.







kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk kllklkk

♦Téma týždna

Téma týždna- Nezmysel

3. prosince 2012 v 19:33 | Yuki (Jenny) Tenshi
Rozhodla som sa začať písať tému týždňa len tak pre zábavu lebo už dlho som sa k danej téme nevyjadrovala.
Takže Nezmysel. Nonsens ak sa vám viac páči je niečo čo nedáva zmysel. Pre mňa je to veľa vecí. Napríklad správanie spoločnosti alebo etické pravidlá. Ale čo by sme robili ak by všetko bolo racionálne? Predsa len niečo čo môžeme považovať za nezmysel je pre nás jasné ako facka. Napríklad taká škola. Koľko krát si každý z nás povedal že to a hento nebude potrebovať. Ale čo by som niekedy dala za to keby som si spomenula na isté veci. Keď si to tak vezmeme tak nezmysel je všetko a nič. Kto vie aká bude podstata nezmyslu v budúcnosti. Koniec-koncou už nie sme na čapatej planéte ale pekne guľatej a točíme sa okolo slnka. Vyvíjame sa a tieto veci iba objavujeme. Nie sme najmúdrejší a keď si to tak vezmeme tak aj náš život je nezmyselný. Ale žijeme v ňom a treba si ho užiť podľa seba.
Veľa ľudí my pravé to že to že blogujem je nezmysel keď to nikto nečíta. Ale vážne? Určite nie. Lepším sa v písaní, spoznávam nových ľudí a čítam ich postoj k životu. Nechávam sa inšpirovať ich desingamy. A to je ten postoj. Pre niekoho nezmyselná strata času pre mňa odpočinok . Náš život nedokážeme pracovať 100% naplno. Potrebujeme filter. Ten filter je práve nezmyselná strata času ktorý ale potrebujeme lebo nie sme stroje.
Či je nezmysel až taký nezmysel je otázne. Nezmysel nie je len predstava T-rexa s ručičkami ako paličky alebo ryby s nohami. Je to niečo čo má nejaký zmysel ktorý často krát chce len čas na pochopenie. Netýka sa to samozrejme všetkého ale väčšiny áno.
Tak a to bol môj názor na túto tému týždňa. Krátke ale výstižné vyjadrenie môjho postoja. Ktoré dúfam že niekto pochopí.

Príbehy v našom srdci

29. srpna 2011 v 11:35 | Yuki Tenshi
Konečne nejako normalna téma týždna na ktorú ma niečo aj napadne povedať ( sorry ale tema Toaletak sa my nezdala nejak na rozvinutie :D)
Téma je síce môj príbeh ale ja to budem opisovať vo všeobenosti. Naše vnútorne príbehy sú buť realne alebo vysnené. Každý z nás zije nejaky príbeh ale ćasto sa nám zda taký nudny a stereotypní že sa redšej odchadzame do vysnívaných krajín. S tých nádherních krajín niekedy vzniknú knížky kde sa fantazii nekladú obmedzenia. Je to únik ktorý sa niekedy zapjne pri poćúvaní hudby pred spaním alebo pri ćistený zubou.
A asi preto źe každý z nás je iný tak nás baví unikať do ich hlavy. Naozaj keď človek stretne autora knížky môžete si byť istý že nejaka ćasť jeho duše je skritá v knížke. niet divu keď uvážite že celé hodiny si ten svet vymíślal a zapisoval do notesou, vo worde alebo na zadnú stranu Karis bloku pri hodine občianky.

Zasa môžeme povedať źe umelci dávaju svoje príbehy do hudby. Zoberme to s toho lachšieho konca. Napríklad nejaka popová speváčka zloží hytlavú melódiu a odrau si povie "Waw ro je dobré". Chce silou mocou k tomu napísať text a spomína na svôjživotný príbech a dáva ho do verśiu. Asi preto neodzudzujem žiadne popovky lebo aj ony musely celé hodiny vyíšlať text k tej jednoduchej melódii.
Tu je na to skvelí príklad. Miley a jej najjednoduchšia pesnićka. Ak sa započuvate poćujete pár akordou opakujuce sa dokolečka a nejaky ten Pc mix. A text? Je chytlaví a to robý tento song songom ale bez spevu je to nudné lebo je to omlievačka sama o sebe. Pritom pútavý príbech Miley ako sa cíti zaujme jak jej fanušikou tak romantických proistahovalcou do USA :D

Maliary sú tiež vyprávači ale ich diela je veľmy tažko rozlúštiť. Často krát som kodovala Desingy ale nikdo okrem mňa to nechápal. A keď maliar chytý štetec buť kreslí svôj vysnený svet alebo nejaký zažitok jeho vlastného ja.

Príbehy naše nie su nudné ale oproti príbehom čo sa tvoria v našej hlave sa nám ten náš život zdá moc pomalý. Poprípade ak aj máme nejaký príbeh z dectva často o nom ľudia nehovoria lebpo sa habia. nehovoriac o zlíh príbehoch alebo bolestních spomienkach ktoré by v knizek vyzeraly zaujímavo ale v reale by ste nechcely aby sa vám to naozaj stalo.

Zasa iné príbehy si radi vypoćujeme a opakujej stale dokolečká. to sú tie drobné trapasy za základky alebo so strednej na ktorých sa vždy pousmejeme. Naše príbehy tvoríme stlále. Sú to zážitky a spomienky buhuźial niekedy nám nestačia a preto píšeme na blogy vôzne story, poprípade kreslíme komix ( v mojej spoloćnosti viac Mangu). Milujeme to lebo je to zaujímavé.

Ale jedno je isté určite. Príbehy v hocijakej podobe a aj tie čo som nespomenula sa tvorily celé hodiny, dni a roky a preto netreba nič odsudzovať a nájsť si svoju cestu....

O budúcnosť v ktorej žijem:

23. května 2011 v 20:15 | Yuki Tenshi
Tento článok budem písať hlavne v minulom čase lebo je to to o čom som ako malá dosť rozmľala.
Začnem Idealnými predstavami ktoré sa nikdy nestali: Keď som mala 7 rokov tak som si do jedného zápisnika nakreslila seba ako teenegerku. Mala som tam okuliare, čierne nohavice s hnedým opaskom a biele tričko. Myslela som si že budem krásna, populárna, inteligentná a proste svoju budúcnosť som si zidealizovala. Ale tá budúcnosť o ktorej som snívala sa nikdy nestala.

Ak poviem niečo nahlas som umlčaná. Nehovoriac o tichom ( a niekedy hlasnom ) smiechu keď sa my nepodatý povedať to inkriminované písmenko R ( to sú situácie kedy by som sa rada presťahovala do česka lebo nejakým zázrakom ř hovorím ako rodená Češka ( ako jedine :D).
Inteligentná na škole kde chodím nie je tažké ale moje nedostatky sú vidieť hlavne keď sa stretnem so mojimy bývali my spolužiačkami ktoré sú omnoho napred predo mnou.
Krása- Mno dobre nepovažujem sa za škaredú predsa len gény sa zmeniť nedajú. Ale zasa nemôžem povedať že sa považujem za krásnu ani škaredú lebo na samu seba sa dívam okom zdravia. A Až na zuby a vlasy je my jedno ako vyzerám lebo to zmeniť moc nemôžem. Nehovoriac o vnútornej hodnote ktorú 90 % Ľudí si všíma až po manželskom nažívaný :D
A hlavne som si myslela že budem populárna a keď sa poviem moje meno tak si ľudia nebudú predstavovať to veľké L čo mám na čele :D

Ale samozrejme že by som svoje malé Ja ohromila niekoľkými vecami. Kadernictvo, hra na gitare, ručne výrobky ( náramky, založky a.i), a asi aj tie moje koláče ktoré sa učí piecť. Určite by my závidelo to že som videla Európu a že som si našla kamarátky na život a smrť.
Áno je pravda že v živote som spravila viac chýb ako správnych krokov. Ďalšia vec bol môj strach sa postaviť zmene. A asi moja nejvedšia chyba bola moja lenivosť a strach. Až v 16 som si povedala "DOSŤ toto je môj život nie váš ( komu som to povedala si môžete domyslieť)." Za môj život som zažila 2 veľké straty ktoré my zmenili budúcnosť ale zároveň ma posilnili. Nelutujem tie 2 roky čo som strávila depresiami a rozmýšľaním lebo možno preto som aká som. A tý ktorý počujú môj skutočný hlas si ma vážia. Možno ( ale nie určite) by som nebrala svet tak ako ho vnímam. 16naska je dosť neskoro a teraz musím po sebe upratovať to čo som zmeškala. A Pre moje vyhliadky do budúcnosti aj niečo spraviť aby som dodržala tu vetu ktorú som so slzami v očiach vykríkla.

A čo to je? :
1.) Chcem sa naučiť skvelo hrať na gitare - cvičím každý deň ( a musím povedať že po dnešku čo som na hodine predviedla ma bolí aj písanie na klávesnici.
2.) Získať výučný list a neskôr maturitu- Celkom reálne ale aj tak by som rada zmaturovala aspoň na 2jky. Polku tejto túžby si vyplním už o rok kedy budem robiť kaderníčke záverečky.
3.) Udržať našu partiu: 3 najlepšie kamošky ktoré my v živote pomohli aby som si verila( verte u mňa je to strašne so sebavedomím). a celkovo my pomohli v toľkých ohľadoch že to ani spočítať sa nesnažím .Osobne neviem či sa to udrží ale dúfam a verím že áno.
4.) Dostať sa na univerzitu: Mám tri školy a s toho jedna je pre mňa uzavretá už tak dávno :D
5.) Neprestať byť taká tvrdohlavo snaživá - niekedy aj vo veciach ktoré sú zbytočné
6.) Vydať knižku- fuha ale takýmto tempom to bude na moju 60siatku

A či sa to stane? To neviem a to je budúcnosti to vzrušujúce ale pritom desivé. Zmenila som sa od tej doby čo som si nakreslila to KRÁTKO VLASE DIEVČA V COOL OBLEČENÝ. Nikdy som netušila že začnem hrať na gitaru, nikdy som nedúfala že sa dožijem strednej školy a vôbec ma nenapadlo že dostanem nálepku ako triedny Loser. Možno sa o 10 rokov pozriem dozadu a zasmejem sa ako ľahko som si to predstavovala.
Možno budem mať dieta, možno budem na vrchole karteri, možno ostanem sama, budem šťastná alebo nešťastná to predpovedať nedokážem a to je dôvod prečo sa budúcnosti tak moc bojím ale pritom som na ňu zvedavá.

Čo pre mňa znamenajú

14. dubna 2011 v 15:46 | Yuki Tenshi
Keď my niekto povie slovo farba tak si nepredstavujem žiadnu konkrétnu. Farby čo sú pre mňa dôležité sú tie čo vidím v človeku. Keď sa na ľudí pozerám tak sa pred očami mihajú farby. ( nie doslova) Je to niečo ako cítenie farby.
Aby ste boli v obraze tak farba osobnosti je niečo čo dokáže vycítiť každý a ja som si to tak pomenovala. Je to osobnosť a každý ma svoju farbu.
Potom ďalšia vec keď my niekto povie Farba je hudba. Počúvať alebo aj hrať hudbu je neskutočne krásny zážitok. Keď hrám na svojej milovanej gitare tak mám pocit ako keby som bola malé dievčatko čo sa učí držať pastelky. Keď počujem klavír rak mam pocit ako keby sa ku mne niekto prihováral a spevákov hlas je samotná pastelka sama o sebe jedinečná a iná. Hudba je vlastne ako obraz ktorí obdivujeme ušami.
Je to zvláštne ale ja si predstavím aj to keď my niekto povie jednoduché slovíčko farba.
Osobne som nikdy nebola talentovaná na kreslenie a keď aj kreslím tak iba ceruzkou. Čiernobiele obrázky sú pre mňa jedinečné lebo umelci dokážu tvoriť s 2-3 ceruzkami odtiene šedej do takých sfér že iba závidím.
Ak sa ma opýtate ktoré je moja obľúbená farba tak vám poviem určite hnedá a zelená. Hnedá je neskutočne nádherná farba a mne sa zdá smutne že si ľudia neuvedomujú aká je krásna. Mám prirodzene hnedé vlasy a oči čierno hnedé a preto ich mám tak rada. I keď som veľa krát rozmýšľala nad zelenými šošovkami ale nakoniec sa vždy prikloním k tej hnedej. Zelenú milujem hlavne preto že je to farba prírody. Zelena tráva na ktorej sa pasie stádo oviec, zelený les zelené lúky posiate kvetmi. Proste to milujem.
Farba ktorá sa mi určite nepáči jeeeee. Vlastne nie je. Jediná vec čo my vadí je ružové alebo pastelové oblečenie . Ako malá som to nemala moc v láske keď som musela nosiť ružové tričká lebo sa to niekomu zdalo roztomilé. Kto vie možno preto sa mi to nepáči
Tento článok je vlastne také krátke zhrnutie čo pre mňa znamenajú farby.

Nie som sudca ale myslí si

23. března 2011 v 10:48 | Yuki Tenshi

Ale i napriek tomu si myslím že by moje rozhodnutia boli spravodlivejšie. Otázka trestu smrti je naozaj veľmi diskutabilná. Z jednej strany je v ústave napísane že človek á právo na život ale z druhej strany keď vidím ako to ľudia zneužívajú tak by som ho znova zaviedla. Pretože som človek ktorý je sám o sebe proti spoločnosti a moje zmýšľanie je troška zvrátene tak tento článok prosím neberte zle je to iba môj názor.
Takže mňa osobne by moc zaujímalo čo by bolo keby trest smrti nebol pred 60 rokmi. Ako určite viete tak jak v Nemecku tak aj na Slovensku bolo pár ľudí čo boli popravený. Niekto by to považoval za nehumánne hlavne z dnešným zvláštnym zmyslom pre spravodlivosť ktorá je sama o sebe rovnako zvrátené ako upaľovanie čarodejníc za stredoveku.
Skúste si predstaviť že 5 rokov bola vojna a vy sa vrátite domov. Buď ste niekde bojovali, ťažko pracovali a pi najhoršom prípade ste boli zavretí v koncentračnom tábore. Vaši priatelia a rodina sa odsťahovala do Ameriky alebo sú preč. Odrazu ste na hlavnom námestí a pred vami sa zjaví človek ktorí mal toto utrpenie za dosť pričinenie. Čo by ste spravili? Ja teda určite by som bola za trest smrti. Jeden človek zničil život tisíckam a má mu byť odpustene lebo trest smrti ne nehumánny? Určite by ste mohli mať aj to najväčšie srdce ale toto by ste mu neodpustili.
Dneska je to ale inak. Ľudia zabudli a dávajú sa ovplyvniť predstavou že smrť je niečo zlé. Dobre je to bolestivé pre rodinu ale sú ľudia čo by si zaslúžili odisť skôr. A kto? Určite najlepší príklad Je Kadafi. Ale to človek neovplyvní. Ľudia čo majú za príčinu viacnásobne vraždy ( samozrejme dokázané na 100%). Ľudia čo

mučili svoje obete a určite by som medzi ne zaradila aj ľudí čo dokázateľné mučili zvieratá. ( povedala som že moje zmýšľanie je zvrátené ale samozrejme by boli za potrebne 100% dôkazy alebo priznanie.)
Ale toto sa nedá zariadiť a prečo? Jednoducho ide o stret záujmu aj sudca je človek. I keď podľa mojej filozofie by to aj išlo. Ide o to že žijeme v 21 storočí, Filmové maznami, fotografie, obtlačky prstov. A ako som povedal znova by bol problém s nami ľuďmi. A aký? Predstavte si že niekto zabije k sebaobrane a rodina zavraždeného požaduje strest smrti i napriek tomu že to bola nehoda alebo sebaobrana. Vznikali by zbytočné obvinenie a nenávisť. Je to zložité lebo je nás veľa a sme ľahko ovplinitelný. Okrem toho nevieme aky by to malo dopad. 1.) Buď to ľudí o
dstraší a budú sa krotiť alebo za 2.) Vznikne 2 stredovek kde sa trestalo smrťou za farbu vlasov. Je to naozaj dosť na diskusiu lebo obe strany majú pravdu. Ale zasa keď vidím v novinách malé dievčatko znásilnené , zabité a pohodené v lese alebo mačku ktorá bola mučená a ešte k tomu je kameroví záznam tak v mojom nutrí vzniká smútok a zlosť zároveň. Je to kruté a myslím si že ten vzácny a krehký život si

takýto ľudia nezaslúžia. Ty múdri na to dojdú a berú smrť ako vykúpenie. Ale tých je málo a už len to že si chybu dokážu priznať je obdivuhodné. Pravda je taká že na tuto tému neexistuje vo svete ako je tento odpoveď. Aspoň nie s našej spoločnosti ktorá ešte nedošla na takú úroveň.
Za záver by som chcela povedať že sa my páči že sa spájajú financie na pomoc štátom ale niekedy nejde byť humánny ku všetkým lebo potom si to málokto váži. Osobne sa priznávam že som hlúpa. Som malí hlúpy človek ktorý je v tejto veci slepý. Na jednej strane vidím vichodisko ale na pritom vidím aj protesty a obvinenia za moju víziu. Viem že to nie je najlepšia cesta ale je je asi najdokonalejšia akú môžem so seba vyplodiť ja malí hlúpy človiečik ktorý sa so slzami v očiach divá na pravdu pred ktorou nemôže utiecť.
Môj postoj je jasný aj nejasný a ja viem že s ním nebude
veľa ľudí súhlasiť, ale i napriek tomu budem
vďačná za váš pohľad.

Môj názor a moje postavenie

12. března 2011 v 15:12 | Yuki Tenshi
Tento článok som chcela napísať skôr ale moje školské povinnosti sa mi kopili a tak som nemala čas.
Na túto tému týždňa som zahlasovala lebo som chcela upozorniť na to že obmedzená strava by mohla pomôcť. Na začiatok chcem podotknúť že vegetariánka NIE SOM. Ale i napriek tomu môj jedálničiek neobsahuje všetko. Kuracie, hovädzie a bravčové mäso nejem asi mesiac a pól ( niekedy sa začať musí.) V tomto článku vám chcem povedať jak dôvody tak aj to čím si musia prejsť ľudia čo sa takto obmedzia.


Ako to začalo: Po jednej s veľmi deprimujúcich situácii som bola na tom zle. Ale nejako som ani nemyslela na to že by som sa chcela zmeniť ale zmenila. Ako som mi trávila doma v spoločnosti mojich milovaných mačiek a psíka si môj mozog asi povedal niečo čo malo za príčinu nasledujúcu reakciu. A to bolo tičkovanie. Neviem možno to bolo pokazené mäso a možno tomu bol nejaký iný dôvod ktorý by sa dal pripísať iba podvedomej časti duše. Ja som sa ale vtedy zľakla a tak som sa rozhodla nejesť mäso.

1.Týždeň: Zo začiatku som mala strašnú depresiu kvôli určitým veciam a tak som rozmýšľala. To že som sa takto náhle rozhodla neznamenalo to že som nemala chute si dať klobásu ale jednoducho som nemohla. Ale úprimne som sa bála že moja váha znova klesne. Moja nočná mora by bolo to keby my váha klesla znova na 39 ( vážim 40 kg a to tiež som skákala meter 2 keď som sa o tom dozvedela). Za ten týždeň som nevedela čo mám jesť a čo nie a tak sa stala kuchyňa mojim kamarátom. Možno je to málo ten mesiac ale aj tak som sa niečo

málo naučila. Dosť som hľadala na internete a hľadala alternatívy ako neprísť o vnútorne živiny a zistila som že všetko sa dá nahradiť a pretože ryby jem tak to nebude až také ťažké.

Škola mi veľa uľahčuje: Ja viem stále na ňu nadávam ale zasa jej systém stravovania je pre mňa dobrý. Mám na výber 2 jedlá a väčšinou je to rozdelené mäsité a nemäsité čo je dobre. V piatok to ale je celé pokazené lebo je iba jedno jedlo. Čo som rada že varia dobre a dávajú nám porcie jak ľudom. Keď mi jedlo nevyhovuje tak si donesiem z domu a lístok si jednoducho neoraním.

Rodičia: Na to môžem povedať len tak že o tom ešte nevedia. Ja viem je to tragédia ale žijem iba s tatkom a bratom. Otec má žalúdočné problémy tak má špeciálnu diétu a brat nikdy nejedol s nami mimo Vianoc. Je to možno smutné že nejeme ako rodina ale človek si rodinu nevyberá a nejak som sa zmierila s tým že od malička som sa vychovávala sama.


A teraz dôvody prečo je to lepšie sa takto stravovať? 1.) skúste sa vžiť do toho že si do seba dávate kuriatko alebo kravičku. Nevyzerá tak a preto ju jeme ale čo ten jej život. Naozaj kde máte garanciu že vám to mäso ktoré je výrobok priemyselného poľnohospodárstva žil Šťastný život. Ak je život mizerný bez nádeje tak je to rovnaké ako týranie zvierat. Ak sa ma opýtate tak áno som proti spoločnosti lebo každý z nás má právo na individuálne myslenie a toto je krok ku predu. Keby sme toľko nekonzumovali mäso alebo v priemere 1-2 x do týždňa by zanikol hromadný chov. Bio farmy by zaručili aspoň svetlo a čerstvú trávu. Slamu a piesok na hrabanie a to hlavne OBLOHU.

2.) Skúste porozmýšľať ako je možné že dnešné kura v supermarkete ktoré je bez peria je takmer 2x také veľké ako to čo chová vaša babička na dedine? Jednoducho iná strava. Všade hovoria že je to len vyživujúca strava ale ja by som tomu dala lepši názov a to steroidy. Inak si tento neprirodzený vzhľad neviem predstaviť. A teraz si predstavte že to isté jete vy? A predstavte si že jete toto mäso každý deň.

3.) Ten kto sa vzdá najme hovädzieho sa musí automaticky vzdať polotovarov. Tým zabijete 2 muchy jednou ranou. Asi každý vie že nie je 2x zdravé jesť polotovary.

4.) Naučíte sa variť. Polievky, cestovinové šaláty, Pochúťky z ryže a ak máte rady ryby tak Japonska kuchyňa je pre vás stvorená.
A teraz nevýhody. Asi najväčšia nevýhoda je ten počiatočný šok pre organizmus a preto NIKDY nerobte rovnakú hlúposť ako ja a neprestavajte zo dňa na deň ale postupne. Síce je pravda že by som opätovne
riskovala tyč kovanie takže som nemala na výber. U mňa sa to prejavil že my začalo padať nejak viac vlasov. Prechod počasia a toto sa skombinovalo a to malo za príčinu to že s vaňe som si vyťahovala chumáče vlasov. Dneska je to ale lepšie.

Ja tu nikoho nenútim aby nejedol mäso ( ani nemôžem lebo jem ryby). Ale chcem aby ste počúvali svoje srdce a nie ostatných. Ak chcete obmedziť mäso tak si musíte byť istý že áno chcem to. Musíte vedieť že chcete to ale neprehanať s tým. Narodily sme sa ako všeźravci a preto je nejaky dvôvod a rovnováha. terba si ale tú rovnováhu nájsť.
Budem rada ked my pôviete svoj názor :)

Sex od 18 ( to určite)

22. února 2011 v 20:34 | Yuki Tenshi
dgdgg

Určite to poznáte. Prídete na net a chcete si otvoriť stranku ale namiesto toho na čo ste chcely kliknuť sa vám to prejde na porno. Človek to ani neplánuje a je tam. Ako malá keď som si ešte myslela že deti nosí ježibaba ľudom ktorí jej na oplátku dali buď červíky alebo žabie oči ( moja mamička sa nechcela držať verzie o bocianovi)
som nemala internet. Prví krát som k tejto vymoženosti mala prístup ako 10 ročná a už som bola oboznámená ako je to v skutočnosti.
A chodila som iba v prítomnosti rodičov na predpísane stránky tak som nemohla sa nikam preklikať. Ale dnes? Malé 8 ročné deti chodia si na internet kedy sa im zachce a aj im sa stane že náhodou narazia na sex. Nehovoriac o sociálnych sietiach ktoré číhajú na nevine duše aby sa im mohli prihovárať uhilaci.
Mám 18 rokov ale nemyslím si že by sa to deti mali práve takto dozvedieť
nahovoriac že tomu nechápu.
Nie som zástanca ortodoxného presvedčenie že sex po svadbe ale aj tak sa my zdá táto spoločnosť chorá.
Keď som prišla na strednú tak sa dosť členilo na to že kto je ešte panna a kto nie.
Dosť som trpela že sa my zmialy za to že som stále panna a pritom sa nemám za čo hanbiť som si vravela ale aj tak som dosť trpela. Boli aj tý čo sa na to dali skôr iba aby opustili túto skupinu ktorá sa niektorim zdala vadná. Ostali sne iba 3 ktoré sa s nikom nevyspali len preto že sme si mysleli Waw poznám ta mesiac tak poďme na to a o týždeň sa rozídem.
Takéto správanie považujem za zapredávanie sa.
gfdgsg

A prečo? Aby sme opustili škrupinku nevinnosti a vyzerali viac dospelo?
Dobre priznávam sa mám 18 rokov a nikdy som sa s nikým nevyspala a ani sa za to nechabým.
A prečo sa toto dielo?? Lebo je to všade a možno si to ani neuvedomujeme ale tože omylom klikneme na porno nám dáva pocit menejcennosti že po tom ešte nemáme.
Ja som sa tiež cítila zle lebo chodím do zlého kolektívu ktorí ľudí porovnáva iba zvonka a na vnútro sa nedíva. Nadávky a sexisticke narážky nie sú môj štýl lebo viem jedno že týto ľudia nemajú vlasnu osobnosť. Keby žili v ortodoxných
rodinách tak sa vsadím že by mali ten sex práve po svadbe a to je všetko iba preto že je to spoločnosť kde platia prísne pravidlá a za ich porušenie nie je domáce vezenie ale bitka alebo vyhostenie. Áno žijeme v 21. Storočí ale to neplatí pre celí svet.
Možno som v tento veci taká aká som ale mám na to dôvod lebo nanášam prispôsobovaniu sa. Ak sa niekto s niekým vyspí v 15 myslím že by tá alebo aj ten dotyční mali niečo pociťovať a vedieť že i napriek tomu že si mladí to vydrží minimálne ďalší rok.
Vlasne čo je to ten sex? Je to splynutie 2 v jedno aby vznikol 3tý.
Je to nádherné ak je niekto presvedčení že sa chce pre toho druhého vzdať niečoho ale aj sa niekto predá kvôli štýlu alebo aby ho neodsúdzily tak je to rovnaké ako keď sa niekto predáva za drogy. Je to svinstvo keď uvážime že sú na svete ľudia čo predali svoju dušu aby
fgsgdsfg

uživili rodiny.
Toto je moje uvažovanie. Samozrejme že je to v nás a som presvedčená že ani ja nenájdem iba toho jedného( ak áno tak tomu by bolo naozaj šťastie), ale určite sa predtým uistím že je to vzájomné. Pre mňa sex nie je len fyzická vec. Tým že tomu jednému človeku dovolíme viac mu dokazujeme ako mu dôverujeme a milujeme. Okrem svojho tela mu alebo jej odovzdávame aj kúsok svojej duše ale ľudia na to často zabúdajú a preto sa so sexu stala skôr móda ako to čo ta má byť.
Máloktoré 8 ročné dieťa si to uvedomí keď natrafí na takúto stránku. To mu ničí charakter. Samozrejme že je to iné ako keď 13-14 ročné deti to vyhľadávajú lebo ich to zaujíma. To je vek keď baby začínajú pozerávať Yaoi a chlapci si pod perinou pozerajú playboya. Ale to je už vek kedy vieme čo je to milovať, stratiť a ublížiť. Sex môže byť od 18 ale každou generáciou to spoznávajú skôr. Dneska je to 8 čo bude zajtra?

Ak so mnou nesúhlasíte tak my povedzte svoj názor
a ja to ocením vaše pohľady na túto tému.

Posmrtný život realita alebo fikcia??

7. ledna 2011 v 12:03 | Yuki Tenshi
Po minulom týždni som sa rozhodla že si spravím rubriku Téma týždna a bude písať na témy čo sú my sympatické.
Aby som vám mohla priblížiť môj názor na posmrtný život tak musíte to vidieť s môjho pohľadu. Poviem vám v čo veria Budhisti, kresťania a čo nám vraví Egyptská mytológia.  O náboženstvo sa zaujímam a veľa som už otom prečítala. Tu je v kocke základ týchto troch náboženstiev.
fgsfgfds

Začnem kresťanstvom ktoré sa riady jednoduchou vierou v jedného boha. Boh ako stvoriteľ nad nami všetkými bdie a vidí naše hriechy. Ste dobrý dostanete sa do Neba a zlo ide do pekla. ALE ak spáchate hriech a idete na spoveď tak sa váš hriech vynuluje alebo je akceptovaný. Tým pádom máte stále možnosť sa dostať do Neba.
Dobre tak toto bolo kresťanstvo v kocke samozrejme že je tam toho viac ale to
pointa je asi takáto. Čo sa týka Budhizmu tak je to troška o niečom inom. Nemá nebo ani peklo. A riady sa tým že ako žijeme v tomto živote budeme v ďalšom živote žiť. Ďalší život alebo reinkarnácia je proces prevtelenia duše do nenarodeného živočícha. ( Len tak pre zaujímavosť ak by ste boli ten najlepší človek na svete tak v budúcom živote sa stanete kravou )
Egyptská mytológia. Takže toto sem dávam lebo som Egyptom posadnutá rovnako ako Japonskom až
gbfddfs

na to že Egyptológiu som ako malá vedela
dosť na to aby som sa pohádala s učiteľkou na prvo stupni Za kladky.
Takže ak ste umreli tak ste museli byť pochovaný lebo ak nie tak vaša duša nemohla dostať na onen svet ( Nebo). Vaša duša putovala svetom kde musela zložiť skúšky aby dokázal to že patrí na onen svet. Na konci bola tá najdôležitejšia skúška a to bolo váženie srdca. Položili srdce na váhu a na druhú misku sa dalo pierko bohyne Isis ( Eset) . Ak bolo srdce ľahšie ako pierko to znamenalo že vaša duša bola čistá a dostali ste sa na onen svet ale ak bolo tažšie tak ste sa dostali do podsvetia a vaše špinavé srdce zjedla požieračka ( Chiméra s levím telom a krokodílov papuľou.)
Takže teraz som vám v skratke povedala základné pravidla toho aby ste po smrti boli šťastný. Teraz môj pohľad. Ak by som si mala vybrať či s s toho mám veriť tak asi najrealistickejšie my znie ten budhizmus.
Vysvetlím. Čo je to duša? Je to vlastne nehmotná a našemu oku neviditeľná sila. To znamená že tá sila nemá žiadne zmysli ani pocity. Naše telo je iba schránka nie? Je to len proces vnímania a bez tela sme slepý, hluchý a proste nič nevnímame. Teda sú dve možnosti
buď dostaneme nové telo aby sme si to nebo užili alebo proste tam budeme poletovať a v tom prípade je to jedno.
Reinkarnácia je celkom logická ale osobne neverím že nebudeme reinkarnovaný len sem na zem. Je možné že sa dokážeme preniesť na iné svety. Predsa len existuje 12 dimenzii a vesmír je taký veľký. Čo ak sa dokážeme premiestniť do inej dimenzie? Bohužiaľ nikto nám to nemôže povedať a preto sa ľudia dali na vieru. Nechcem samozrejme nikoho
gdsgds

uraziť lebo niektoré veci sú pravda asi v každom náboženstve ale ľudia proste chceli mať svet podľa seba a niekedy tie kázania boli až
prehnané.
Asi mne najodpornejšie náboženstvo je práve kresťanstvo. Tá krutosť v mene boha čo bola pred pár storočí mi. Upaľovanie, obvinenia , mučenie a zákaz niečo zmeniť. Človek povedal že zem je guľatá a ihneď ho umučili na smrť. Narodilo sa vám ryšavé dieťa a zobrali vám ho a v horšom prípade zabili aj vás.
Samozrejme že toto sa odohrávalo aj v ostatných náboženstvách ale nie v takej miere.
Proste si myslím že keby boh naozaj bol taký ako sa opisuje v biblii tak by mohol na nebeskú bránu dať veľký nápis Clouse pretože to všetko robili hlavne vyslanci boha.
Okrem toho ak aj je nejaký ten boh alebo stvoriteľ prečo mu ľudia dávajú ľudské vlastnosti. Porovnávať medzi dobrom a zlom je výlučne ľudská vlastnosť.
Dobre teraz som odbočila od témy. Tak vám poviem svoj názor. Nevieme čo bude pretože sme sa to nemali ako dozvedieť. Preto nám ostáva iba čakať. Ak je pravda že nás boh má rád tak mu bude jedno či v neho veríme. Teda len žiť pre seba nie pre boha. Ja nie som realista a verím že máme svoj dôvod prečo som sa narodita teraz a tu. Ale je to môj život a nikto my ho brať nesmie ani boh. Tým chcem povedať že je dobré veriť ale nie tomu prepadnúť. Nestrebá ľudí odsudzovať len preto že sú iný. Netreba všade vidieť satana a aj keď niekto v neho verí má na to svoj dôvod.
Keď som vlany nastúpila na novú školu tak sa ma opítala učitelka Etiky či som veriaca. Ja som jej povedala toto. "Som v sekte ktoré má iba jedného člena." Tým som dala jasne najavo že som si vytvorila vlastný pohľad na svet. To by bolo na dlho vám povedať
v čo ja verím a vlastne ani neviem či tomu mám veriť. Ja len viem že toto je môj život a chcem si ho užívať a to čo bude potom aj tak neovpliným lebo neviem čo to bude. Tak načo sa tým prápiť??
 
 

Reklama