých. A v tom je problém ľudstva. Najprv zabijeme neznáme a potom to čo je nám prostí srsti. Sme strašne agresívny lebo sa bojíme. Bojíme sa niečoho takého prirodzeného ako je smrť. Aj ja sa jej bojím. Je to preto lebo nevieme čo bude ďalej. Nemôžme sa na to pripraviť ako napríklad na pôrod. Ale rovnako ako smrť aj samích seba by sme mali rešpektovať. Rešpektujme matku zem, lesy, zvierata ( myslím aj tie otravné ako pavúky a komáre) ale aj náštevníkou s inej planéty

Rešpekt a porozumenie. Tieto slová v stredoveku a za komunizmu neboly akceptované. A to zastavilo pokrok. Keby sa ľudia rešpektoval tak by sme boli o mnoho storočí dopredu. Nie sme viac ako zvieratá a preto ak aj je boh naklonení k zemi tak potom nás považuje viac za vírus. Zmeniť sa môžeme ale s našim odporom k všetkému dzudziemu to nepôjde ( beriem merítko celej zemi nie tých pár miliónov jediacou čo majú rozum.
Každé náboženstvo hlasá skoro to isté ale i napriek tomu sme taký aký sme. Každý iný ale pritom máme rovnaký strach a tý statočný sú považovaný za bláznov.

Veriť či neveriť v podstate je to jedno keď nemáme rešpekt samy pred sebou je to rovnaké morálne ale aj náboženské rúhanie.
 
 

Reklama